BRATISLAVA. Vzhľadom na veľké zvozové vzdialenosti je v nich totiž separácia viac nákladná. Obce sa však budú musieť s touto úlohou popasovať. Táto povinnosť totiž vyplynula zo vstupu SR do Európskej únie, ktorá kladie dôraz na predchádzanie vzniku odpadov a ich maximálne zhodnocovanie. Podpredsedníčka Združenia miest a obcí Slovenska Viera Krakovská vidí riešenie situácie vo vzájomnej pomoci jednotlivých samospráv.
"Musia sa združovať za týmto účelom a máme za to, aby väčšie obce potiahli tie menšie. Máme 58 regionálnych združení, oslovíme ich, aby nám zadefinovali, ktoré obce ešte neseparujú a budeme na nich apelovať, aby ich pribrali do svojich združení poprípade do toho mesta, ktoré už má tento systém vybudovaný, aby náklady boli menšie," povedala pre TASR. Objasnila, že Environmentálny fond ani Európska únia nemajú záujem podporovať iba jednu obec alebo mesto. "Viac-menej by to malo byť nejaké riadenie v kolektíve, kde tie peniaze budú lepšie využité."
Od januára musia všetky mestá a obce povinne separovať štyri zložky komunálneho odpadu (papier, plast, sklo, kov). Pôvodne mali separovať aj biologicky rozložiteľný odpad, vzhľadom na svetovú hospodársku a finančnú krízu sa však vláda v spoločnom memorande so samosprávami dohodla až na rok 2013. Ako upozornila Krakovská, ani v tomto prípade to nepôjde bez toho, aby si obce a mestá navzájom pomáhali.
Slovenskí environmentalisti upozorňujú, že je u nás stále vysoká miera skládkovania a nízka miera recyklácie. Väčšina komunálnych odpadov skončí na skládkach. Podľa európskej smernice by mali všetky členské štáty EÚ do roku 2020 recyklovať 50 percent komunálneho a 70 percent priemyselného odpadu.
