Bratislava 15. mája (TASR) - Vládny kabinet by sa mal dnes opäť zaoberať privatizáciou rozvodových energetických podnikov (REP) potom, čo na jeho minulotýždňovom rokovaní vetovalo KDH návrhy nadobúdateľov na privatizáciu 49-percentného balíka akcií.
Predsedníctvo KDH odporučilo v pondelok svojmu zástupcovi vo vláde ministrovi spravodlivosti SR Jánovi Čarnogurskému hlasovať za privatizáciu REP. Kresťanskí demokrati súčasne dostali na stretnutí expertov vládnych strán a zodpovedných ministrov odpovede na otázky k predaju strategických podnikov, ktoré považovali za nezodpovedané.
Vláda zaujme stanovisko aj k návrhu zákona o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, ktorý reaguje na novú bezpečnostnú situáciu vo svete po teroristických útokoch v USA. Návrh predkladá minister vnútra SR Ivan Šimko spolu s návrhom na jeho skrátené legislatívne konanie.
Dôvodom na vypracovanie návrhu právnej normy bol audit súčasného stavu v oblasti bezpečnosti, ktorý ukázal, že Slovensko nemá dostatočne vybudovaný krízový manažment. Návrh preto vytvára právne predpoklady na riadenie štátu v prípade vzniku krízových situácií nevojenského charakteru tak, aby bolo možné včas identifikovať charakter a rozsah prípadného ohrozenia, minimalizovať jeho dôsledky a čo najrýchlejšie obnoviť pôvodný stav.
Súčasťou programu rokovania vlády bude aj návrh možností odškodnenia židovských obetí holokaustu v SR z dielne vicepremiéra Pála Csákyho. Návrh, napriek svojmu názvu, však neobsahuje konkrétny mechanizmus procesu odškodnenia a ani jeho časový harmonogram. Dôvodom je fakt, že ešte stále nedošlo ku konečnej dohode o podobe odškodnenia.
Židovskej komunite na Slovensku sa po roku 1989 naskytla možnosť uchádzať sa o odškodnenie alebo iný druh satisfakcie za zločiny a krivdy, ktoré boli na nej spáchané počas nacistického aj komunistického režimu. Jedným z už prijatých právnych nástrojov je zákon o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov. Účinnosť tohto zákona však zaniká 30. novembra 2002 a okrem toho, zákon rieši čiastočné odškodnenie za perzekúcie, ale nie za utrpenú majetkovú ujmu.
Vojnový Slovenský štát siahol prostredníctvom prijatých zákonov na osobné a majetkové práva svojich obyvateľov židovského pôvodu. Vtedajšia legislatíva umožňovala okrem deportácií Židov do nacistických koncentračných táborov, kde boli v drvivej väčšine zavraždení, aj násilné odňatie ich majetku a jeho arizáciu. Podľa súčasných analýz mohla dosiahnuť hodnota arizovaného židovského majetku v dnešnej mene výšku 25,1 miliardy korún. Ústredný zväz židovských náboženských obcí (ÚZŽNO) navrhuje vyčleniť čiastku vo výške 10 percent z tejto sumy do Nadačného a kompenzačného fondu obetí židovského holokaustu v SR, z ktorého by sa financovalo odškodnenie fyzických osôb židovského holokaustu v SR a vo väčšej časti by sa podporovali projekty na rozvoj tlače, vzdelávania, ochrany, sociálnej a zdravotnej starostlivosti a opráv židovských kultúrnych a náboženských pamiatok.
Na rokovacom stole sa ocitne i návrh zákona o Horskej záchrannej službe, návrh zákona o zahraničnej službe SR a návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Dôchodky na Slovensku by podľa jeho znenia mali od 1. júla 2002 vzrásť o 5 percent alebo o 7,1 percenta.
