BRATISLAVA. Doterajšia prax ukazuje, že v súčasnosti platná legislatíva nevytvára dostatočný tlak na osoby zodpovedné za environmentálne záťaže, ktoré sú roztrúsené po celej krajine a nachádzajú sa najmä v areáloch priemyselných podnikov alebo veľkokapacitných poľnohospodárskych podnikov. V rámci tohtotýždňového stretnutia so zástupcami priemyselných zväzov a akademickej obce to pripustil minister životného prostredia Jozef Medveď. Objasnil, že rezort preto pripravuje návrh zákona o envirozáťažiach. Ten je podľa jeho slov v súčasnosti vo vysokom štádiu rozpracovania.
"To, že zákon je pripravený, nie je žiadna novinka. Boli by sme však radi, aby konečne prešiel celým legislatívnym procesom a bol konečne aj schválený," konštatovala pre TASR hovorkyňa Greenpeace Slovensko Lucia Szabová. Poznamenala, že túto právnu normu už pripravili niekoľkokrát, pričom prebehlo aj viacero pripomienkových konaní. "Napriek tomu sa nikdy neposunul na rokovanie vlády SR. Vieme, že odstrániť staré environmentálne záťaže bude trvať dlhšiu dobu a preto treba prijať zákon čo najrýchlejšie, aby sa na ich odstraňovaní začalo systémovo pracovať." Čím neskôr bude zákon prijatý, tým rozsiahlejšia bude podľa nej kontaminácia životného prostredia, čím sa stane aj celý proces odstraňovania záťaží finančne náročnejší.
O problematike starých environmentálnych záťaží sa diskutuje už asi 20 rokov. Od roku 1998 sa hovorí o príprave zákona, ktorý by túto oblasť upravil. V roku 2003 sa začali prípravné práce. Predloženie návrhu vlani blokovalo memorandum medzi vládou a zamestnávateľskými zväzmi. V ňom sa kabinet zaviazal nepredkladať v dôsledku hospodárskej krízy zákony, ktoré by mali finančný dopad na zamestnávateľov.
Environmentálne záťaže sa nachádzajú najmä v areáloch priemyselných podnikov alebo veľkokapacitných poľnohospodárskych podnikov. K únikom nebezpečných látok dochádzalo aj na nekontrolovaných skládkach nebezpečných odpadov či v nezabezpečených skladoch pesticídov. Znečistenie tiež spôsobila armáda i ťažba nerastov. Pozostatok starých opustených skládok alebo odkalisiek sa v niektorých lokalitách prejavuje zvýšenými hodnotami chloridov, kyanidov, ale aj ropných látok či arzénu v prostredí. Odhaduje sa, že zaťažené územia predstavujú okolo desať percent rozlohy Slovenska.
Prieskum, vypracovanie rizikových analýz, sanácia a monitoring najrizikovejších environmentálnych záťaží v 237 lokalitách si v nasledujúcich štyroch rokoch vyžiada asi 137 miliónov eur. Tieto oblasti predstavujú závažné nebezpečenstvo pre zdravie človeka, ako aj životné prostredie. Ako vyplýva zo štátneho programu sanácie environmentálnych záťaží z dielne envirorezortu schváleného vládou, vyše 116 miliónov eur má pochádzať z eurofondov. Štát má zabezpečiť 18,5 milióna eur. V prípade súkromnej sféry sa má na financovanie využiť princíp znečisťovateľ platí. Od súkromného sektora sa tak počíta so sumou 2,1 milióna eur.
Štáty Európskej únie riešia odstraňovanie záťaží rôzne. Napríklad v Nemecku, Holandsku a vo Švédsku sa staré environmentálne záťaže financujú zo štátneho rozpočtu v rámci všeobecného daňového zaťaženia. Niektoré štáty ako napríklad Rakúsko a Francúzsko používajú na financovanie nákladov súvisiacich s environmentálnymi záťažami špeciálny kompenzačný fond, ktorého príjmom sú poplatky za niektoré špecifické chemické látky, za nebezpečné odpady a iné.
