BRATISLAVA.o úvodného zasadnutia parlamentu 8. júla už bude návrh novej vlády takmer určite pripravený, s výnimkou kandidátky na premiérske kreslo Ivety Radičovej sa však ešte môžu meniť všetky ostatné personálne nominácie strán, o ktorých sa dnes špekuluje v médiách. "Možno ešte Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS) na poste ministra zahraničných vecí zatiaľ nikto nespochybnil a Zsolta Simona (Most - Híd) na funkciu ministra pôdohospodárstva," povedal pre TASR politológ Grigorij Mesežnikov.
"Včera to vyzeralo ináč ako dnes a zajtra to zasa môže vyzerať ináč. Je to zatiaľ špekulatívne, očakávam, že do začiatku budúceho týždňa už budeme poznať nominácie presnejšie," poznamenal. V záujme strán, ktoré rokujú o vstupe do vlády, je podľa neho čo najrýchlejšie prebratie zodpovednosti. "Zámer konsolidovať verejné financie tu je, najnovšie zverejnené údaje sú ešte horšie, ako boli predpoklady," povedal s dodatkom, že náznaky v programových tézach ukazujú reálnu snahu budúcej vlády prehodiť "výhybku" z gréckej či maďarskej cesty.
Podľa Mesežnikova je úplne prirodzené, že strany vopred vylúčili z budúceho programového vyhlásenia témy, na ktorých sa nedokázali dohodnúť, ako sú zmluvy s Vatikánom, registrované partnerstvá homosexuálov alebo dekriminalizácia marihuany. Hlavnou úlohou tejto vlády je totiž podľa neho konsolidácia verejných financií. "V tejto oblasti existuje naozaj široká zhoda," povedal. Čo sa týka zmluvy o výhrade vo svedomí, KDH podľa neho malo šancu o nej rokovať, v takom prípade by však muselo rokovať o kompromise aj v oblasti registrovaných partnerstiev homosexuálov a dekriminalizácii marihuany.
"Podľa mňa im viac záležalo na tom, aby sa tam nedostalo to, čo je pre ich voličov úplne neprijateľné, než aby v tomto čase presadili svoje požiadavky," povedal Mesežnikov. V súvislosti s rozhodnutím KDH nepresadzovať v tejto koaličnej konštelácii do programového vyhlásenia vlády zmluvy s Vatikánom sa podľa neho dá očakávať určitá kritika blogerov, prípadne časti angažovanej verejnosti, žiadny vplyv na preferencie KDH však neočakáva.
Podľa politológa Rastislava Tótha môže dohoda o vyradení kontroverzných tém z programového vyhlásenia zneistiť skôr voličov SaS ako KDH. "Je to mladá strana a nemá zakorenenú voličskú podporu. Je to skôr ad hoc podpora, ľudia vidia v programe strany niečo, čo ich upúta a potom ju volia," poznamenal Tóth, podľa ktorého môžu voliči rozhodnutie SaS hodnotiť ako vyhýbanie sa plneniu predvolebných sľubov. "Na jeseň bude prvý vážny test, či je to tak, samosprávne voľby," poznamenal.
Na druhej strane dohoda výrazne zjednodušila koaličné rokovania. "Z hľadiska vytvorenia vlády je to dobrý signál, lebo odstránili konfrontačné body," povedal Tóth, ktorý tiež očakáva rýchle zostavenie novej vlády. Nevylučuje však komplikácie pri vyslovovaní dôvery vláde a to nielen vzhľadom na zástupcov OKS v klube Mostu - Híd alebo "prekrúžkovaných" kandidátov SaS z posledných miest kandidačnej listiny, ale aj vzhľadom na možné sklamanie niektorých poslancov KDH z koaličných rokovaní. "Vláda vzniká až vtedy, keď za program hlasuje 76 poslancov. Žiaden predseda strany nemá svojich poslancov úplne pod kontrolou, takže teoreticky môže nastať problém. Nemal by, ale vylúčiť sa to nedá," uzavrel Tóth.
