Názory na zasahovanie do politiky sa líšia nielen medzi jednotlivými cirkvami, ale aj medzi ich členmi.
Ovplyvňovanie politiky cirkvou je realitou bez ohľadu na občasné pobúrenie tých, ktorí argumentujú sekulárnym štátom. Transport desiatok tisíc židov do koncentračných táborov počas vojnového štátu, na čele ktorého stál kňaz, ale aj iné faktory mnohých utvrdzujú v názore, že politike by sa kňazi mali radšej vyhýbať, prípadne by ich názory nemali prenikať mimo chrámov.
Oddeliť človeka - kňaza od človeka - občana je však nemožné, navyše aj cirkev má svoje záujmy. Presadzuje ich nielen viac či menej otvorenou spoluprácou s politickými stranami, pastierskymi listami, vystupovaním v médiách, na blogoch, sociálnych sieťach typu Facebook, ale aj tým, že v niektorých chvíľach mlčí.
Po čestných ľuďoch prídu aj čestní politici
Katolícky duchovný Jozef Červeň tvrdí, že členovia cirkvi sú členmi spoločnosti, čiže „tá nemôže starostlivosť o nich obmedziť len na kostoly a pastoračné miestnosti. Jej úlohou je ovplyvňovať dianie v prospech spoločného dobra. Toto sa má konať buď priamo politicky, čo je úloha laikov, a nepriamo tým, že vplýva na zvyšovanie mravnej zodpovednosti." Túto úlohu pripisuje najmä kňazom a biskupom.
Evanjelická farárka Martina Rumanová súhlasí, že cirkev by mala reagovať na veci, týkajúce sa morálnych a duchovných hodnôt. „K ekonomike je asi zbytočné sa vyjadrovať." Pridáva aj iný rozmer: „Určite by nemala chcieť vládnuť ako v stredoveku. Ježiš povedal - čo je cisárovo, dajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu. Z tohto biblického príbehu je všetko jasné. Našou úlohou je najmä formovať ľudí. Ak tí budú čestní, bude čestná aj politika."
Katolícky kňaz Miroslav Lettrich rozlišuje medzi oficiálnym postojom cirkvi a súkromným názorom duchovných. Vraví, že oficiálne vyjadrenia cirkvi k politike sú zriedkavé a opatrné. „Vo všeobecnosti je to správne, lebo cirkev by nemala byť súčasťou politických prekáračiek. Môže však nastať situácia, keď by sa jasne a otvorene mala ozvať aj oficiálne." Kňaz Juraj Drobný sa už v roku 2002 pre inzine.sk vyjadril, že cirkev musí zasahovať do verejného života i do politiky. „Aj preto, že ako taká je súčasťou verejnosti a rozhodovanie o veciach verejných sa jej bytostne dotýka. Do aktívnej politiky by však nemali vstupovať kňazi, ale veriaci laici."
Teológ Miroslav Kocúr vysvetľuje, že treba rozlišovať úradnú cirkev, teda jej lídrov, a radových členov. Právo vyjadrovať sa k politike neupiera nikomu, podľa neho by sa vstupovanie úradnej cirkvi do politiky nemalo zakazovať ani preceňovať. „Niekedy môže byť názor biskupov zaujímavý, inokedy nie. Úradnej cirkvi by som neupieral slobodu slova, no nezabúdal by som na to, že ide len o malú časť kresťanstva, ktoré je ako celok veľmi pestré názorovo aj postojovo." Kocúr tiež pripomína rozdiely v rámci samotnej cirkvi: „Stačí si spomenúť na obdobie, keď arcibiskup Sokol či kardinál Korec podporovali vládnu Mečiarovu garnitúru, ktorú významná časť biskupskej konferencie nepodporovala, a niektorí biskupi jednotlivo voči nej vyjadrovali svoje výhrady."
Oľga Pietruchová, šéfka Spoločnosti pre plánované rodičovstvo, ktorá cirkev dlhodobo kritizuje, jej právo otvorene sa vyjadrovať k politike upierať odmieta. Dodáva však, že by „nemala nátlakom ovplyvňovať politiku mimo štandardných postupov." Ako príklad neštandardného postupu uvádza zasahovanie cirkvi do Národného programu reprodukčného zdravia, ktorý prešiel normálnym legislatívnym procesom a vláda o ňom začala rokovať. „Spočiatku ho jasne podporoval aj premiér, ale nakoniec sa na obede s biskupmi dohodol na stiahnutí." Pre aktualne.sk to vtedy po spoločnom obede biskupov s premiérom potvrdil aj hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik: "Prišlo k zhode, materiál predložený Ministerstvom zdravotníctva bol stiahnutý."
Pietruchová pridáva aj ďalšie príklady ako Národný program starostlivosti o ženu, bezpečné materstvo a reprodukčné zdravie, alebo novelu zákona o zdravotnej starostlivosti upravujúcu poslanecký návrh k interrupciám. „Boli predložené na pripomienkovanie a potom na tlak cirkvi stiahnuté," tvrdí a dodáva, že „demokratická spoločnosť by mala byť schopná udržať verejnú diskusiu v hraniciach rešpektujúcich slobodu slova, ale i vierovyznania všetkých ľudí."
V odporúčaní konkrétnej strany sa nezhodnú
Je vhodné, ak cirkev odporučí konkrétne strany, ktoré by reprezentovali záujmy veriacich v parlamente? Lettrich si myslí, že áno. „Pozorovať totiž snahu, aby náboženstvo nezasahovalo mimo kostolných múrov, pričom pravda je taká, že musí vplývať na postoje a hodnoty veriaceho v akejkoľvek oblasti života. Usmernenie pastierskymi listami nijako neruší osobnú slobodu jednotlivca."
Podľa Rumanovej „nič také nie je vhodné, nemám právo ľuďom vnucovať určitý názor, aj keď som farárka. Môžeme len apelovať na ľudí, aby vyberali strany v zodpovednosti pred Bohom." Podobný názor na odporúčanie konkrétnej strany má aj Červeň, podľa ktorého by to bolo „vhodné vtedy, ak by existovala len jediná, ktorá by rešpektovala náboženskú slobodu veriacich, a ak by ju ostatné potláčali. Pokiaľ je strán, rešpektujúcich kresťanské hodnoty viacero, nie je vhodné niekoho konkrétneho označovať."
Príkladom jasného odporúčania boli napríklad minuloročné prezidentské voľby, keď proti Ivete Radičovej vystúpilo množstvo kňazov. Pietruchovej neprekážala snaha, ale forma a obsah, pretože „niektorí sa znížili na úroveň bulváru, keď zaťahovali jej súkromný život do verejnej diskusie. Podotýkam, že tak nekonali v žiadnom inom prípade. Nevyjadrovali sa napríklad k ikstému manželstvu Jána Slotu, ktorý sa tak rád oháňa Bohom, ani k iným, ktorí porušujú Desatoro. Okrem toho označenie za konkubínu je pejoratívne. Rovnako vyjadrenie biskupa Baláža opierajúce sa o paralelu s Hitlerom bolo vzhľadom na minulosť a klérofašistický vojnový štát nemiestne."
V prezidentskej kampani v roku 2009 vystúpilo proti Ivete Radičovej viacero biskupov. V pozadí biskup Rudolf Baláž.
Kašle KDH na veriacich?
Zaujímavé je bodovanie politických strán, ktoré sa nedeklarujú ako kresťanské, u voličov v najreligióznejších oblastiach Slovenska. Miroslav Lettrich, duchovný v hornooravskej obci Rabča vysvetľuje, že nejde len o problém Smeru, ale aj HZDS v 90. rokoch. „Je tu paralela - silný vodca, zneužitie vlastenectva a podobne. Ak má Smer v Bratislave 24 percent, môžem sa čudovať, že u nás je to 40 percent?" Príčiny vidí aj v neschopnosti kresťanských strán. „Ani neviem, že by sem zavítal čelný predstaviteľ KDH. V okrese Námestovo získalo takmer 25 percent, pri dobrej komunikácii mohlo mať o 15 viac. Lenže to by si žiadalo prísť medzi tých ľudí."
Jozef Červeň tvrdí, že najviac religiózne bývajú oblasti, kde občania veľmi nesledujú politické dianie prostredníctvom médií, ale cez bežnú medziľudskú komunikáciu. „Do týchto rozhovorov, a nemusia byť len krčmové, málokedy zaznejú otázky, ktoré by umožňovali pochopiť, ako to v spoločnosti funguje. Zväčša počuť tých, čo najhlasnejšie kričia, pričom tí obvykle aj najmenej uvažujú. Ľudia v takýchto regiónoch sa často rozhodujú pod vplyvom emócií a rôznych strachov pred vymysleným nepriateľom, ktorým môže byť nesociálny podnikateľ, farári, Maďari a tak ďalej."
Pastierske listy - pomoc alebo zbytočnosť?
Pastierske listy nie sú doménou len katolíckej cirkvi. Evanjelická farárka Martina Rumanová vysvetľuje, že ich cirkev občas zvykne takto „apelovať na veriacich, aby šli voliť. Nikdy sa neodporúča konkrétna strana, iba to, aby ľudia vyberali také, ktoré spĺňajú morálne kritériá."
Katolícky duchovný Miroslav Lettrich má pri pastierskych listoch k voľbám pocit, že budia skôr nevôľu a majú opačný ako zamýšľaný účinok. Príčiny vidí v tom, že „sú príliš všeobecné, a takmer vždy ich veriaci pociťujú ako direktívu, ktorej sa inštinktívne bránia." Podľa neho väčší účinok majú súkromné vyjadrenia kňazov, prípadne blogy, lebo poskytujú priestor na vyjasnenie postojov, prípadne diskusiu.
Psychológ a religionista Richard Gróf tvrdí, že duchovní zvyknú byť pre veriacich autoritami nielen v oblasti spirituality, ale aj v iných oblastiach. „Ich názor na hocakú tému, vrátane politiky, má preto pre nich váhu. Autorita duchovných je však v porovnaní s minulosťou značne otrasená. Prispel k tomu rozchod s vedou, rozvoj masmédií, ktoré začali šíriť aj iné pohľady a hodnoty, a, samozrejme, škandály v cirkvi."
Publicista Imrich Gazda pred voľbami v SME vyjadril kritiku, že namiestoobsahu posledného pastierskeho listu biskupov sa diskutuje len o tom, či mal vôbec vzniknúť. „Klerici majú plné právo formulovať verejné výzvy tak, ako ho majú ostatní občania. Jeho obmedzovanie by bolo útokom na slobodnú výmenu názorov a tým pádom spochybnením neutrálnosti verejného života." Dodáva, že vyjadrenia cirkvi k politike v zahraničí sú priamočiarejšie a argumentuje vyhlásením Rady Českej biskupskej konferencie pre spravodlivosť a pokoj s názvom Koho voliť - Dlh voči sebe alebo iným, ktoré podpísal biskup Václav Malý. „Bolo až také jasné, že sa od neho dištancoval aj predseda biskupskej konferencie."
foto: Ivan Gašparovič a vtedajší arcibiskup Ján Sokol
Kňaz: Niektorí biskupi sú senilní, a tak Ficovi naleteli
Počas vládnutia koalície, ktorej dominovali Ficovi socialisti, sa zdalo, že medzi nimi a cirkevnou hierarchiou panovalo prímerie. Cirkev dohodu so Smerom popiera, ten ju ale nevylúčil.
Dohodu so Smerom o nevyťahovaní citlivých tém hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik odmieta. „Nikdy neexistovala, Ak ju niekto videl, nech ju ukáže. Cirkev komunikuje s každou demokraticky zvolenou vládou. Bolo to tak v minulosti, bude to tak aj pri novej koalícii." Na otázku, prečo Smer nevytiahol žiadnu agendu, s ktorou by mala cirkev problém, hoci tá býva bežnou súčasťou aktivít ľavicových strán, Kováčik odpovedal, že je to otázka pre Smer a nie cirkev. Smer pritom existenciu dohody nevylúčil - na priamu otázku hovorkyňa strany Katarína Kližanová Rýsová najskôr povedala, že to musí preveriť, nakoniec poslala odpoveď, že strana sa k tejto téme nebude vyjadrovať.
Súzvuk niektorí predstavitelia cirkvi odmietajú, tvrdí teológ Miroslav Kocúr a uvádza biskupa Františka Tondru, ktorý nedávno existenciu dohody medzi Smerom a cirkvou poprel. „Faktom však je, že k stupňujúcim sa prejavom nenávisti k názorovým oponentom, verbálnym útokom na médiá, protimaďarskému štvaniu či opakovaným nehoráznym prejavom vulgárnosti v podaní Harabina, Mečiara, Slotu, či hrubej expresívnosti Fica úradná cirkev nepovedala nič. Glorifikáciu Tisovho režimu arcibiskupom Sokolom a zľahčovanie zločinov tohto obdobia označil hovorca KBS za arcibiskupovu súkromnú iniciatívu, hoci je jasné, že šlo o verejné podujatia za prítomnosti verejnosti, poslancov, či čestnej stráže Slovenskej pospolitosti."
Podľa kňaza Miroslava Lettricha nemožno poprieť, že všetko vyzeralo tak, akoby súzvuk alebo minimálne pakt o neútočení existoval. „Možno je za tým snaha o nekonfrontačné vzťahy, neviem. Som však presvedčený, že boli situácie, keď hlas biskupov zaznieť mal. Pri urážkach sv. Štefana bez debaty, a čakal som minimálne vyjadrenie ľútosti aj nad tým, že Ján Slota ignoroval dohodu a zneužil stretnutie s delegáciou KBS. Chápem snahu cirkvi o to, aby nebola súčasťou politických bojov, ale je škoda, že sa nikto nezastal Hedvigy Malinovej či obyvateľov Pezinka, slušných sudcov a podobne."
Kňaz Jozef Červeň sa pridáva: „Žiaľ, aj medzi biskupmi sa nájdu takí, ktorí naletia populistom. U niektorých je to spôsobené senilitou, a tak nedokázali rozlíšiť, že u Fica sa jedná o falošnú sociálnosť na úkor budúcich generácií. Biskupi si navyše uvedomujú, že majú na starosti všetkých kresťanov, ktorí sú roztrúsení v rôznych stranách, a nemajú záujem ich popudzovať proti sebe, pretože politická „kultúra" ešte donedávna viedla k mnohým nenávistným výstupom v rodinách či farnostiach, kde niektorí členovia boli za jednu stranu a iní za druhú."
Karol Sudor
Politológ: Cirkev voľby zásadne neovplyvnila
Výzva spišských dekanov, aby ľudia volili KDH, ale aj pastiersky list, ktorým biskupi vyjadrili svoje postoje pred nedávnymi parlamentnými voľbami, pričom sa v nich neobjavilo odporúčanie voliť konkrétnu stranu, si vyslúžili kritiku. Otázna je váha takýchto výziev. Podľa Grigorija Mesežnikova sú totiž názory cirkvi pre mnohých irelevantné, rozhodujú sa na základe iných faktorov. Tvrdí, že cirkev má právo vyjadrovať sa k veciam verejným, a normálne je aj to, že kňazi zaujímajú svoje postoje individuálne. Ak však oficiálna hierarchia podporuje konkrétnu stranu, vzniká problém: „Spreneveruje sa princípu nestrannosti, čím môže vniesť napätie medzi veriacich. Značná časť katolíkov tak či tak nevolí kresťanské strany, pričom SDKÚ a KDH ani zďaleka nemajú na to, aby oslovili všetkých slovenských katolíkov."
Kňazi na blogoch sa vyjadrujú tvrdo a otvorene
Predstava, že kňazi vždy a za každých okolností prejavujú svoj názor na politiku alibisticky a nepriamo, je vzdialená realite. Na blogoch SME publikujú články viacerí katolícki duchovní, a s nediplomatickou kritikou sa netaja. Dokazujú to aj vybrané formulácie z ich textov.
Anton Ziolkovský o Ivete Radičovej pred prezidentskými voľbami:
1. Je zástankyňou vykonávania potratov.
2. Ešte nech napíšu, že je prolife a od dojatia padnem do kolien.
3. Kto trocha sleduje jej vyjadrenia, tak vie, že ona je asi taká kresťanská demokratka ako pápež komunista.
4. Vzťah „na divoko" je pre ženu v jej veku nielen nevhodný, ale vzbudzuje otázniky, či vie, čo vlastne chce.
Jozef Červeň o vládnej koalícii pred parlamentnými voľbami:
1. Krádež je odsúhlasená aj spriatelenými zbojníckymi skupinami Slopaja a Muftošíka.
2. Uznávam, že aj medzi biskupmi sa, žiaľ, nájdu takí, ktorí sú vďaka senilite aj ficoidní, ale jedná sa skôr o výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo.
3. Dokedy ľudia nepochopia, že mať socialistov v čele je to najhoršie, čo môže krajina urobiť? Dovtedy, kým budú u nás politickí väzni znova zomierať za slobodu prejavu ako na Kube?
4. Ak je niekto naozajstný kresťan, nemôže sa mu páčiť červené boľševické tričko. To že sa niekomu červené tričko nepáči, nedáva boľševikom na čele so socialistom Ficom právo, aby takéhoto človeka potrestal. To robili len chrapúni.
Miroslav Lettrich o premiérovi Ficovi a šéfovi parlamentu Paškovi:
1. Buďte nabudúce taký láskavý a ľudí, ktorí boli perzekvovaní pre svoje politické či náboženské postoje v tých časoch, keď ste vy boli členom zločineckej organizácie, do úst neberte. Fuj, súdruh premiér!
2. Principiálny Fico? Ale prd! Len chce upevniť svoju moc
3. Zo seba cvoka robte, koľko len sa vám ráči. Ale prosím vás, z nás somárov nerobte!
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
