BRATISLAVA. SDKÚ, KDH, SaS a MostHíd by dnes mali byť o niečo bližšie k podpisu koaličnej zmluvy. Oficiálne rokovanie zvolali, aby doladili tie body v programových tézach, ktoré za týždeň nevyriešili programové tímy.
SDKÚ chce napríklad riešiť zmeny v materskom príspevku, KDH zasa Vatikánsku zmluvu a zákon o rodine, SaS odvodový bonus, registrované partnerstvá a dekriminalizáciu marihuany, Most jazykový zákon či zákon o dvojakom občianstve.
Na stole majú byť konkrétne návrhy, teda nielen konštatovanie, že sa schvália dve čiastkové zmluvy k Vatikánskej zmluve, ale aj to, v akej podobe. Aby sa predišlo nezhodám v budúcnosti.
V prípade marihuany by sa napríklad mala zmeniť trestná sadzba, v prípade registrovaných partnerstiev Občiansky zákonník. Prejsť by mal aj odvodový bonus, návrh SaS, jeden z kľúčových bodov programu však výrazne pripomienkujú budúci partneri a prejde zrejme viacerými úpravami.
Komu čo, zostáva otázne
Strany nechceli oficiálne, okrem toho, že sa stretnú, nič komentovať. „Úsilie o dohodu je viditeľné,“ povedal pre agentúry Ján Figeľ po rokovaní predsedníctva KDH. Medzi stranami sú aj rozdiely, nevidí v tom však slabinu, „skôr dôležitosť hľadania spoločnej cesty“.
Nevyriešené témy
odvodový bonus
Vatikánska zmluva
zákon o rodine
dekriminalizácia marihuany
registrované partnerstvá
jazykový zákon
financovanie kultúry menšín
materský príspevok
Už zajtra pravdepodobne dostane Iveta Radičová od prezidenta Ivana Gašparoviča oficiálne poverenie na zostavenie vlády. Vyprší totiž čas na zostavenie vlády, ktorý mal premiér Robert Fico. O stretnutie ho žiadali od utorka minulého týždňa.
Po predstavení téz by sa mali začať aj rokovania o konkrétnych postoch a menách. Pri tejto téme panuje najväčší chaos.
Hoci strany rešpektujú želanie Ivety Radičovej, aby o obsadzovaní ministerstiev vôbec nehovorili, neoficiálne viacerí politici pripúšťajú, že je viac mien na totožné pozície. To, čo sa pred týždňom javilo ako dohodnuté, nakoniec vôbec nemusí platiť.
Ako o predsedovi parlamentu sa nehovorí len o predsedovi KDH Jánovi Figeľovi, ale údajne aj o predsedovi SaS Richardovi Sulíkovi. A to v prípade, ak by Sulík nebol ministrom financií, ale bol by ním Ivan Mikloš. Ministerstvo vnútra by malo patriť KDH. Ako jasný kandidát sa javil Daniel Lipšic, niektorí politici však tvrdia, že ním chce byť aj Ján Figeľ, ak nebude predsedom parlamentu.
Nahnevaní Maďari
Jediný, kto dal verejne najavo svoju nespokojnosť, je zatiaľ predseda MostuHíd Béla Bugár. Kritizoval, že by mali len dva posty a nie tri, ako sa pôvodne hovorilo. Vyšlo by to tak, ak by sa zrušila pozícia podpredsedu vlády pre ľudské práva.
Dve ministerstvá však môže dostať aj KDH, ak by mali predsedu parlamentu. V jednom sa politici zhodujú – až do ukončenia rokovaní zostáva všetko otvorené.
Sulík ustupuje. Na dávky sa nesiaha
Sulíkov odvodový bonus narazil u možných koaličných partnerov na neochotu zrušiť toľko štátnych sociálnych dávok.
BRATISLAVA. Na tom, že treba znížiť povinné odvody sa štyri strany zhodujú bez problémov. Problém nie je ani so zjednotením vymeriavacich základov na platenie daní a odvodov. Na čo však vlajková loď v predvolebnej kampani Sulíkovej SaS – odvodový bonus – u budúcich partnerov naráža, je filozofia štátnych dávok. Väčšina sa má totiž podľa podpredsedu SaS a kandidáta na ministra práce Jozefa Mihála zrušiť.
Odvodový bonus predpokladá, že namiesto terajších 70 štátnych sociálnych dávok zostane jedna základná vo výške životného minima a šesť mimoriadnych sociálnych dávok. Podľa Mihála by to nebolo skôr ako od roku 2013.
Primálo štátnych dávok
SDKÚ a KDH už pred voľbami odvodovému bonusu vyčítali, že je málo adresný. Zrušil by totiž veľa štátnych sociálnych dávok. Kým nie je koaličná dohoda, o detailoch hovoriť nechcú. Ku kritike sa cez víkend pridal predseda strany MostHíd Béla Bugár. „Nikdy nedovolíme, aby ľudia, ktorí sa dostanú do dôchodku alebo do stavu nezamestnanosti, dostali 116 eur, čo je ich maximum,“ povedal Bugár v Markíze.
Ak by sa zaviedol odvodový bonus, podpora v nezamestnanosti by sa zrušila. Odvodový bonus je totiž nastavený tak, že každý nad 15 rokov má nárok na základnú štátnu dávku 116,6 eura v čistom zníženú o desať percent jeho príjmov.
Ivan Švejna z MostuHíd upozorňuje, že nie je isté, ako by na zrušenie podpory v nezamestnanosti zareagovali občania. Pokiaľ ide o dôchodcov, terajší penzisti by dostávali dôchodok podľa súčasných dávok. Ľuďom, ktorí platia odvody podľa súčasných zákonov, by po zavedení odvodového bonusu štát vyplácal aj vyrovnávaciu dávku.
Tá by zohľadňovala, koľko zaplatili na dôchodkových odvodoch podľa terajšieho zákona. No filozofia odvodového bonusu je postavená tak, že v budúcnosti by bol iba odvodový bonus
a druhý pilier. Most-Híd má s tým problém.
Strany chcú prepočty
Odvodový bonus ráta s tým, že z 13 povinných odvodov zostanú dva – jeden zdravotný a jeden solidárny. Nová koalícia chce znižovať aj odvody, zatiaľ však tvrdí, že najprv treba zistiť stav verejných financií. Potom prepočítať dosahy. „Ak chceme reálne znížiť odvody, v prvom rade si musíme zadefinovať, ktoré druhy poistenia majú byť povinné a ktoré dobrovoľné,“ naznačuje ďalšiu spornú oblasť Švejna.
Odvodový bonus predpokladá aj to, že sa zrušia odpočítateľné položky, či už na daňovníka, alebo na tretí pilier. Rovnako daňový bonus. Ani to nemá podporu všetkých strán.
Citlivou témou môžu byť aj paušálne výdavky. Odvodový bonus síce až tak neovplyvnia, no SaS navrhuje ich zníženie zo 40 na 25 percent. Anton Marcinčin z KDH naznačil, že by skôr chceli ponechať pôvodnú výšku.
Marianna Onuferová
Čo je to odvodový bonus
Sloboda a Solidarita chce nový systém odvodov a viac peňazí pre tých, čo zarábajú menej.
BRATISLAVA. Odvodový bonus je najmä pre rodiny a jednotlivcov s nízkym príjmom. Výraznejšie by plat zmenil iba im.
Bonus stojí na tom, že štát zruší sedemdesiat terajších štátnych sociálnych dávok a nahradí ich jednou základnou dávkou a šiestimi mimoriadnymi. Má priniesť aj zníženie odvodov.
Každý má mať garantované aspoň životné minimum – základná štátna dávka 185 eur, na ktorú by mal nárok každý občan nad 15 rokov bez ohľadu na to, či má prácu, alebo nie. Aj z tejto dávky by každý platil daň a odvody. Občan by tak v skutočnosti dostal 116,6 eura.
1. Hrubá mzda zamestnanca sa zvýši o doterajšie odvody zamestnávateľa, teda o 35 percent. Ak je dnešná hrubá mzda 500 eur, zvýšila by sa na 675 eur.
2. Zamestnanec získa základnú štátnu dávku 185 eur zníženú o desať percent jeho príjmov. Môže získať aj niektorú z mimoriadnych dávok, napríklad na dieťa. Tieto dávky tvoria odvodový bonus.
3. Spočíta si príjmy zo zamestnania s odvodovým bonusom. Zo súčtu zaplatí 19-percentnú daň, solidárny odvod vo výške 9 percent a zdravotný odvod tiež 9 percent. Ak je v druhom pilieri, odvedie ešte 6,67 percenta.
4. Daň, odvody a príspevok do druhého piliera sa platí najviac zo sumy vo výške desaťnásobku životného minima. Dnes by to bolo 1850 eur.
5. Odvodový bonus počíta aj s rušením daňových odpočítateľných položiek.
(of)
Opozícii nepridajú
Smer a SNS zrejme dostanú iba také miesta, aké v roku 2006, keď boli pri moci, pustili pravici. Teda len zopár predsedov výborov.
BRATISLAVA. Miesto podpredsedu parlamentu a kreslá šéfov možno tretiny výborov. To zrejme čaká opozíciu v najbližších štyroch rokoch. Nastupujúca koalícia, s výnimkou SaS, totiž zatiaľ nechce ponúknuť opozícii viac, než v roku 2006 dostali SDKÚ, SMK a KDH.
Pravica posledné štyri roky nemala okrem podpredsedu parlamentu a šiestich z 19 šéfov výborov iné funkcie v Národnej rade a neumožnili jej mať ani väčšinu v nijakom z výborov.
„Uplatnil by som rovnaký princíp, ako uplatňoval Robert Fico a strana Smer,“ hovorí podpredseda Mostu Zsolt Simon. Podobný názor má aj vedenie SDKÚ. Pavol Hrušovský z KDH hovorí, že sa o pomeroch ešte len rozhodne. Nálada v KDH sa však od Mostu a SDKÚ nelíši.
Len podpredseda SaS Juraj Miškov považuje za vhodné dať opozícii viac kontrolných mechanizmov – okrem Najvyššieho kontrolného úradu a Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) aj väčšinu v niektorých výboroch.
Podľa informácií SME opozícii nemusí pripadnúť ÚVO.
Nová koalícia by ho totiž mohla zlúčiť s Protimonopolným úradom a obsadiť svojím nominantom. Smer, hoci to opakovane tvrdil, neumožnil opozícii ovládať ÚVO. Jeho šéfa Bélu Angyala totiž zvolili ešte za Dzurindovej vlády. Ficova garnitúra ho iba neodvolala. Na vystriedanie Angyala by musela zmeniť zákon.
Robert Fico cez víkend žiadal, aby Smer ako najsilnejšia strana dostal miesto predsedu parlamentu. Koalícia to odmieta. Kreslo šéfa snemovne doteraz automaticky pripadalo koalícii.
Výnimkou bol rok 1994, keď Moravčíkova vláda a jej poslanci nechali v tejto funkcii Ivana Gašparoviča.
Miroslav Kern
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
