Bratislava 15. mája (TASR) - Slovensko ako malý štát, ktorý je závislý od vzťahov veľmocí, v súčasnosti nemá inú, reálnu alternatívu riešenia svojho medzinárodného postavenia a zaistenia bezpečnosti, než je členstvo v euroatlantických integračných zoskupeniach - v NATO a EÚ. Konštatuje sa to v dokumente Prognóza rozvoja Slovenska do roku 2010, ktorú nedávno pripravili odborníci zo Slovenskej akadémie vied (SAV).
Bez ohľadu na to, ako skončí proces adaptácie NATO na nové medzinárodné pomery v horizonte rokov 2010 - 2015, Slovensko musí konať tak, aby sa stalo "súčasťou jadrovej štruktúry európskej bezpečnosti, a tou bude celkom určite v roku 2010 Severoatlantická aliancia". Prípadné neprijatie Slovenska do NATO na novembrovom pražskom summite by podľa prognózy SAV vytvorilo rad problémov. Ukazuje sa, že i keď neexistuje priama väzba medzi prijatím do NATO a ekonomickým rozvojom, skúsenosti už prijatých krajín jasne svedčia o tom, že mnoho zahraničných investorov vníma členstvo v aliancii ako pozitívny signál z hľadiska ochrany svojich investícií.
Z prognózy SAV ďalej vyplýva, že prijatie Slovenska do Európskej únie (EÚ) neprinesie okamžité ekonomické prínosy. Skúsenosti ekonomicky menej vyspelých krajín ako boli Španielsko, Portugalsko či Grécko ukázali, že výrazný ekonomický rast sa u nich prejavil asi po desiatich rokoch od prijatia do EÚ. Preto je veľmi pravdepodobné, že aj na Slovensku prevážia v prvých rokoch náklady nad prínosmi, upozorňujú odborníci.
Súčasťou prístupových rokovaní SR a EÚ je nielen prezentácia plnenia podmienok prijatia do únie, ale aj vytváranie podmienok na uplatňovanie záujmov v rámci veľmi zložitej štruktúry fungovania systému jej inštitúcií a mechanizmov. Orientácia v tejto spleti rozhodovacích postupov a možností vyžaduje zo strany členských štátov premyslenú stratégiu a pripravenosť na neočakávané situácie, ktoré sú spojené s kompenzáciou ústupkov v niektorej oblasti so získaním väčšieho efektu v iných sektoroch. Otázkou je, či sa pri príprave odborníkov na Slovensku berú do úvahy tieto požiadavky. Ukazuje sa, že pri získavaní a spracovaní informácií o politických, ekonomických a sociálnych dôsledkoch členstva SR v EÚ skôr prevláda rezortizmus a neúplnosť. To sťažuje, ba až znemožňuje vytvoriť komplexný pohľad na charakter a intenzitu potrebných reformných krokov. Je preto dôležité spájať praktické poznatky slovenských odborníkov pripravovaných na pôsobenie v európskych štruktúrach s orgánmi a inštitúciami, ktoré sú zainteresované na prístupovom i samotnom integračnom procese. Takisto aj s predstaviteľmi príslušných vedných odborov a vedeckých pracovísk, zdôrazňuje sa v dokumente pripravenom odborníkmi zo SAV.
