Agentúrnu správu sme o 19:45 nahradili autorským textom SME. Krúžkovanie bolo populárne aj v týchto voľbách. Z viac ako 2,5 milióna voličov využilo možnosť poslať do parlamentu svojho kandidáta prednostne vyše 1,5 milióna. „Preferenčné hlasy sú o tom, že aj volič chce vyjadriť svoj názor na kandidátnu listinu,“ hovorí analytik agentúry Focus Martin Slosiarik.
BRATISLAVA. Krehká prevaha ôsmich hlasov, ktorú vo voľbách získali pravicové strany, môže byť ešte krehkejšia. Okrem štyroch úspešných pravicových strán sa totiž na ich chrbtoch dostali do parlamentu aj dve skupiny, ktoré majú viacero dôvodov vystupovať aj samostatne.
Na kandidátke Mosta-Híd sa prekrúžkovali štyria kandidáti Občianskej konzervatívnej strany, za SaS zas do parlamentných lavíc zasadnú štyria nestraníci a členovia nezávislého občianskeho hnutia Obyčajní ľudia. Lídrom tejto štvorice aktivistov z Trnavy, Prešova a Nižnej na Orave je konateľ siete bezplatných regionálnych novín RegionPRESS Igor Matovič.
„Na niektoré medializované názory SaS máme iný názor. Preto sme sa dohodli, že budeme síce na kandidátke SaS, ale s naším vlastným programom,“ píšu Obyčajní ľudia otvorene na svojej stránke.
Z posledných miest
Igor Matovič, Erika Jurinová, Martin Fecko a Jozef Viskupič kandidovali na posledných štyroch miestach 150-člennej kandidátky SaS. Prednostné hlasy ich vyniesli hneď za trojicu lídrov SaS Richarda Sulíka, Daniela Krajcera a Jozefa Mihála.
Šéf SaS Sulík tvrdí, že hoci štyria „obyčajní ľudia“ nie sú členmi strany, majú so stranou dohodu a nebudú neriadenou strelou, ktorá pripraví pravicu o väčšinu. „Poznáme sa už nejaký čas, posledné mesiace sme viedli veľa diskusií a vyjasňovali sme si naše postoje, takže teraz je to v pohode,“ povedal Sulík.
Na lojalitu všetkých štyroch poslancov sa môže SaS spoľahnúť aj podľa Matoviča. „Pokiaľ nezačnú kradnúť a používať tie isté praktiky ako Fico, Mečiar, Slota, pre ktoré sme sa vzbúrili a išli do politiky,“ dodáva. Vo všetkom sa však SaS na štyroch členov svojho klubu určite spoľahnúť môcť nebude. „Nevieme sa stotožniť so zavedením registrovaných partnerstiev, s formou odluky cirkvi od štátu, ako to navrhuje SaS, a takisto s dekriminalizáciou marihuany.“
Uvažovali o vlastnej strane
Ľudia okolo Matoviča chceli pôvodne založiť vlastnú pravicovú stranu. Na jej založenie zozbierali aj 14-tisíc podpisov, vtedy im však miesta na kandidátke ponúkla SaS. „Oslovili sme ich, aby sa neštiepili hlasy pravice, a preto, že boli schopní osloviť iný typ voličov ako my,“ hovorí Sulík.
„Súhlasili sme. Nedokázal by som žiť s tým, že by sme získali tri percentá a tie hlasy by tak pomohli práve tým, ktorých sme chceli z politiky odstrániť,“ povedal Matovič.
Štyria kandidáti hnutia odmietli Sulíkovu ponuku kandidovať roztrúsení na kandidátke s prvým z nich v druhej desiatke. „Chcel som, aby nám nikto nedal hlas iba tak, preto sme sa rozhodli ísť na koniec kandidátky, aby nás nikto nemohol obviňovať, že sme niekomu prebrali hlasy alebo sme sa iba zviezli na úspechu SaS,“ vysvetľuje Matovič.
Aktivisti si viedli aj vlastnú kampaň, spolu s inzertnými novinami distribuovali po Slovensku aj letáky so svojím programom. V ňom sa ostro vyhraňovali voči koaličnej trojke, ich hlavným mottom bolo „Nevoliť, znamená voliť Slotu a Fica“.
Kto bude sedieť v parlamente? Pozrite si zoznam poslancov.
Nebudeme piata koaličná strana
Líder Obyčajných ľudí IGOR MATOVIČ hovorí, že chcú byť konzervatívnym krídlom SaS.
Prečo ste sa rozhodli vstúpiť do politiky?
„Mojou motiváciu bolo absolútne znechutenie z pánov Fico, Mečiar, Slota. V lete 2008, keď boli preferencie koalície takmer na 70 percentách a opozícia spala zimným spánkom, sme si povedali, že toto nie a začali sme písať články do našich novín a zbierať podpisy na založenie strany.“
Poslancom ste sa napokon stali za SaS. Môžu sa na vás spoľahnúť?
„Považujem sa za jedného z najväčších Ficobijcov, takže oslabenie pravice neprichádza do úvahy. Hoci na niektoré veci máme konzervatívnejší názor ako SaS, na väčšine programu sa zhodujeme. Pokiaľ sa nespreneveria hodnotám, ktoré hlásajú, môžu sa na nás spoľahnúť.“
Budete vystupovať ako piata koaličná strana?
„Tváriť sa, že my sme nejaká piata strana, to určite nie. Skôr by som to definoval ako názorová platforma SaS.“
mp
Krúžky ich vrátili do hry
Do parlamentu idú aj Vincent Lukáč a Ľudovít Kaník. Viac ako strany im verili voliči. Zakrúžkovali ich.
BRATISLAVA. Ľudovít Kaník, bývalý nepopulárny minister sociálnych vecí a rodiny za SDKÚ, sa vďaka prednostným hlasom vracia na politickú scénu.
Z nezvoliteľného 30. miesta kandidátky sa prekrúžkoval na šokujúce šieste miesto. Dopomohlo mu k tomu vyše 22tisíc preferenčných hlasov. „Ľudovít Kaník je veľkým prekvapením týchto volieb. Vidím za tým silnú kampaň v tom prostredí, kde momentálne pôsobí,“ hovorí analytik agentúry Focus Martin Slosiarik. Mikuláš Dzurinda ho v roku 2005 odvolal z vlády, teraz sa cez SDKÚ opäť vracia.
Opäť športovec
Ďalším volebným skokanom je bývalý hokejista Vincent Lukáč. „Expres na korčuliach, ktorý bol postrachom brankárov na celom svete.
O prostrednom z košického bratského tria Lukáčovcov tvrdievali muži s lapačkou, že je lepšie hrať s ním ako proti nemu,“ píše sa o Lukáčovi na webstránke Siene slávy slovenského hokeja.
Viac ako štyritisíc prednostných hlasov ho posunulo z nezvoliteľného 20. miesta na kandidátke SNS na ôsme. Predbehol tak napríklad aj trojicu ministrov Jána Chrbeta, Mariána Janušeka či Jaroslava Izáka odvolaných pre škandály, ktorí sa do parlamentu nedostali vôbec.
Procházka a Dubovcová
Poslancom bude vďaka prednostným hlasom voličov KDH aj odborník na ústavné a európske právo Radoslav Procházka. Z 20. miesta sa prekrúžkoval na zvoliteľné deviate, vytlačil aj straníckeho ekonóma Antona Marcinčina a za sebou nechal stálice kresťanských demokratov, ako sú Pavol Abrhan či Martin Fronc.
Výraznejšie miesta v strane si vďaka krúžkom vybojovali napríklad aj Magda Vášáryová a bývalá sudkyňa Jana Dubovcová v SDKÚ, József Nagy v Moste, ale aj Rafael Rafaj v SNS.
Martina Kováčová
Krúžkovanie malo úspech
Vďaka prednostným hlasom sa poslancami stali jedenásti kandidáti z nezvoliteľných priečok.
BRATISLAVA. Prednostné hlasovanie posunulo v týchto voľbách do parlamentu 11 kandidátov z nezvoliteľných miest. Je to o štyroch viac než v roku 2006, keď prvýkrát platili nové pravidlá prednostného hlasovania.
Kým do roku 2004, keď sa zmenil zákon, kandidát na zisk prednostného mandátu potreboval až desať percent z hlasov určených strane, o dva roky neskôr mu stačili už len tri percentá.
Preferenčné hlasy
na prekrúžkovanie treba získať tri percentá hlasov pre stranu
v týchto voľbách využilo možnosť udeliť prednostný hlas 1,5 milióna voličov
celkovo získal najviac krúžkov šéf Smeru Robert Fico.
V Moste-Híd i v SaS sa z nezvoliteľných priečok dopredu prekrúžkovali po štyria kandidáti. V percentách bolo krúžkovanie špecialitou voličov Mostu. Túto možnosť využilo viac ako 82 percent z nich. SaS v tomto ohľade skončila posledná spomedzi strán, ktoré sa dostali do parlamentu – prednostný hlas dalo len 68 percent jej voličov.
Najúspešnejšími skokanmi do Národnej rady sa však stala posledná štvorica z kandidátky SaS. Pôvodne čísla 147 až 150 napokon obsadili štvrtú až siedmu priečku. Slosiarik si myslí, že motiváciou mohla byť okrem výraznej kampane aj snaha sympatizantov dokázať, že „aj ľudia z posledných miest majú reálnu šancu byť v parlamente, osobitne pri takej novej strane“.
Analytika neprekvapil ani úspech štyroch členov OKS, ktorí získali poslanecké mandáty cez kandidátku Mostu. Traja z nich sa do parlamentu prekrúžkovali, najúspešnejší bol Peter Osuský – ten spravil skok zo 43. priečky na 13. „OKS kandidovala na kandidátke inej politickej strany a zároveň zisk tejto strany bol veľmi dobrý,“ zdôvodňuje úspech OKS Slosiarik.
Po jednom skokanovi zaznamenali SDKÚ, KDH a SNS. Prekvapenie je to najmä pri KDH, ktorého voliči v roku 2006 do parlamentu posunuli až štyroch kandidátov. Slosiarik tvrdí, že za tým môže byť zmena vedenia strany, a teda aj väčšie stotožnenie voličov so straníckou kandidátkou. To isté podľa neho platí o Smere, kde sa poradie menilo len v rámci prvej desiatky.
mk
OKS je cez Most v parlamente
BRATISLAVA. Spojenie ministrany OKS s Bélom Bugárom jej napokon pomohlo do parlamentu.
Uspeli štyria jej zástupcovia – Peter Zajac, Ondrej Dostál, František Šebej a Peter Osuský. Traja sa prekrúžkovali, Osuský až zo 43. miesta.
Hlasy dostali najmä na západe Slovenska. Na juhu, kde Most vo viacerých okresoch zvíťazil, ich voliči takmer nekrúžkovali.
Vo voľbách v roku 2006 OKS získala 0,27 percenta hlasov.
Aktivista Ondrej Dostál z OKS hodil koalíciu do koša, bude poslancom. FOTO – SITA
juk
Vyhranený názor na Fica zdvihol účasť
Prepad volebnej účasti sa zastavil. Pod mierne vyššie čísla sa vraj podpísala protificovská mobilizácia medzi mladými.
BRATISLAVA. Siedme parlamentné voľby v porevolučnej histórii Slovenska pritiahli k volebným urnám vyše dva a pol milióna ľudí, čo je 58,83 percenta. Oproti voľbám spred štyroch rokov to je o štyri percentá viac.
Po rekordne nízkej účasti v predošlých voľbách sa tak prepad zastavil. Vláda Roberta Fica a návrat Vladimíra Mečiara a Jána Slotu k moci dokázali opäť mobilizovať, i keď výrazne menej ako v roku 1998.
Na porážke mečiarizmu sa vtedy zúčastnilo až 84,24 percenta voličov. Vyššia účasť, cez 95 percent, bola už len pri prvých slobodných voľbách v roku 1990.
Analytik agentúry Polis Ján Baránek hovorí, že pod vyššiu účasť sa podpísala aj internetová mobilizácia mladej generácie. Sociálnym sieťam podľa vzoru Českej republiky a protiparoubkovskej kampane už niekoľko týždňov pred voľbami kraľovala „protificovská tematika“.
To, že volanie po zmene mobilizovalo, potvrdzuje aj najvyššia účasť v Bratislavskom kraji, kde zvíťazila SDKÚ a vysoký výsledok získala aj SaS. Volebnú účasť tam dosiahla až takmer 63 percent.
V rámci okresov prišlo voliť najviac ľudí v Dunajskej Strede (67,57 percenta), kde získal vyše polovicu hlasov Most-Híd. Najmenej voličov, iba 54,25 percenta, prišlo k urnám v Košickom kraji. Ani polovica voličov neprišla v okresoch Snina (49,13%) a Michalovce (48,41%).
(mp)
Beata
Balogová
