Dnešní prvovoliči prichádzali na svet medzi júnom 1988 a júnom 1992. Väčšina z nich sa teda narodila už do slobody a aj mečiarizmus si pamätajú len matne. Akí sú?
Druhá polovica roku 1988 bola v znamení perestrojky, ktorá v mnohých vyvolala opatrný optimizmus. Ďalší rok to už išlo rýchlo a po novembri už nebolo nič také ako predtým. Vrátane istôt. Nikto už nedal nikomu panelákový byt zadarmo, právo na prácu (a zároveň povinnosť pracovať) prestali byť súčasťou ústavy. Eufória však prebila všetko ostatné.
„Bol tu hlad po slobode, ľudia chceli vyjadriť svoj názor, postoj, podeliť sa o svoje videnie udalostí a toho, čo sa okolo nich deje - tento pocit generácia súčasných prvovoličov nezažila," hovorí sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus.
„To bolo napríklad zrejmé aj pri prieskumoch, ktoré sa realizovali začiatkom 90. rokov. Ľudia boli jednoducho otvorenejší, chceli sa väčšmi spolupodieľať na veciach než dnes. Dôraz sa kládol predovšetkým na občianske a politické slobody. Sociálne práva, ktoré hrali prím pred rokom 1989, boli potlačené do úzadia, čo v ľuďoch, samozrejme, vzbudzovalo obavy, napríklad z možnej straty zamestnania a sociálnych istôt."
Rané spomienky
Mečiarovu éru (1994 - 1998) prežila generácia dnešných prvovoličov v blaženej detskej nevedomosti, takže politické názory sa začali formovať až neskôr. Ak sa vôbec začali formovať.
Hmlisté momentky sa však vybavujú mnohým. Na Mečiarovu éru si spomína aj gymnazista Andrej Ďurovka (1992). „Moje prvé stretnutie so svetom politiky nastalo, keď sme boli ako prváčikovia na výlete a niekde sme dostali akési darčeky s logom SDK," hovorí. „Pohádal som sa so spolužiakom a on po mne šmaril omaľovánku z týchto darčekov so slovami: ,Bodaj by na teba odtiaľ Mečiar vyskočil!' Z tohto obdobia si ešte spomínam, ako u babky prezerám volebné listiny a s touto spomienkou sa mi spája veta ,Dobré babky volia Dzurindu, zlé Mečiara'. K takýmto múdrostiam som prichádzal z útržkov rozhovorov rodičov."
Aj študent práva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Šimon Jarkovský (1991) vyhrabal v mysli útržky spomienok. „Z raných čias môjho detstva si pamätám skutočne málo. Spomínam si skôr na mafiánske vraždy, ale aj únos Michala Kováča mladšieho. Na tieto témy som reagoval intenzívnejšie v televíznych novinách. Spomienkami sa vraciam aj ku vtipom o Mečiarovi a babkách-demokratkách, nepochybne som silne vnímal politickú satiru štvorice Filip, Noga, Skrúcaný a Radič, ale znova to bol len taký detský pohľad. Pripadalo mi smiešne, ako ,ten ujo' paroduje opitého človeka."
Za Dzurindu
Šimon Jarkovský sa o politiku začal zaujímať od nástupu na cirkevné osemročné gymnázium. „To bol rok 2001 a prostredie tejto školy ovplyvňovalo moje myslenie - orientáciu smerom doprava. Tam to aj ostalo dodnes.
Andrej Ďurovka začal reflektovať politiku počas kampane Nie je nám to jedno v roku 2002 - bolo to druhé volebné obdobie, keď zvíťazil Dzurinda a spol. „Za Dzurindovej vlády som sa o ňu takmer vôbec nezaujímal, zdala sa mi šedivá, nudná a nezáživná," hovorí. „Od roku 2006 po voľbách môj záujem radikálne stúpol. Takisto medzi mojimi rovesníkmi som si všimol zvýšenú zainteresovanosť. Viem, že nebudem voliť Fica."
Socík - veľká neznáma
Z výskumov agentúry Focus o novembri ´ 89 podľa sociológa vyplýva, že väčšina mladých ľudí si síce myslí, že mladí vo všeobecnosti revolúciou získali, ale na druhej strane nevedia povedať, ako sa žilo v ČSSR pred rokom ´ 89.
Až 80 percent mladých ľudí uvádza, že sa v kruhu svojich blízkych len zriedka alebo vôbec nerozprávali o tom, čo sa vlastne udialo v novembri ´89. „Až polovica mladých ľudí nekriticky prebrala mýtus o rovnakej alebo lepšej životnej úrovni ich rodičov za socializmu. Mladí ľudia síce oceňujú to, že môžu cestovať či študovať v zahraničí, ale na druhej strane hovoria, že ich rodičia dostávali byty zadarmo, čiže hľadajú určité sociálne istoty," hovorí sociológ Slosiarik.
Andrejov otec Tomáš Ďurovka sa so synom o minulosti rozpráva, aj keď sa jeho rozprávanie o socializme zdá synovi neuveriteľné. Jeho hľadanie hodnôt nebolo ľahké.
„Pochádzam z generácie odchovanej na sovietskych vojnových filmoch," hovorí. „Keď som raz prišiel so škôlky s výrokom ,súdruch Lemin bol dobrý človek' - mama sa smiala a ja som sa rozplakal. Otec bol aktívny komunista, mama s nostalgiou spomínala na detstvo v slovenskom štáte. Nemecký vojak ju naučil štopkať ponožky. Mal som z toho pekný guláš. Doma ležali noviny zo šesťdesiateho ôsmeho, vzrušujúce čiernobiele starodávne fotky Dubčeka a ruských tankov zaváňali rebéliou a tajomstvom. Počas perestrojky noviny čo-to písali o Stalinových zločinoch. Ešte stále som vtedy veril, že boli len zneužité dobre mienené myšlienky socializmu. Do obrazu ma však dostával stiesňujúci pocit, keď mi príslušníci VB kontrolovali občiansky preukaz niekde vo Funuse alebo Mamute. November osemdesiatdeväť bol pre mňa jeden z najsilnejších emotívnych zážitkov a vymazal mi akékoľvek ilúzie o myšlienkach socializmu," hovorí Ďurovka starší.
Vnímajú posledné roky
„Politické postoje prvovoličov formovali skôr posledné roky," hovorí sociológ Slosiarik. „Do ich života výrazne vstúpili nové komunikačné prostriedky - predovšetkým internet. Na druhej strane je pravdou, že politika nie je to, okolo čoho sa točí život mladých ľudí, čo sa zrkadlí aj v ich relatívne nižšej volebnej účasti. Polovica mladých ľudí hovorí, že sa vôbec nezaujíma o politiku."
Veronika Handzušová (1990) si popri štúdiu privyrába v tanečnom súbore. „Zatiaľ som neprišla do priamej konfrontácie s vecami, ktoré by ma nútili akokoľvek sa zaujímať o politické dianie na Slovensku. Preto ho nesledujem a pri výbere prípadného kandidáta vo voľbách by som sa nemala na základe čoho rozhodnúť," hovorí.
Jej otec, vinár Peter Handzuš to má jasné. „Môj názor na politikov a politiku sa vôbec nezmenil, stále chcem rovnaké veci ako pred tridsiatimi alebo desiatimi rokmi - aby mi vytvárali prostredie, v ktorom sa dá žiť a pracovať slobodne a bez obmedzení. Na politikov sa pozerám ako na každého človeka, dokážem tolerovať normálne ľudské zlyhania, ale nemám rád javy, kde slušnosť považujú za slabosť a kde sa sila, nátlak a hrubosť považujú za argumenty," tvrdí Handzuš.
Autority
Sociologička Oľga Gyárfášová upozorňuje, že v rozhodnutiach mladých ľudí akoby chýbal generačný konflikt, deti preberajú názory bez toho, aby s nimi polemizovali. Na druhej strane, mladí vedia mať aj názory vyhranené a netaja sa s nimi.
Podľa Slosiarika je prirodzené, že výrazný vplyv na ich volebné rozhodovanie majú najbližší príbuzní, predovšetkým blízka rodina - hoci to nemusia priznať. „Už len preto, že to takpovediac nepatrí k ich imidžu mladého človeka, ktorý chce pred svojimi rovesníkmi vyzerať ,nezávislo'. Pritom to neznamená, že vo väčšine domácností zasadne k tejto veci ,rodinná rada'. To, že sa u detí môžu opakovať vzorce volebného správania ich rodičov, je skôr spôsobené politickou neskúsenosťou mladých ľudí a tým, že prirodzene hľadajú radu u skúsenejších rodičov," vysvetľuje Slosiarik.
Nie pre každého mladého človeka musia byť rôzne pohľady na politiku v rodine neprekonateľnou priepasťou alebo dôvodom na rozpory. „S rodičmi sa rozprávam o politike veľmi málo, ale keď, tak sa snažím počúvať ich názory a konfrontovať - často totiž počúvam aj názory ľavicové," hovorí Šimon Jarkovský. „Je to rozhodne prínos. Názormi rodičov som ovplyvnený do tej miery, že ma nútia premýšľať nad problémom aj z druhej strany."
Názor zľava
Šimonova mama Milena Jarkovská je pracovníčka banky pre styk s klientmi. Svojho času privítala nástup novej vlády na čele s Mečiarom. Vnímala to ako niečo nové a nádejné. Rovnako privítala Dzurindov nástup.
„Žiaľ, osem rokov vlády tvrdej pravice ma len uistilo v tom, čo som celý čas podvedome cítila - to, čo začal Mečiar, v tom Dzurinda úspešne pokračoval sofistikovanejším spôsobom. Bolo to obyčajné zlodejstvo. Dokonale to zaklincoval prostredníctvom rôznych zákonov a zvlášť Zákonníkom práce. Celý tento kapitalizmus na slovenský spôsob má charakter toho najbrutálnejšieho kapitalizmu zo začiatku 19. storočia.
S Ficom znova prišla zmena, ale opäť dochádzam len k jednému: čakám na niečo, čoho sa tu nedočkám minimálne ešte dve generácie. V roku ´89 som bola aktívna, nadchnutá a ochotná počkať aj roky, kým sa republika spamätá, dnes nič neočakávam, volebnej kampani sa tíško v duchu smejem a riadim sa heslom: Pomôž si, človeče, ale hlavne sám."
Koho?
Len približne tretina prvovoličov je v súčasnosti pevnejšie rozhodnutá ísť voliť, čo je výrazne menej oproti priemeru populácie (cca 50 percent). „Zároveň sa medzi prvovoličmi častejšie stretneme s istou mierou nerozhodnutosti koho voliť," podotýka Slosiarik.
„Ak sa pozrieme na ich politické inklinácie, tak aj v tejto kategórii voličov je najčastejšie preferovanou stranou Smer, ktorá ich pravdepodobne oslovuje verbálnym dôrazom na riešenie sociálnych otázok, ale v poradí druhou najčastejšie uvádzanou stranou je SaS, ktorá ich oslovila ako nositeľ moderného myslenia, zmeny, antiestablishmentu a zdôrazňovaním liberálnych hodnôt - nielen v ekonomickej oblasti," konštatuje sociológ.
Adam Priščák (1992) študuje fotografiu v Anglicku a je prijatý na univerzitu v Londýne. „Rodičov sa na vnímanie politiky osobne spýtať nemôžem, lebo žijem v zahraničí, celá rodina je na Slovensku a mamu mám tiež odcestovanú," hovorí. „Ale o politike sa toho doma hovorilo veľa. Moja rodina volila vždy KDH, lebo sme kresťania a zdalo sa, že KDH bola najlepšia strana s najlepšími ľuďmi. Neviem, či niekedy niekto z rodiny volil Fica, ale teraz ho určite voliť nebude vzhľadom na to, v akom stave je Slovensko," dodáva Priščák.
Keď sa rodili prvovoliči
Dve desaťročia, počas ktorých sú na svete dnešní prvovoliči, mnohým uleteli rýchlo. Pre týchto mladých ľudí však predstavujú celý život. Dnes môžu zmeniť budúcnosť. Aký bol svet, do ktorého sa narodili?
1988
jún 1988 - na XIX. konferencii KSSZ sa Michailovi Gorbačovovi podarilo presadiť zníženie kontroly komunistickej strany nad štátnymi orgánmi - perestrojka bola v plnom prúde
11. september - 30-tisíc Estóncov demonštrovalo za nezávislosť
5. október - referendum potvrdilo, že Čiľania nechcú v čele štátu generála Augusta Pinocheta
vyšiel prvý album skupiny Team, ktorý sa stal megahitom
1989
február - proti videu Madonny ku skladbe Like a Prayer protestoval Vatikán
4. jún - v prvých čiastočne slobodných voľbách v Poľsku a v celom ostbloku prehrali komunisti a vyhrala Solidarita
27. jún - ministri zahraničných vecí Rakúska a Maďarska prestrihli drôt železnej opony na svojich hraniciach
19. august - počas trojhodinového otvorenia hraníc medzi Rakúskom a Maďarskom na Západ odchádza viac než 600 východných Nemcov
november - pád komunistických režimov vo východnom Nemecku, Bulharsku a Československu
december - koniec komunistického režimu v Rumunsku
1990
31. január - v Moskve otvorili prvý McDonald´s
marec - v Leopoldove sa uskutočnila najväčšia väzenská vzbura u nás
17. máj - Svetová zdravotnícka organizácia vyňala homosexualitu zo zoznamu chorôb
2. august - iracké elitné jednotky vtrhli s obrovskou presilou do Kuvajtu, začala sa iracko-iránska vojna, známa aj ako druhá vojna v Perzskom zálive
3. október - zjednotenie Nemecka
25. december - vedec Tim Berners-Lee a študent Robert Caillau po prvýkrát spojili http klient a server, čo je dodnes základom siete www (world wide web)
1991
16. január - do iránsko-irackej vojny vstúpili USA, začiatok operácie Púštna búrka
3. marec - Litva a Estónsko hlasovali za nezávislosť od Sovietskeho zväzu
25. jún - Chorvátsko a Slovinsko deklarovali nezávislosť od Juhoslávie
24. september - skupina Nirvana vydala bestsellerový album Nevermind
1. júl - v Prahe bola oficiálne rozpustená Varšavská zmluva
september - počiatky ozbrojeného konfliktu v bývalej Juhoslávii
24. november - vo veku 45 rokov zomrel spevák Freddie Mercury
december - po dlhšom erozívnom procese sa rozpadol Sovietsky zväz
1992
11. január - spevák Paul Simon bol prvým umelcom, ktorý vystúpil v Juhoafrickej republike po páde kultúrneho embarga
30. marec - Oscara za najlepší film si odnieslo Mlčanie jahniat
6. apríl - Microsoft vydal Windows 3.1
12. apríl - v Paríži otvorili prvý európsky Disneyland
5. a 6. jún - parlamentné voľby, posledné v spoločnej republike
25. júl - v španielskej Barcelone sa začali letné olympijské hry (zimné sa konali vo februári vo francúzskom Albertville)
31. december - posledný deň ČSFR
Čo robili
Návrat do minulosti známych politikov
Robert Fico
Od absolvovania Právnickej fakulty UK v roku 1986 pracoval na Právnickom inštitúte ministerstva spravodlivosti ako vedecký pracovník v oblasti trestného práva, od roku 1991 ako zástupca riaditeľa. V roku 1992 bol zvolený za poslanca za SDĽ a v tom istom roku dostal titul CSc.
Iveta Radičová
Do roku 1989 (od r. 1979) pracovala v Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied a od roku 1990 na Katedre sociológie FiF UK. V roku 1990 sa stala členkou VPN. V rokoch, ktoré sledujeme, sa venovala čisto profesionálnej kariére sociológa.
Ján Figeľ
V roku 1990 vstúpil do KDH, pričom pracoval ako výskumný a vývojový pracovník v oblasti výkonovej elektroniky v Závodoch priemyselnej automatizácie v Prešove. V roku 1992 bol zvolený za poslanca Národnej rady za Kresťanskodemokratické hnutie, člena výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, zahraničného výboru a výboru pre európsku integráciu. V tom istom roku sa stal podpredsedom KDH pre zahraničnú politiku.
Ján Slota
Do roku 1990 bol vedúcim strediska špeciálnych činností v podniku Prefmonta Bratislava. V marci 1990 zaregistroval SNS. Od roku 1990 pôsobil vo funkcii primátora krajského mesta Žilina. V tom istom roku bol zvolený za poslanca Federálneho zhromaždenia za SNS. V roku 1992 ho zvolili za poslanca Slovenskej národnej rady.
Vladimír Mečiar
V roku 1990 sa stal neznámy právnik z Nemšovej ministrom vnútra a životného prostredia, po voľbách ho zvolili za predsedu vlády. Od roku 1990 do roku 1992 pôsobil ako poslanec Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSFR za VPN, v rokoch 1991 a 1992 ako premiér. V roku 1991 po rozchode s VPN založil HZDS a parlament ho odvolal z premiérskej funkcie. V roku 1992 vo voľbách zvíťazilo HZDS a opäť sa stal predsedom vlády.
Richard Sulík
Keď mal Sulík 12 rokov, v roku 1980, emigrovala jeho rodina do Nemecka. Tu študoval fyziku a neskôr ekonómiu na mníchovskej Univerzite Ludwiga Maximiliana. V roku 1991 sa vrátil na Slovensko, založil firmu FaxCopy a riadil ju desať rokov.
Pál Csáky
Od roku 1990 pôsobil ako poslanec, v roku 1992 ho zvolili za predsedu poslaneckého klubu MKDH. V roku 1992 mu vyšla Emlékek könyve (Kniha spomienok).
Béla Bugár
Do roku 1990 pracoval ako strojný inžinier v Závodoch ťažkého strojárstva v Bratislave. V rokoch 1990 - 1992 pôsobil ako poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR, od roku 1992 je poslancom NRSR. Od roku 1992 bol predsedom Maďarského kresťanskodemokratického hnutia (MKDH).
Beata
Balogová
