BRATISLAVA. Univerzitnou vysokou školou sa stane aj Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave. Do najvyššej z troch kategórií ju v komplexnej akreditácii po odstránení nedostatkov navrhla Akreditačná komisia. Ak jej status odsúhlasí minister školstva Ján Mikolaj (SNS), pôjde už o trinástu univerzitu z celkovo hodnotených 27 vysokých škôl.
Člen Valného zhromaždenia Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) Ivan Ostrovský je presvedčený, že Slovensko nemá trinásť univerzít. "Keby sme to merali spôsobom, ako sa k tejto otázke postavili v USA, tak by sme dospeli k číslu jedna špičková univerzita na 4,5 milióna obyvateľov. Čiže štatisticky by sme mali mať nárok na dve špičkové univerzity," reagoval pre agentúru SITA Ostrovský.
Univerzít je vraj moc
Vzhľadom na to, že sme na Slovensku, Ostrovský si vie predstaviť, že by patrilo medzi kvalitné univerzity 20 percent hodnotených vysokých škôl, čiže maximálne päť. Podľa jeho názoru skončili v komplexnej akreditácii medzi univerzitami aj školy, ktoré sú na úrovni najnižšej skupiny, teda odborných škôl. Vo februári tohto roka Ostrovský povedal, že by medzi elitu zaradil Univerzitu Komenského, Univerzitu veterinárskeho lekárstva a farmácie, Trnavskú univerzitu, Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika a Slovenskú technickú univerzitu.
Stále úradujúci minister školstva Ján Mikolaj (SNS) hovorí, komplexná akreditácia splnila svoj cieľ, pretože zhodnotila pedagogickú a vedecko-výskumnú úroveň každej vysokej školy. Tvrdí, že komplexná akreditácia nemala "vyselektovať dve alebo tri špičkové univerzity," ale zabrániť masovosti a priemernosti nášho akademického prostredia.
"My nemáme nastavené kritériá na excelentné alebo špičkové univerzity, my máme nastavené kritériá na univerzitu ako takú," povedal agentúre SITA Mikolaj s tým, že je otázka budúcnosti, či sa nastavia aj kritériá pre vyčlenenie excelentných univerzít.
Mikolaj nechce počet stanoviť
Minister školstva odmieta hovoriť o adekvátnom počte univerzít na Slovensku. "To sa nedá takto diletantsky povedať, že päť. Pretože ak niekto povie päť a nepovie počet študentov, tak nepovie nič," odôvodnil Mikolaj. Jednu vysokú školu na Slovensku navštevuje v priemere osemtisíc študentov.
"Univerzita Komenského má 28-tisíc študentov, a teraz koľko má byť takých vysokých škôl? Potom pri takom množstve stačia dve," dodal Mikolaj. Riešenie vidí v spájaní sa vysokých škôl, čo by mohlo zlepšiť ich výsledky. "Všetky takéto doterajšie snahy, ktoré na Slovensku boli, neviedli k ničomu dobrému, takže v žiadnom prípade toto nie je najšťastnejšia cesta a určite nie je schodná," oponuje Ostrovský.
Proti akreditácii namieta prokuratúra
V komplexnej akreditácii hodnotila Akreditačná komisia 20 verejných, štyri súkromné a tri štátne vysoké školy. Akreditácia delí vysoké školy na univerzitné vysoké školy, vysoké školy bez začlenenia a odborné vysoké školy. Podľa tejto hierarchie majú dostávať aj peniaze - univerzity môžu rátať s najväčšou sumou, odborné vysoké školy s najmenšou. Všetky školy dostali šancu odstrániť nedostatky do roka od návrhu na ich začlenenie. Po tejto lehote Akreditačná komisia opätovne prehodnocuje ich výsledky a odporúča ministrovi ich zaradenie. Akreditácia šiestich nových súkromných škôl je naplánovaná na august tohto roka a začiatok roka 2011.
Voči kritériám komplexnej akreditácie vzniesla protest Generálna prokuratúra SR, ktorá namietala ich nezákonnosť. Kritizovala najmä ich retroaktivitu. Účinné totiž boli od januára 2008, no pritom sa podľa nich hodnotil výkon vysokej školy v rokoch 2002 až 2007. Vláda protest prokuratúry na základe Mikolajovho odporúčania zamietla.
