BRATISLAVA. „Vymením prednostu obvodného úradu v Trenčíne za miesto prednostu v Prešove.“ Tak vyzerali v minulosti rozhovory strán, ktoré si po voľbách od začiatku 90. rokov delia stovky miest v štátnej správe. Hoci nová vláda vždy odmietne, že bude robiť plošné čistky, doteraz každá vymenila väčšinu riadiacich pracovníkov v celej štátnej správe.
Po blížiacej sa výmene vlády budú musieť zo štátom platených miest odísť hlavne nominanti Smeru.
Ficova strana pritom s opozíciou zjavne nepočítala a chystala sa vládnuť ďalej. Úrad vlády vedený Igorom Federičom (Smer) si dokonca tesne pred voľbami schválil zmenu organizačnej štruktúry, ktorá má platiť od 1. júla.
Smer bol takmer všade
Štátni zamestnanci
v štátnej službe je zhruba 40-tisíc zamestnancov;
približne tisíc z nich patrí medzi najvyšších funkcionárov;
ďalších zhruba 2500 ľudí patrí medzi štátny manažment;
Smer má väčšinu politických nominantov.
O koľko ľudí pôjde? Zrejme o stovky. „Smer mal určite viac ako polovicu všetkých politických nominantov,“ hovorí bývalá ministerka pôdohospodárstva za HZDS Zdenka Kramplová. Bolo to tak aj na jej ministerstve. Okrem štátneho tajomníka boli nominanti Ficovej stany napríklad na krajských pozemkových či lesných úradoch, riadili aj odštepné závody v štátnych lesoch. Smer mal väčšinu aj v Slovenskom pozemkovom fonde.
Podobne ako na pôdohospodárstve to bolo aj aj na ministerstve životného prostredia, ktoré patrilo SNS. Na okresných úradoch životného prostredia boli aj nominanti Ficovej strany.
Taký veľký počet nominantov v štátnej správe, ako mal v uplynulých rokoch Smer, malo v minulosti iba HZDS v rokoch 1994 a 1998.
Bývalý šéf už zrušeného Úradu pre štátnu službu Ľubomír Plai hovorí, že zákon o štátnej službe umožňuje urobiť z každého miesta miesto pre politického nominanta. Jeho odhady vychádzajúce z oficiálnych čísel spred začiatku tohto volebného obdobia ukazujú, že okrem ministrov, štátnych tajomníkov, predsedov, prednostov, podpredsedov rôznych úradov, poradcov a vedúcich služobných úradov – teda okolo tisíc pracovných pozícií – je medzi zhruba 40 tisícami štátnych úradníkov ďalších 2500 manažérskych pozícií.
Až dvetisíc miest
Len v prípade Smeru by tak mohlo ísť aj o dvetisíc politických nominantov a ľudí, ktorí sa do funkcií dostali na základe kontaktov s vládnou stranou a jej predstaviteľmi.
To, ako silno boli štyri roky späté stranícke štruktúry Smeru s funkciami platenými štátom, ukazuje aj to, že zo 62 novozvolených poslancov ide do parlamentu zo súkromnej sféry iba jediný. A za bránami parlamentu zostalo ďalších najmenej 35 ľudí, ktorí boli poslancami, alebo politickými nominantmi Smeru v štátnej správe.
Podpredseda Smeru Vladimír Maňka nevie, koľko má jeho strana politických nominantov. Ako sa o nich postará a či im pomôže nájsť si prácu v súkromnom sektore v prípade, že ich vyhodia, ešte neriešili.
Smer teraz ovláda 11 zo 14 ministerstiev. Pod ministerstvá patria desiatky rôznych rozpočtových či príspevkových organizácií. Mal najsilnejší vplyv vo Fonde národného majetku, ktorý má podiely v 80 firmách s majetkovou účasťou štátu.
Vyhodiť? Nie je problém
Zbaviť politického nominanta funkcie, či dokonca práce, nie ja podľa zákona o štátnej službe problém. Umožňuje to jeho úprava, ktorú schválili za druhej Dzurindovej vlády a Smerom ovládaný parlament ju nezmenil. „Zákon je nastavený tak, že o všetkých pozíciách rozhodujú politici. Keď si povedia, že politicky obsadia aj miesto radového referenta, urobia to cez svojho vedúceho služobného úradu,“ hovorí Plai.
Jednoduché to majú pri prepúšťaní aj politici. Ktokoľvek môže byť okamžite prepustený, stačí dať pokyn politickému nominantovi. K odchodu patrí odstupné vo výške dvoch či troch platov.
Menší skončia na nule
Ešte horšie ako Smer na tom budú Mečiarovi a Slotovi nominanti. Stratili krytie.
BRATISLAVA. Nominanti SNS a HZDS prídu v najbližšom čase o svoje funkcie a na rozdiel od Smeru im strany nevedia pomôcť nájsť si iné miesta vo verejnej či štátnej správe.
Ministerstvo pôdohospodárstva, spravodlivosti, školstva, Národný bezpečnostný úrad, väzenská stráž. Ján Slota s Vladimírom Mečiarom ovládali okrem týchto inštitúcií aj štátne podniky: Slovenskú poštu, Lesy SR, Letecké opravovne Trenčín a mnohé iné.
Smer vie časť svojich nominantov „upratať“ na úradoch v siedmich župách z ôsmich, ktoré vedú ich nominanti. Strana Roberta Fica možno dostane pár miest na Najvyššom kontrolnom úrade či na Úrade pre verejné obstarávanie.
SNS možno dostane kreslo podpredsedu parlamentu.
Pôvodní nominanti HZDS a SNS sa v očakávaní budúceho volebného víťazstva, najneskôr o štyri roky, možno čiastočne presunú k Smeru. Mnohí to urobili v čase, keď bola strana v opozícii, ale bolo zrejmé, že vyhrá voľby v roku 2006. Druhá, zrejme ešte masívnejšia vlna „presunu“ nastala ku koncu tohto volebného obdobia najmä v regionálnej štátnej správe. K Smeru sa začali hlásiť nominanti HZDS, ktoré nemalo istú účasť v parlamente. Okrem nominantov sa k Smeru môžu presunúť aj podnikatelia blízki HZDS a SNS.
Miroslav Kern
Autor: Miroslav Kern

Beata
Balogová
