BRATISLAVA. Vodohospodárski experti ukázali svoj postoj k povodniam. Konferenciu o záplavách zvolali na loď, ktorá sa plavila po Dunaji – rieke, ktorá po silných dažďoch v posledných týžďňoch ohrozovala ľudí azda najmenej.
Obšírne sa pochválili protipovodňovými opatreniami na najväčšej rieke. O ochrane východu Slovenska sa im veľmi hovoriť nechcelo. Loď na Dunaji niesla názov Ondava. Po rieke, ktorá na východe trhala hrádze.
Zlé počasie a málo peňazí
„Problémom sú samozrejme zrážky,“ reagoval Marián Supek, technický riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku na otázku, prečo Slovensko najmä na východe prehráva boj s vodou.
Meteorologička Oľga Majerčáková hovorí, že na niektorých miestach prekročili úhrny zrážok mesačné priemery o štyristo percent. Supek priznal, že zväčša 130 rokov staré hrádze na východoslovenských riekach nie sú naprojektované na tak silné prietoky. Zanedbaná je podľa neho aj údržba vodných diel – a za to vraj môže nedostatok peňazí. Vodohospodársky podnik plánoval na protivovodňovú ochranu za posledné desaťročie minúť asi 614 miliónov eur, zvládol len 176 miliónov.
Prečo sa to potom podarilo na Dunaji a nie napríklad na Ondave? Experti hovoria, že Bratislava je priorita. Spolu s Banskou Bystricou a Prešovom, kde však doteraz na plánované stavby neprišlo.
(Ne)politické nominácie
Za posledné štyri roky vodohospodárov ovládala SNS. Najviac stavali v okolí Žiliny. Vodohospodári to spochybňujú a vylučujú, že by za tým bola politika. „V nejakom regióne môže dôjsť ku kumulácii viacerých stavieb naraz. Ale čo si pamätám, vždy to bolo politicky usmerňované rovnomerne,“ povedal Marián Hvizdoš, generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby.
Časy sa s novou vládou pravdepodobne nemenia. Nádejný minister životného prostredia Lászlo Solymos z MostuHíd povedal, že u vodohospodárov nemôže vylúčiť, že sa politické nominácie zopakujú.
