BRATISLAVA. Až do nedele sa zdalo, že SMK ako overená značka to má mať pri rozštiepení hlasov maďarských voličov isté a o život hrá predovšetkým nováčik, Bugárov Most-Híd. Viac než 51 percent Maďarov na Slovensku chcelo pred tromi mesiacmi voliť SMK a len 28 percent Most-Híd. Ostatní by dali hlas inej strane alebo ešte neboli rozhodnutí, či pôjdu voliť. Zistenia vyplynuli z prieskumu, ktorý robili Fórum inštitútu pre výskum menšín.
Čo sa odvtedy stalo, prečo prišiel totálny prepadák SMK? Politológ László Öllős hovorí o viacerých dôvodoch. Väčšina z nich má korene v kampani, ktorú viedol Pál Csáky v uplynulých týždňoch.
Tému občianstva nezvládli Csákymu robil medvediu službu paradoxne Viktor Orbán presadením zákona o dvojakom občianstve. SMK nezvládla komunikáciu. Namiesto upokojenia situáciu vyhrocovalo. Zatiaľ čo politici z MostaHíd vyhlásili, že o dvojaké občianstvo žiadať nebudú, poslanci SMK boli ochotní prísť o slovenské, aby sa stali maďarskými občanmi. Ukázalo sa, že voliči na juhu nemajú záujem o napäté vzťahy, a potrestali SMK.
Útoky na MostHíd Výsledky od roku 1992 1992: 228 885 hlasov, koalícia Spolužitia a MKDH – 8,66%, 1994: 292 936 hlasov, Spolužitie, MKDH, MOS –9, 71 %, 1998: 306 623 hlasov, SMK získala 9,12%, 2002: 321 069 hlasov, SMK dostala 11,16%, 2006: 269 111 hlasov , SMK získala 11,68% 2010 – Most 8,12% a SMK 4,33%, súčet ich hlasov je 315 176 hlasov
Voličom prekážal zrejme aj konfrontačný tón kampane. Ak si predseda Mosta-Híd zvolil na bilbordy jednoduché heslo „Lebo Bugár“, SMK sa tomu úplne prispôsobila, len v totálnej negácii a sústreďovala sa na útoky na konkurenta. Csáky na to doplatil.
Politikov, ktorí odišli z SMK a pridali sa k Bugárovi, opakovane označoval za zradcov. SMK nazýval jedinou maďarskou stranou. Kým MostHíd mal bilbordy dvojjazyčné, SMK sa prihovárala len v maďarčine. „Najmä v poslednej fáze kampane sa SMK venovala viac Mostu ako svojim voličom. Vysielala negatívne signály, tým robila reklamu Mostu,“ konštatuje Öllős.
Chyby v kampani už teraz priznáva aj exminister László Miklós z SMK. Most mal podľa neho oveľa masívnejšiu kampaň. „Nemali sme jednoducho toľko peňazí.“
Csáky sa ukázal ako slaboch Kým spoza hraníc z Budapšeti odkazoval Csáky voličom, aby nedali hlas Mostu-Híd, doma sa pred novinármi ukrýval. S médiami nekomunikoval a odmietol aj účasť v predvolebných debatách. SMK to vysvetľovala prítomnosťou Jána Slotu v debatách. SNS mu vzápätí odkázala, že je zbabelec a bojí sa argumentov. S voličmi na juhu Csáky komunikoval najčastejšie len cez maďarskú televíziu Duna.
Nízky koaličný potenciál Maďarov na Slovensku mohla podľa Öllősa odradiť aj hrozba, že SMK nebude ich záujmy zastupovať v parlamente. ,,Koaličný potenciál SMK sa znižoval.“ S Csákym nechcel vládnuť Smer, odťahovala sa od neho aj pravica.
Po kauze dvojakého občianstva líderka SDKÚ Iveta Radičová naznačila, že strana, ktorá sa priatelí s Fideszom, nemá čo robiť v slovenskej vláde. Neskôr stanovisko zmiernila, vyslala však signál pre maďarskú menšinu. Výsledkom je, že voliči SMK prešli k Mostu aj v tradičných baštách Strany maďarskej koalície.
Bašty SMK padli Napríklad v Galante získal MostHíd 32,13 percenta a SMK len 10,8 percenta. V Dunajskej Strede bodoval Bugár so 48 percentami, SMK získala 33,9 percenta. V Nových Zámkoch klesla SMK na deväť percent, kým MostHíd dostal 26,3 percenta. Útek smerom k Mostu je jednoznačný takmer všade.
Časť Maďarov asi zostala doma. Kým vo voľbách 2006 mala SMK takmer 12 percent, obe maďarské strany prekročili 12 percentnú hranicu. MostHíd však zrejme volilo oveľa viac Slovákov ako SMK pred štyrmi rokmi. Dokazujú to aj prednostné hlasy, ktoré dostali slovenskí politici na kandidátke Mosta. Menšinu v parlamente bude zastupovať sedem poslancov maďarskej národnosti, čo je najmenej od roku 1990. V uplynulom volebnom období ich bolo dvadsať.
Čítajte komentáre k výsledkom volieb:
- Spánombohom? Ťažko, myslí si Lukáš Fila.
- Csáky porazil sám seba, komentuje Peter Morvay
- To, čo spadlo SDKÚ a KDH do náručia, je milosť, nie dôvera, píše Peter Schutz.
- Bolo to o chlp, myslí si Ivan Štulajter.
- Slovensko klame telom. píše Matúš Kostolný.
Mostu stačil na vstup do parlamentu rok
Keď Béla Bugár stratil vedúcu pozíciu v SMK, pokúsil sa v strane založiť vlastné krídlo. Nepodarilo
sa to, úspech mu priniesla až nová vlastná strana.
BRATISLAVA. „Veríme tomuto projektu,“ povedal líder MostuHíd Béla Bugár o svojej strane a voliči uverili jemu. Z nuly na vyše osem percent vytlačil Bugár stranu presne za rok. MostHíd založil v júni 2009 ako stranu, ktorá bude spájať Maďarov a Slovákov.
Po prehre ohlásil odchod Vzniku Mosta predchádzal rozkol v SMK. Obľúbený maďarský politik sa rozišiel s SMK potom, ako ju ovládla radikálnejšia skupina okolo Pála Csákyho a Miklósa Duraya. Keď sa s ňou nedohodol, tvrdil dlhoročný predseda Bugár, že odchádza z politiky a bude sa venovať podnikaniu. Po niekoľkých mesiacoch zmenil názor.
S Bugárom odišla časť poslaneckého klubu SMK, viacerí starostovia a funkcionári strany. Do novej strany zavolal aj Slovákov. Do predsedníctva prišiel bývalý minister kultúry Rudolf Chmel, na kandidátku Mosta sa dostali aj politici z OKS, ktorí sa prekrúžkovali na zvoliteľné miesta. Pritiahli hlasy najmä vo veľkých mestách a medzi liberálne orientovanými voličmi. Strana mala tiež výraznú kampaň v médiách.
Menšinám pomôžu Slováci Novými poslancami za MostHíd sa tak stalo sedem Slovákov a sedem Maďarov. Podpredseda Zsolt Simon tvrdí, že budú zastupovať záujmy menšín lepšie ako SMK. „Taký Ondrej Dostál určite častejšie vystúpi v parlamentnej diskusii ako Miklós Duray, ktorý sa neozval od roku 1996.“ Vystúpenie v prospech menšín bude podľa neho aj dôveryhodnejšie ako Durayovo.
Nástup Mosta už včera komentovali maďarskí extrémisti z Budapešti. „Vypadnutím SMK z parlamentu sa značne oslabilo politické zastúpenie maďarstva na Felvidéku,“ povedal poslanec Jobbiku István Szávay.
Od Mosta sa očakáva, že prispeje k zmierneniu napätia medzi krajinami. Zuzana Petková

Beata
Balogová
