Smer mal vládu takmer istú, vplyv získal opäť Mečiar. KDH váhalo a rozhodlo sa pre Fica, ten ich odmietol. Rokovania o vláde netrvali ani dva týždne.
BRATISLAVA. Parlamentnými voľbami v roku 2006 sa skončila osemročná vláda protimečiarovskej koalície. Historicky najnižšia účasť 54,67 percenta priniesla najviac hlasov Smeru, ktorý vyhral so ziskom 29,14 percenta.
Druhá SDKÚ obstála lepšie ako ukazovali preferencie, získala 18,3 percenta hlasov. Najviac preferenčných hlasov zo všetkých strán dostala Iveta Radičová. Zakrúžkovalo ju 205-tisíc voličov, predbehla aj jednotku SDKÚ Mikuláša Dzurindu.
Do parlamentu sa dostalo šesť strán, okrem Smeru a SDKÚ aj SNS, SMK, HZDS a KDH. Slobodné fórum Zuzany Martinákovej záver kampane nezvládlo a do parlamentu neprešlo.
Prezident Ivan Gašparovič poveril víťaza volieb Roberta Fica rokovaniami o zostavení vlády tri dni po voľbách – 20. júna. Smer neoficiálne ešte v ten deň ponúkol vládnutie aj KDH. To dlhšie váhalo, či ponuku prijme. Fico si nechával pre istotu otvorené všetky možnosti, rokoval s každým.
Dôležitým hráčom sa po ôsmich rokoch stal opäť Vladimír Mečiar. Okrem Smeru s ním chcel vládnuť aj Dzurinda. Nepresvedčil však KDH. SMK bola ochotná vládnuť s hocikým v akejkoľvek zostave bez SNS.
KDH sa napokon rozhodlo, že do vlády s Ficom pôjde, ten ich však odmietol. Ponuka pre KDH totiž znela, že tretí partner bude SNS a nie SMK, ako chcelo KDH. Proti SMK bol už vtedy v Smere veľký odpor.
KDH sa neskôr pre rozhodnutie, či ísť do vlády so Smerom, rozpadlo a opustila ho skupina poslancov okolo Vladimíra Palka. Robert Fico po týždni rokovaní, 28. júna, napriek rozhodnutiu KDH ísť s ním do vlády, oznámil koalíciu s Vladimírom Mečiarom a Jánom Slotom. Predsedovia HZDS a SNS sa ministrami nestali, zostali ako poslanci v parlamente.
Beata
Balogová
