BRATISLAVA. Zvyšovanie kvality výchovy a vzdelávania na všetkých stupňoch škôl, posilnenie financovania školstva, vedy a výskumu, zlepšenie odmeňovania a skvalitnenie sociálneho postavenia zamestnancov školstva a zabezpečenie právnych istôt pracovníkov sú priority školských odborárov, ktoré budú presadzovať do nového programového vyhlásenia budúcej vlády.
„Predsedov politických strán, ktorí budú zostavovať vládu, požiadame listom o stretnutie, aby sme im mohli vysvetliť naše priority,“ povedal dnes novinárom predseda odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Ján Gašperan.
Požadujú aspoň 6 percent z HDP
Odborári požadujú, aby všetky výdavky plynúce do školstva, štátne aj súkromné, dosiahli minimálne šesť percent hrubého domáceho produktu (HDP), teraz je to menej ako päť percent. „Financovanie nedosahuje úroveň, ktorú by si školstvo, veda a vzdelávanie zaslúžilo. Vzdelávanie je najlepší liek proti krízam,“ konštatoval Gašperan. Zároveň pripomenul, že na školstve sa na Slovensku šetrilo aj vtedy, keď kríza nebola.
Platy v školstve by sa mali dostať na úroveň priemerných miezd v národnom hospodárstve. Zamestnanci v školstve, pedagogickí a nepedagogickí, teraz priemerne zarábajú 643 eur, priemerný plat v hospodárstve predstavuje 744 eur. Pedagogickí pracovníci na základných a stredných školách zarábajú priemerne 746 eur, na vysokých školách 1106 eur.
Nepedagogickí zamestnanci v regionálnom školstve poberajú priemerne 455 eur na VŠ 611 eur. „Platy nepedagogických zamestnancov v regionálnom školstve sú na hrane chudoby,“ uviedol Gašperan. Odborári presadzujú, aby mzdy učiteľov na základných a stredných školách dosiahli 1,2 až 1,6 násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve a na vysokých školách dvojnásobok priemernej mzdy.
Platy priamo zo štátneho, nie od samospráv
Pre výpadky podielových daní miest a obcí navrhujú odbory, aby sa platy zamestnancov v školstve financovali priamo zo štátneho rozpočtu podobne ako v Českej republike.
Po množstve legislatívnych zmien sa podľa odborov teraz učitelia potrebujú sústrediť na prácu, namiesto rozširovania by sa mali právne normy skvalitňovať. Pozornosť treba venovať vybaveniu škôl kvalitnými učebnicami a pomôckami.
Odborári zároveň odporúčajú, aby náklady na vzdelávanie patrili k odpočítateľným položkám základu dane pre zamestnancov školstva. Vzdelávanie totiž tvorí súčasť kariérneho rastu zamestnancov.
Gašperan odhadol, že náklady na všetky nimi navrhované úpravy môžu dosiahnuť od 233 do 466 miliónov eur. Zdôraznil, že ak chce Slovensko budovať vzdelanostnú ekonomiku, zdroje vložené do školstva sa vrátia cez rast HDP.
Beblavý požiadavky nepovažuje za splniteľné
Posilniť financovanie školstva a zlepšiť odmeňovanie zamestnancov v tejto sfére bude jednou z úloh budúcej vlády. Ako však v rozhovore pre TASR uviedol novozvolený poslanec za SDKÚ-DS Miroslav Beblavý, požiadavky, ktoré dnes nastolil Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy (OZ PŠaV), nepovažuje za kompletne realizovateľné.
"Keď ani polovicu z toho nedosiahla vláda, ktorá tu vládla v časoch 10-percentného hospodárskeho rastu, tak sa mi zdá nerealistické žiadať to teraz do vlády, ktorá preberá krajinu v čase krízy," zdôraznil Beblavý. Podľa neho odborári, ktorí už pred voľbami avizovali, že novú vládu budú atakovať svojimi návrhmi, "idú po dobrých i keď trochu nadnesených veciach". Beblavý očakáva, že sa stanú predmetom diskusie. Za zveličenými odborárskymi požiadavkami vidí taktiku pred samotnými rokovaniami s vládou, aby našli kompromisné riešenie.
Odborári okrem iného žiadajú, aby výdavky na školstvo dosiahli počas funkčného obdobia novej vlády minimálne šesť percent hrubého domáceho produktu. "Súčasná vláda si dala za cieľ zdvihnúť výdavky zo štyroch na päť, a nič z toho nedosiahla," pripomenul Beblavý. Zvyšovanie platov v školstve tak, aby sa vyrovnali priemernému platu v národnom hospodárstve a boli financované priamo zo štátneho rozpočtu, by sa takisto malo stať vecou diskusie.
Odborári požadujú, aby mzda pedagogických a odborných pracovníkov regionálneho školstva dosiahla 1,2 až 1,6-násobok priemerného platu v národnom hospodárstve, u zamestnancov vysokých škôl dvojnásobok. "To by bolo reálne, keby bolo spomínaných šesť percent HDP, bez nich to reálne nie je. To sú spojené nádoby," tvrdí budúci poslanec SDKÚ-DS s tým, že si nemyslí, že by akákoľvek vláda splnila ich požiadavky.
