BRATISLAVA. Dedinskí voliči by si priali vládu Smeru a SNS. Obe strany tam získali vyše 43 percent, kým pravica len 37. V mestách bol pomer opačný, 37 ku 50 pre pravicu. Sociologička Oľga Gyarfášová vo výsledkoch vidí dlhodobý trend. „Stredopravé, proreformné strany so silným modernizačným ťahom vždy mali väčšiu podporu v mestách, kde je väčšia koncentrácia ľudí s vyšším vzdelaním a kvalifikáciou, ktorí hľadia dopredu."
Smer napriek tomu dokázal vyhrať aj v drvivej väčšine zo 138 miest, výnimkou bola Bratislava, kde zvíťazila SDKÚ a mestá s veľkým počtom obyvateľov maďarskej národnosti ako Dunajská Streda, Nové Zámky, či Komárno, kde vyhral Most-Híd.
V mestách boduje pravica
Rozdiel medzi Smerom a druhou stranou bol však v mnohých mestách oveľa menší ako celoštátnych 20 percent.
Vo všetkých krajských mestách získali liberálnejšie orientované strany vysoko nadpriemerné výsledky. SDKÚ volilo až 22,3 percenta obyvateľov týchto ôsmich veľkých miest, SaS uprednostnilo 16,71 percenta z nich. Smeru sa podarilo uspieť lepšie ako na celoslovenskej úrovni iba v Nitre a Trnave.
Slabší výsledok Smeru vo väčších mestách je podľa Gyarfášovej aj dôsledkom zapojenia mladej generácie. „Pre veľkú časť tejto generácie Smer nepredstavuje politickú alternatívu, dokonca ani pre ľavicovo orientovaných nie je modernou ľavicou," domnieva sa. „Profilom svojho elektorátu sa čoraz viac začína podobať na HZDS v časoch volebných úspechov."
Vidiek bol aj opozičný
Aj KDH a Most-Híd bodovali lepšie na vidieku. V prípade KDH boli výnimkou mestá na Orave, Spiši a Šariši, pri Moste-Híd zas na juhu. Z ôsmich krajských miest, kde žije len málo Maďarov, by sa však Bugárova strana dostala do parlamentu len v Bratislave a Košiciach.
Výraznejšie v najväčších mestách prepadla aj SNS, päťpercentné kvórum preliezla len v Nitre a Žiline.

Beata
Balogová
