BRATISLAVA. Štát tento rok na daniach a odvodoch vyberie o miliardu eur menej, ako predpokladal, píše sa v prognóze ministerstva financií pripravenej vládou Roberta Fica. Taká výrazná strata, ku ktorej sa dá pridať čerpanie eurofondov a na to nadväzujúce výdavky, môže vyhnať deficit verejných financií až nad sedem percent HDP. Ak bude nová vláda šetriť alebo dokáže zvýšiť daňové príjmy, môže deficit stlačiť o desatinky percent, na 6,5 až 6,7 percenta, očakávajú analytici.
Vládu čakajú záchranárske práce, tvrdí Rado Baťo.
Obrovský výpadok vo výbere podielových daní od štátu už pociťujú obce a mestá. Niektoré na jún dostali toľko, čo zarobí Slovák s priemerným platom za mesiac. Buzitka neďaleko Lučenca napríklad 1150 eur pre viac ako 500 obyvateľov.
„Asi budeme musieť pozamkýnať obecné úrady, zrušiť osvetlenie, školu, škôlku. Z podielových daní nepokryjeme ani to, čo musíme zo zákona. Možno nejaké energie a možno ani to," hovorí starosta Tomášoviec Karol Dovala. Obec pri Lučenci nedávno zaplavilo, potrebujú opraviť cesty, chodníky, nefunguje čistiareň vôd ani kanalizácia. Na jún dostali od štátu 2700 eur, vlani to bolo mesačne priemerne 22-tisíc eur.
Byť starostom ako za trest
Byť starostom je na Slovensku pár mesiacov pred komunálnymi voľbami ako za trest. Samosprávy prestávajú platiť faktúry, niektoré nevyplatili mzdy a odvody a nemôžu sa uchádzať o európske projekty so spoluúčasťou.
Za dane dotácie
výpadok na dani z príjmov oproti vlaňajšku je asi 228 miliónov eur;
tvoria okolo 60 až 70 percent príjmov obcí;
predsedovia samosprávnych krajov hovoria o výpadku
približne 80 miliónov eur;
vlani vláda kompenzovala výpadok štátnou dotáciou 100 miliónov eur;
v tomto roku mimoriadnou dotáciou 33 miliónov eur.
Starosta Rapoviec pri Lučenci Ivan Eibner má na stole pripravené dva projekty, na ktoré má sľúbené peniaze z fondov. Nevie, či má v nich pokračovať, lebo obec nemá na odvoz smetí, nieto ešte na päťpercentnú spoluúčasť v státisícových projektoch.
Výška podielových daní, ktoré tvoria pre menšie samosprávy väčšinu príjmov, sa v posledných mesiacoch dostali pod kritický bod.
Obciam na juhu Slovenska nestačia ani na fixné náklady spojené so základným chodom a výkonom prenesenej štátnej správy, ako sú školy, škôlky a sociálne služby. Starostovia volajú po radikálnej zmene financovania a vyzývajú štát, aby im urýchlene uhradil výpadok na daniach, lebo hrozí kolaps samospráv.
Smerom na dno„Minulý mesiac sme dostali od štátu okolo štyritisíc eur. Tento už len dvetisíc a nejaké drobné. Mám to poslať Ficovi či Kaliňákovi nazad, alebo čo s tým mám urobiť? Veď to je katastrofa,“ opisuje situáciu starosta Rapoviec s približne tisíc obyvateľmi a takmer 40percentnou nezamestnanosťou.
Eibner tvrdí, že za situáciu v obciach môže štát a Ficov kabinet. Istý podiel pripisuje aj Združeniu miest a obcí Slovenska. „Združenie urobilo veľkú chybu, keď odsúhlasilo vláde zníženie percenta podielových daní. Kompetencie nám dali, ale bez peňazí. Teraz tvrdia, že sme to chceli my. Bol by som strašne rád, keby som nemusel financovať školu či škôlku a zostali by štátu.“
Ekonómka Marta Máňová spresňuje, že od januára do júna tohto roku Rapovce dostali
o 40tisíc eur menej ako za rovnaké obdobie minulého roka. Príjmy z podielových daní postupne klesali z januárových 20tisíc až na júnové dno 2022 eur.
„Mesačné fixné náklady obce sa pohybujú okolo 14 500 eur, z toho na mzdy a odvody idú viac ako dve tretiny. Tento mesiac sme ešte nezaplatili mzdy ani odvody,“ hovorí Máňová.
Smeti, školy, rozhodcoviaObecnú cestu lemujú neodvezené vrecia so smeťami. „Faktúry za smeti nevieme uhradiť. Požiadali nás, aby sme zaplatili aspoň polovicu, lebo...“ hovorí starosta.
Eibner sedí v kancelárii nad hŕbou papierov. „Futbal. Jediná zábava pre ľudí. Nemáme ani na zaplatenie rozhodcov,“ prehodí a bezmocne rozhrnie rozpracované projekty. Pichne do jedného z hárkov a pokračuje: „Lokálna infraštruktúra. Rómovia. Na zdravotné stredisko mám sľúbených 560–tisíc eur, ale päťpercentná spoluúčasť obce. Mám ho odovzdať? Verejné osvetlenie, rekonštrukcia. Mám odovzdať projekt? Ako ho zaplatím? To je totálne znefunkčnenie samospráv.“
Starosta Rapoviec vidí jediné riešenie. „Okamžite, ale okamžite,“ musí štát obciam doplatiť 70 percent podielových daní, na ktoré majú nárok. „Bude to reťazová reakcia, na konci ktorej budú exekúcie a adios. Neverím, že štát nemá nejakú rezervu, keď majú na odstupné a bavoráky. Ak to do polovice júla nevyriešia, nezostane nám nič iné, len za posledné peniaze posadiť ľudí do autobusov a prísť pred Úrad vlády. Nech sa o nich postarajú.“
Smerácky starosta: Vláda je v tom nevinne
Poslanec parlamentu za Smer DUŠAN BUBLAVÝ je zároveň aj starostom obce Častkovce pri Piešťanoch. Za výpadok a finančné suchoty si podľa neho môžu mestá a obce.
Ako je na tom vaša obec s výnosmi podielových daní?
„Potrebujeme pomoc od štátu. Za šesť prvých mesiacov sme dostali o 41 percent menej ako za prvých šesť mesiacov minulého roka. V júni sme dostali iba štvrtinu toho, čo sme dostali minulý rok. Výpadok je vyše 35tisíc eur."
Kde šetríte?
„Budeme dávať bokom faktúry za energie a odpad. Nemáme ani euro nazvyš. Zobrali sme úvery na výstavbu nájomných bytov, preklenovací úver kvôli eurofondom. Ten musíme splácať do troch mesiacov. Ak to nebude vychádzať, budeme musieť hľadať ďalšie úvery. Nie je to špás. Kvôli cestám, ktoré sme financovali z eurofondov, máme ďalší preklenovací úver 400-tisíc eur."
Kto by mal teraz zachraňovať obce a mestá?
„Štát to musí radikálne riešiť. Nielen kvôli mojej obci, ale kvôli všetkým. Nezabúdajme na to, že obce a mestá tvoria štát a štát keď nepomôže, tak by to bola tragédia. Vidím to ako jednu z prvých úloh novej vlády."
Končiaca vláda poznala prognózy. Nie je chyba, že to nechala zájsť takto ďaleko?
„Starú vládu by som nevinil z ničoho. Minulý rok sme dostali doplatenie od štátu. Pomáhali nám, koľko vládali. Aj tento rok obce dostali 33 miliónov eur. Skôr si myslím, že táto vláda mala v minulosti zlú spoluprácu s obcami a mestami."
Škrtali ste aj výdavky obce?
„Svoje prémie som venoval Jednote dôchodcov, aby mohla fungovať. Tiež som ich dal na obecný nábytok, lebo ten starý mal päťdesiat rokov. Nekapitálové výdavky takmer nerobíme, peniaze idú najmä do individuálnej bytovej výstavby. Prepúšťať sme zatiaľ nemuseli, to je to posledné riešenie."
Aké sú šance získať peniaze pre obec z iných zdrojov?
„Ak sa táto situácia radikálne nevyrieši do mesiaca, tak trištvrte obcí bude pod nútenou správou a to nie sú žarty."
Čo chcete pre obce urobiť ako poslanec?
„Mal by sa im vyplácať balík peňazí za každých podmienok, teda mesačné finančné minimum, ktoré by zabezpečovalo chod obcí."
Ján Glovičko
Sú jednotní, očakávajú pomoc zhora
Samosprávy žiadajú na všetky strany. Píšu starej aj novej vláde.
BRATISLAVA. Združenie miest a obcí Slovenska a iné iniciatívy starostov po voľbách už nemlčia. Spájajú sa po regiónoch a na pomoc vyzývajú ministerstvo financií aj formujúcu sa vládu.
V mene 167 primátorov a starostov Regionálne združenie miest a obcí stredného Považia žiada ministerstvo financií, aby im podielové dane chodili skôr ako zvyčajne, aby mali aspoň
na nevyhnutné povinné výdavky.
K starostom Považia sa s rovnakou požiadavkou pridali aj starostovia zo Šariša. Združenie miest a obcí Slovenska hovorí, že na problém výpadku príjmov upozornili ešte pred voľbami a nejde o politikárčenie. „
Od apríla sme mali ísť opäť hore s výberom daní. Naraz prišiel jún a prepad 63 percent. Preto sme sa ozvali," hovorí predseda ZMOSu Michal Sýkora. „Nie je to o voľbách alebo nevoľbách.
Výpadok v marci bol dopredu avizovaný. Samosprávy od decembra vedeli z nášho listu, že majú šetriť a od apríla ideme s výberom podielových daní opäť hore. Taká bola prognóza," hovorí Sýkora.
Zatiaľ čo pri podielových daniach sú samosprávy pri označení vinníka skôr opatrné, za odškodňovanie po povodniach kritizujú odchádzajúcu vládu naplno. Starostovia z Nitrianskeho kraja sa včera podľa agentúry TASR zhodli, že bolo unáhlené, nepremyslené a poznačené predvolebným bojom.
(jgl)
Beata
Balogová
