BRATISLAVA. Podľa združenia situácia, v ktorej sa mestá a obce po povodniach nachádzajú, je zložitá. "Samospráva nezlyhala, naopak, zvládla a zvláda úlohy so cťou," povedal dnes na tlačovej besede predseda ZMOS Michal Sýkora. Podľa neho sú stále vo viacerých obciach zaplavené domy a niektoré osady sú odrezané od svojich materských obcí, a obyvateľstvo stále stresuje dážď.
"Treba jasne povedať, že Slovenský vodohospodársky podnik cez svoje oblastné závody je zodpovedný za protipovodňovú ochranu," povedala podpredsedníčka ZMOS Viera Krakovská. Podľa nej sa do protipovodňovej ochrany v rámci súčasného vodného plánu, ktorý sa robí na 10 rokov, preinvestovalo iba 166 mil. eur zo 664 mil. eur
. Na budúce desaťročné obdobie sa má preinvestovať až 1,99 mld. eur (60 mld. Sk). "Ale nikto nepovedal, odkiaľ ich zoberieme," povedala Krakovská a upozornila, že Slovensko má pritom v rámci protipovodňových opatrení povinnosti aj voči okolitým štátom.
Finančné dopady povodňových škôd znásobujú dopady hospodárskej krízy, tvrdí Sýkora. "Dopady finančnej a hospodárskej krízy sa doteraz v rozpočtoch miest a obcí prejavili výpadkom dane z príjmov fyzických osôb. Oproti skutočnosti za obdobie január až máj 2009, je zníženie výnosu z dane fyzických osôb o 30,1 percenta, čo predstavuje sumu 186,4 milióna eur. O to máme menej oproti predchádzajúcemu roku v takom časovom období," povedal. Ročná prognóza výnosu dane z príjmov na rok 2010 je 1,134 mld. eur.
"Táto je za päť mesiacov plnená na 38,1 percenta," tvrdí Sýkora a dodal, že túto prognózu bude treba prehodnotiť rezortom financií, lebo odhadovaná prognóza nebude naplnená. "Situáciu spôsobenú povodňami tak komplikuje aj nedostatok financií na účtoch postihnutých samospráv," povedal. Samosprávy zaznamenali hlavne v obciach prepad príjmu z výnosu dane.
"Výdavky na povodňové zabezpečovacie a záchranné práce zo strany miest a obcí dosiahli už mnoho miliónov eur a prehlbujú hrozivú finančnú situáciu," povedal. ZMOS preto navrhuje, aby financie na povodňové zabezpečovacie a záchranné práce boli obciam a mestám poskytnuté zo štátnej pokladnice cez ministerstvo financií okamžite, vo forme zálohových platieb. Tie by mali byť podľa Sýkoru neskôr riadne zúčtované.
"Pri doterajšom postupe hrozí, že by tieto prostriedky dostali mestá a obce až koncom roka, resp. v budúcom roku, čo spolu s dopadmi krízy môže spôsobiť reálne zrútenie systému financovania a platobnej schopnosti veľkej časti najviac postihnutých miest a obcí," skonštatoval Sýkora.
Preto ZMOS odporúča vláde zvážiť presun prostriedkov v rámci jednotlivých operačných programov a ich presun na investičné opatrenia po povodniach. "ZMOS navrhuje, aby o správach o povodniach vláda SR rokovala priebežne, podľa nás na štvrťročnej báze," avizoval Sýkora a dodal, že by ZMOS uvítalo, keby bolo na tieto rokovaniach vlády prizvané. "Systémové opatrenia požaduje ZMOS premietnuť aj do programového vyhlásenia novej vlády," povedal predseda ZMOS.
ZMOS navrhuje prijať aj systémové ekologické opatrenia na zníženie povodňových rizík, medzi ktoré patria napríklad úprava poškodenej poľnohospodárskej krajiny, lepšie hospodárenie s pôdou, hradenie bystrín v lesoch a protierózne úpravy na lesných cestách, zadržiavanie a podpora vsakovania dažďovej vody v zastavaných územiach, či budovanie technických zariadení na transformáciu povodňových vĺn.
"ZMOS chce vyzvať na okrúhly stôl všetky zainteresované strany a zástupcov súčasnej, ale i budúcej vlády," avizoval Sýkora. Podľa neho by okrúhly stôl mal byť zvolaný čo najskôr. Na debate by sa mali zúčastniť všetky strany, ktoré sa podieľajú na vzniku povodňových rizík - farmári, lesníci, správcovia pôdneho fondu a vodných tokov, vlastníci zastavaných plôch a budov. Nový zákon o ochrane pred povodňami z tohto roku, povodňová smernica a rámcová smernica o vode, podporujú integrovaný prístup, uviedol predseda ZMOS-u.
Podľa neho združenie má vypracované dokumenty pre podporu integrovaného manažmentu vodných zdrojov a pôdneho fondu pre účely znižovania povodňových rizík a má aj vytvorenú vlastnú expertnú skupinu. O tom všetkom vraj už informovalo ministerstvo životného prostredia.
"Pomoc musí do postihnutých území prísť čo najskôr. Tam, kde už povodeň raz bola a znova sa zopakovala, tých ľudí presvedčíme už len tým, že sa začnú naozaj budovať protipovodňové opatrenia, že to bude realita a že to nebudú sľuby," povedal Sýkora. Podľa neho by sa mali protipovodňové opatrenia robiť tam, kde sa povodne už zopakovali. Združenie chce presadiť v rámci riešenia problematiky český model. Podľa Sýkoru vlády ČR každoročne podporuje program revitalizácie vodných tokov a program rozvoja vidieka.
"Dôraz sa dáva aj na program obnovy mokradí," informoval Sýkora a dodal, že je potrebné na Slovensku dobudovať protipovodňový varovný systém.
