Nenápadná, ale o to zaujímavejšia správa - africký Čad vydal sériu štyroch známok so šachistkami. Jednou z nich je aj Slovenka Regina Pokorná.
Hrávala po celom svete a má za sebou obrovské množstvo trofejí z významných turnajov, jedna zo šachových stránok zaraďuje Reginu Pokornú dokonca medzi „sedem najsexi šachistiek na svete". A teraz je jej tvár aj na sérii afrických známok.
„Naozaj neviem, ako som sa tam dostala. Dozvedela som sa to od rodičov, ktorým doniesol túto známku jeden známy. Vôbec netuším, prečo si vybrali práve mňa a to dokonca na známku najvyššej hodnoty. Z Čadu nikoho nepoznám, ale možno sa to zmení na najbližšej šachovej olympiáde. Je to pre mňa určite pocta," napísala v maile Regina, ktorá žije momentálne v Rumunsku. Jej partner tam dostal zaujímavú pracovnú ponuku, tak sa tam za ním odsťahovala.
Ani na veľvyslanectve Slovenskej republiky v Tripolise v Líbyi, ktorá má v referáte aj Čad, o známke nič nevedeli. Reginin otec má však teóriu. „Pred štyrmi rokmi bola šachová olympiáda v Turíne. Na nej vyhlásili voľbu šachovej miss. Hlasovalo sa cez internet a Regina skončila ako štvrtá. Takže v Čade skrátka vybrali najkrajšie šachistky."
Talentované decká
Hoci je Regina ďaleko, v petržalskom byte priam cítiť, ako drží rodina pokope. Je tu mama, otec a brat Richard. Druhá sestra Renáta, ktorá onedlho oslávi tridsiatku, tiež kedysi úspešná šachistka, sa vydala do Ameriky.
„Regina bola bezproblémové dieťa," hovorí otec. „Vždy bola vášnivá čitateľka, už ako malá prečítala našu celú knižnicu." K šachu dcéry priviedol on, pretože sám hrával. Regina mala štyri a Renáta päť rokov. Onedlho už hrávali samy.
„V októbri 1988 ako čerstvá prváčka hrala turnaj, kde porazila jedného staršieho pána doktora. Ten jej dal podpísať partiár, teda zoznam ťahov, ktorý vždy signujú obaja súperi. Ona na to: ujo, ale ja ešte neviem čítať a písať. Bol z toho debakla zničený. Povedal: kašlem na šachy, keď ma bijú takéto deti!" smeje sa otec. „A to ani nehovorím o inom pánovi, ktorý rozmetal figúrky v zúrivosti, že ho nabilo také decko."
Otec s Reginou pochodil celý svet, kým ešte nemohla cestovať sama. Richard si poháre z medzinárodných súťaží vystavil vo svojej izbe. „My sme dali všetko deťom, na materskej som bola dvanásť rokov," hovorí mama, vedúca školskej jedálne. „Ale oplatilo sa to. Máme deti, na ktoré sme hrdí. Majú sa rady. To je najdôležitejšie."
Cesta hore
Regina vystriedala niekoľko trénerov, ale najdlhšie a najintenzívnejšie sa jej venoval Ján Plachetka (1945), prvý slovenský šachový veľmajster. Vysvetľuje, že začiatkom 90. rokov bol na Slovensku veľký boom mládežníckeho šachu a v tom čase sa objavilo niekoľko veľmi talentovaných dievčat vo veku od desať do osemnásť rokov. Eva Repková, Zuzana Hagarová, Alena Bekiarisová-Mrvová, tri sestry Machalové, Jarmila Kačincová a, samozrejme, Regina a Renáta Pokorné.
„Prvýkrát som videl hrať Reginu na priateľskom medzištátnom zápase s Chorvátskom. Mala trinásť alebo štrnásť rokov. Nešlo o to, že hrala dobre. Obdivoval som jej výdrž a cieľavedomosť, ktorá sa prejavovala aj pri niekoľkohodinovej partii," spomína Plachetka.
Osobný tréner
V tom čase pôsobil Plachetka v Tunisku ako štátny tréner. Po štyroch rokoch, v roku 1997, sa vrátil na Slovensko a stal sa aj Regininým osobným trénerom.
„Regina má výbornú povahu, príjemné vystupovanie a je správny fanatik do šachu," hovorí. „Okrem toho, že je talent, je aj úžasne pracovitá a od samého začiatku som tušil, že z tohto môže byť niečo veľké."
V roku 1999 sa konali majstrovstvá Európy družstiev v gruzínskom Batumi. Pokorná bola už vtedy majsterka Európy junioriek z gréckeho Patrasu, kde vyhrala s veľkým náskokom.
„Vtedy sa nám podaril neuveriteľný kúsok. Začali sme hrať až v polovici, prehrali sme prvý zápas s Juhosláviou a napriek tomu sa dievčatá otriasli a začali hrať tak, že som vyvaľoval oči. Zdolali všetky súperky a získali zlato. To je nevídaná senzácia a neverím, že sa to za môjho života ešte zopakuje," opisuje Plachetka.
Regina práve maturovala, mala niekoľko mimoriadnych individuálnych výsledkov a stala sa medzinárodnou veľmajsterkou.
Pohľad do hlavy
Podobizeň na známke nie je Reginina jediná. Jej tvár je aj na pohľadnici z Islandu. Tu žila necelý rok, trénovala deti a propagovala šach i v Grónsku. Stretla sa tu s legendárnym Bobbym Fischerom, ktorý žil na Islande v posledných rokoch svojho života.
Jej portrét sa ocitol aj v muzeálnej expozícii o osobnostiach Islandu. Jej otec spomína, že hrala aj simultánku v mužskej väznici. Odsúdení si vybrali ju, pretože Bobbyho Fischera sa báli, no boli veľmi prekvapení.
„Čo robí šachistu špičkovým šachistom? Funguje to ako v každom inom športe. Trénovanie, trénovanie a trénovanie. A talent," hovorí Regina.
Mozog musí počas hry spracovávať obrovské množstvo informácií a tieto procesy sa nešachistovi vidia až mysteriózne. „Snažím sa vždy čo najviac sústrediť na šachy a byť najmä v psychickej pohode. Koncentrujem sa predovšetkým na svoju partiu, ale nie je to na sto percent. Občas s nejakým známym prehodím slovo, poprípade študujem súpera, ako sa tvári, keďže šachisti veľmi radi a nevedomky strúhajú rôzne grimasy, ktoré vedia veľakrát prezradiť ich momentálne rozpoloženie. Lepšie sa mi hrá so sympatickým súperom, pretože ak prehrám, až tak ma to nemrzí. Po očku stihnem sledovať, čo sa deje v hracej miestnosti, ostatné partie hráčov, poprípade kto má čo oblečené. Ale ak treba, viem sa do svojej pozície tak ponoriť, že ak by tam stálo aj dvadsať ľudí, nebudem vnímať nikoho," opisuje svoju hru Regina.
Ktorý svoj úspech si šachistka cení najviac? „Určite prvenstvo na majstrovstvách Európy junioriek a družstiev z roku 1999. V tom roku som bola aj pre svoje výnimočné úspechy nominovaná na svetový pohár v Číne."
Treba mať aj fyzickú kondíciu
Ján Plachetka vysvetľuje, že o mozog sa treba starať, a preto je dobré, keď ho šachista pravidelne prekysličuje nejakou športovou aktivitou. Regina napríklad pláva, on sám hrával tenis a lyžoval. Šach je náročný nielen na psychickú kondíciu, ale aj fyzickú. Podľa moderných pravidiel sa niekdajšie aj sedemhodinové partie síce skrátili, ale na každý ťah je menej času, stres je teda väčší.
„Moderný šach je športovejší. Každý ťah je produktom namáhavej mozgovej činnosti. Kedysi sme mali na štyridsať ťahov dve hodiny. Podľa moderných pravidiel sa čas skrátil o štvrtinu. Je to teda väčší nápor na rýchlosť, pohotovosť, bystrosť a koncentráciu."
Vo futbale môže mužstvo prvý polčas prehrávať, ale zapne v druhom polčase a zápas otočí. V tenise môže niekto prehrať dva sety, a ešte stále je tu nádej, že vyhrá. „V šachu je problém, že partia je jednoliaty celok a ak sa niekto dostane do ťažkej pozície, je v situácii, kde mu už nikto na svete nedokáže pomôcť - okrem jeho súpera - keď urobí hrubú chybu. Stále si treba zachovať vrcholnú koncentráciu."
Ekonomické okienko
Regina v Rumunsku pracuje ako projektová manažérka, pričom jej pomáha výborná znalosť niekoľkých jazykov. Ako špičková šachistka by sa mohla svojimi schopnosťami uživiť tak ako jej kolegovia z iných, populárnejších športov, no takto funguje len úzka svetová špička, prvých desať alebo dvadsať šachistov zo svetového rebríčka. „Mnoho profesionálnych šachistov len prežíva, pričom vedú skromný život. Možno aj z tohto dôvodu sa veľa vynikajúcich šachistov dalo posledné roky na poker," dodáva Pokorná.
Čo je šachový veľmajster?
Na medzinárodnej úrovni existujú okrem číselných ratingov (alebo elo bodov) ešte tri oficiálne tituly, ktoré udeľuje ich FIDE (Medzinárodná šachová federácia) na základe najmenej dvoch, ale spravidla troch vynikajúcich turnajových výsledkov a matematické kritériá sú jasne definované. Od najnižšieho po najvyšší sú to majster FIDE, medzinárodný majster a medzinárodný veľmajster.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
