BRATISLAVA. Štvorici „Obyčajných ľudí“, ktorá sa dokázala prekrúžkovať do parlamentu z konca kandidátky Slobody a Solidarity, pomohol nielen dostatok peňazí na kampaň a inzertné noviny za chrbtom. Strategickým sa ukázala aj požiadavka kandidovať na posledných štyroch miestach listiny.
Potvrdzujú to aj výsledky posledných kandidátov ostatných strán. Hoci sa už nikomu nepodarilo prekrúžkovať až do parlamentu, výsledky viacerých patrili k tým lepším v strane. Oproti kandidátom tesne pred nimi získali niekoľkonásobne viac hlasov.
Stopäťdesiatke Smeru pedagógovi Antonovi Martvoňovi ušiel vstup do parlamentu len pre volebné pravidlá. Zakrúžkovalo ho totiž až 2715 ľudí, čo bol 39. najlepší výsledok na kandidátke Smeru. Ak by neexistovalo pravidlo, že na prednostné hlasy sa prihliada iba ak kandidát získa aspoň tri percentá zo všetkých hlasov pre stranu, Martvoň by bol poslancom. Hoci na 150. mieste sám trval, ľudia ho vraj krúžkovali pre jeho „dlhoročnú činnosť“.
Stopäťdesiatka SDKÚ arabista Tomáš Michaľák dosiahol 34. najlepší výsledok strany. „Ľuďom som hovoril, že som líder odzadu,“ vraví. Ak by získal tri percentá, bol by šiesty náhradník a pri odchodne niektorých poslancov do exekutívy by mal šancu stať sa poslancom.
Sociológ Marián Velšic hovorí, že krúžkovanie posledných kandidátov sa objavilo už aj v minulosti a kandidáti preto o posledné miesto často bojujú. „Časť voličov chce dať šancu slabším, zrovnoprávniť ich so silnejšími,“ vysvetľuje správanie voličov sociológ. Iní zas posledných volia ako trucpodnik.
Kalkul s volebným správaním voličov priznáva aj 150-tka na kandidátke KDH režisér Ján Oparty. Dostal 2571, takmer o tisíc hlasov viac ako úspešný poslanec KDH Alojz Přidal. „Pracoval som s tým aj v kampani. V duchu našej kresťanskej náuky, že poslední môžu byť prví.“

Beata
Balogová
