KDH získalo vo voľbách 8,5 percenta hlasov, o 25tisíc viac ako pred štyrmi rokmi. Predseda strany JÁN FIGEĽ hovorí, že sa modernizujú, pripúšťa zmeny v Občianskom zákonníku, ktoré by uľahčili život dvojiciam rovnakého pohlavia.
Vo voľbách ste čakali dvojciferné číslo. Považujete 8 a pol percenta za úspech?
„Hlavným cieľom bolo dosiahnuť zmenu, ktorej nositeľom bude aj KDH. Som presvedčený, že to je úspech. Čo sa týka percent, čakali sme viac, máme na viac. Z troch opozičných strán len KDH mierne podrástlo o 25 tisíc hlasov. Je to výzva na pokračovanie v úsilí o ďalší rast."
Prečo ste nezískali viac?
„Treba to analyzovať. KDH prešlo zložitými rokmi, zmeny sú pozitívne, ale treba pokračovať."
Nie je to aj tým, že ste príliš konzervatívni a už nedokážete osloviť ľudí? Že spoločnosť sa posúva, ale KDH nie?
„Zmena si vyžaduje čas. Do hnutia prišli noví ľudia. Som presvedčený, že keď budeme môcť viac rezprezentovať svoju politiku, prinesie to ovocie. Kresťansko-demokratická politika potrebuje kombináciu konzervativizmu a moderny."
Pred voľbami vás podporila česká strana Top 09, čím ste sa aj sami pochválili. Jej predseda knieža Karel Schwarzenberg o marihuane povedal: „Ako mladí sme fajčili trávu z Maroka a Afganistanu. Nepovažujem vypiť pohár piva za nič lepšie, ako si zapáliť jointa." Čo si o tom myslíte?
„Knieža mi blahoželal aj po voľbách osobným telefonátom. Uprednostňujem ten pohár piva, ktoré, ak má správnu teplotu, je čerstvé a v primeranom množstve, tak ovlažuje."
SaS hovorí o dekriminalizácii marihuany, aby človek prichytený s pár jointmi nebol potrestaný ako niekto, kto neúmyselne zabije človeka pri dopravnej nehode. Súhlasili by ste so znížením trestu pokiaľ ide o držanie malého množstva marihuany?
„Môžeme diskutovať, ale zľahčovať užívanie a šírenie drog by som nechcel."
Nikdy ste nevyskúšali marihuanu?
„Nie a neľutujem."
Schwarzenberg tiež v českom senáte hlasoval za registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia. Zdôvodnil to tým, že tieto vzťahy existujú a je nutné nájsť pre ne právnu podobu. „Jej absencia spôsobuje iba to, že partneri hľadajú pre tieto vzťahy nevhodné právne formy." Čo hovoríte na tento argument?
„Našou agendou je hlavne vytvárať podmienky pre rodinu ako základnú bunku v spoločnosti, ktorá vzniká manželstvom muža a ženy."
Máte problém s tým, keby sa uzákonila možnosť dedenia u partnerov rovnakého pohlavia alebo možnosť informovať sa o zdravotnom stave partnera?
„Niektoré záležitosti je možné riešiť v civilnom práve na báze inštitútu osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Ak sú potrebné úpravy, je priestor."
Čiže by ste boli ochotní pripustiť zmeny.
„V Občianskom zákonníku, ale nie vo forme registrovaného partnerstva."
Hneď na začiatku vyjednávania o programovom vyhlásení vlády ste otvorili tému vatikánskej zmluvy.
„Len som odpovedal na otázku z médií. Táto téma je tu 20 rokov."
Pre zmluvu sa rozpadla vláda v roku 2006. Už ste o nej s partnermi rokovali?
„Rozprávali sme sa o tom hneď na začiatku. S pani Radičovou po jej zvolení za líderku ešte v marci, s Richardom Sulíkom tiež a s Bélom Bugárom sme boli pred rokmi v tejto agende v zhode. Na obsah reagovali pozitívne."
Prečo vtedy podľa vás SDKÚ malo so zmluvou problém?
„Ten lepší prípad je nepochopenie, ten horší predvolebná situácia a citlivosť témy."
Aký máte pocit z liberálneho nováčika Richarda Sulíka?
„Poznám ho z niekoľkých stretnutí a tie boli konštruktívne pre hľadanie dohody."
V druhej Dzurindovej vláde bola liberálna ANO a nezhody s KDH sa začali už po pol roku. Očakávate to aj teraz?
„Nie. To sú neporovnateľné strany. Samotný Pavol Rusko zohrával špecifickú úlohu ako spoluvlastník najsledovanejšej televízie."
Bývalý predseda KDH Ján Čarnogurský si myslí, že by ste mali so Smerom minimálne rokovať.
„Ja si myslím čosi iné a to si myslí aj predsedníctvo hnutia a my za to aj nesieme zodpovednosť."
Akú váhu má Čarnogurského hlas v KDH?
„Je radovým členom, cením si jeho skúsenosti. Jeho postavenie nie je nijako výnimočné."
On nechce odpovedať na otázku, ktorá koalícia by bola pre Slovensko lepšia. Ako si to vysvetľujete?
„Často má iné názory."
Musí vstup do pravicovej koalície odobriť ešte Rada KDH?
„Áno."
Neobávate sa, že to neschváli? Pred štyrmi rokmi v Ružomberku kritizovala tých, čo do vlády so Smerom ísť nechceli. Rada sa nijako nezmenila.
„Neobávam. Môžem zodpovedne vyhlásiť, že KDH je na tejto téme zjednotené. Teraz je celkom iná situácia."
Neexistuje žiadna okresná štruktúra, ktorá je za vládu so Smerom?
„Nemám také informácie a nemyslím, že by existovala. V apríli sme mali radu vo Zvolene, kde sme snahu o stredopravú alternatívu potvrdili a ona prešla úspešnými voľbami. Na Slovensku sme dosiahli zmenu aj vďaka KDH."
Ale zvolenská rada nehlasovala o vylúčení spolupráce so Smerom, o tom rozhodlo len predsedníctvo.
„Áno, ale KDH celý čas, odkedy som predsedom, ponúkalo do volieb stredopravú alternatívu. Bolo to pre nás nielen želaním, ale aj cieľom. Teraz je dôležité, aby sme tú cestu zvládli."
Medzi KDH a SDKÚ je spor o ministra vnútra. SDKÚ sa neoficiálne odvoláva na nepísané pravidlo, že minister vnútra by mal byť z tej istej strany ako premiér. Je to dôležité pravidlo?
„Nerobil by som z toho nejakú vedu alebo čosi, čo je nadradené celkovej zhode na deľbe zodpovednosti a osobách, ktoré ju realizujú. Takže nesúhlasím s takýmito paradigmami. Ale rezorty medzi stranami ešte nemáme rozdelené."
Vo viacerých stranách nevidíme jasných kandidátov na niektoré ministerstvá. Je niekto v KDH vhodný na post ministra školstva?
„V školstve sa u nás najviditeľnejšie angažujú Martin Fronc, Jana Žitňanská, Stanislav Bella, Pavol Pavlásek. Nie je to prísne vzaté o tom, že je niekto známy, ale aj o tom, že má talent, podporu. Nikdy by som to neskúmal z pohľadu, že ak si ešte nebol dosť vysoko, nemôžeš ísť do vysokej funkcie. Skôr je to o predpokladoch."
Ako o novom ministrovi zdravotníctva sa tiež hovorí o Ivanovi Uhliarikovi. Doteraz vôbec nebol v politike. Nie je to hendikep?
„Môže aj nemusí byť. Je to o predpokladoch niesť zodpovednosť. Sú ľudia, ktorí sú dlho v politike a asi by ministrami byť nemohli. Dnešná vláda mala množstvo ľudí, ktorí nikdy ani ministrami nemali byť, ale nerád by som to stanovoval ako kritérium. Som však veľmi rád, že sa ukazuje šanca, že Slovensko prvýkrát bude mať vládu bez bývalého komunistu."
Po tom, čo sme o tejto šanci napísali, nám prišlo do redakcie viacero emailov, že ste bývalým šéfom SZM. Je to pravda?
„Nikdy som nebol komunistom. So SZM som mal taký spor, že som takmer musel odísť z vysokej školy."
Čo sa stalo?
„Bol som šéfom SZM na fakulte na Technickej univerzite v Košiciach. V zápale, že dokážem meniť pomery v internátoch a v škole, som sa pustil do zápasu a veľmi skoro narazil na všetky štruktúry. Bol som odvolaný pod hrozbou, že ak budem ďalej aktívny, vyhodia ma zo školy. Bolo to v roku 1981."
SZM bola predvstupom do komunistickej strany. Keby sa toto v škole nestalo, nevstúpili by ste?
„K tej kolízii muselo prísť. Vnímal som školu ako priestor na angažovanosť pre mladých, ale nie v zmysle nadbiehaniu moci. Do strany som nevstúpil. Môj strýko Ján Figeľ musel tiež v roku 1953 dôjsť do osobnej konfrontácie s režimom a ani nevieme, kde skončil. Vtedy za to likvidovali fyzicky. Zmizol."
Prečo si šéfstvo v SZM neuvádzate v životopise?
„Nebola to politická strana. Verejne som o tom hovoril, napríklad aj v roku 1993, keď som bol zvolený do predsedníctva KDH. Ľudia majú tendenciu zjednodušovať a niektorí v tom vidia nadbiehanie moci. Mnohí z mojich kolegov, ktorí vtedy boli aktívni, sú dodnes mojimi priateľmi. Jeden z nich, vtedy podpredseda v SZM, je v reholi dominikánov, ďalší u saleziánov. Boli to roky, keď sa zdalo, že môžeme niečo dosiahnuť, ak budeme aktívni. Bola to pre mňa dôležitá osobná skúsenosť v kolízii s komunizmom."
Ako predseda KDH dostanete najsilnejší post, ktorý si KDH vyrokuje?
„V KDH vyznávame model hrajúceho kapitána, ktorý koná a rozhoduje. Predseda KDH by mal byť vo výkone politickej zodpovednosti."

Beata
Balogová
