Na zásadné zmeny v justícii, ktoré chystá budúca pravicová vláda, potrebuje ústavnú väčšinu. Bez Smeru Roberta Fica ju nemá.
BRATISLAVA. Personálne zmeny na súdoch sa chystá urobiť nová pravicová koalícia. „Kľúčový problém justície je dôveryhodnosť. Ktokoľvek sa ujme funkcie ministra spravodlivosti, bude nevyhnutne musieť urobiť personálne zmeny, ktoré sú v súlade so zákonom,“ hovorí Lucia Žitňanská z SDKÚ. Práve o nej sa hovorí, že obsadí kreslo ministerky.
Žitňanská spomenula výmenu niektorých členov v Súdnej rade, ktorej šéfuje predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin.
Jeho právomoci chce pravica obmedziť. A to napríklad oddelením Súdnej rady od Najvyššieho súdu alebo jej celkovou rekonštrukciu. Nové pravidlá si budú vyžadovať zmenu ústavy, na ktorú pravica nemá dosť hlasov. Potrebuje sa dohodnúť aj so Smerom Roberta Fica.
Smer: Uvidíme, čo bude V programových tézach štyroch strán je aj presun rozpočtu Najvyššieho súdu pod ministerstvo spravodlivosti. Súčasná štátna tajomníčka ministerstva Anna Vitteková, ktorá sa stane poslankyňou za Smer, by nemala s týmto opatrením problém. „Už dávno hovorím, že jestvuje prílišná samospráva súdov,“ konštatovala Vitteková.
Zatiaľ je podľa nej predčasné hovoriť, či Smer podporí pravicu pri hlasovaní o zákonoch v parlamente. „Mala by tu byť vôľa posunúť niekam justíciu,“ dodala Vitteková.
Harabin nekomentuje Zmeny a súdy
personálne zmeny, minister nebude môcť nastúpiť do funkcie v súdnictve, bezpečnostné previerky sudcov, rekonštrukcia Súdnej rady, otvoriť disciplinárne senáty verejnej kontrole, povinne zverejňovať súdne rozhodnutia na internete, zverejňovať majetkové priznania prokurátorov, uhradiť dlhy voči advokátom, znalcom, tlmočníkom a notárom, otvorené výberové konania na predsedov súdov, sudcov, vedúcich prokurátorov, prokurátorov a čakateľov; väčšina členov výberových komisií nebude nominovaná justičnými inštitúciami, postupne zaviesť elektronické nahrávanie všetkých pojednávaní, presun rozpočtových kapitol Najvyššieho súdu a Generálnej prokuratúry pod rezort spravodlivosti, zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb, pri priestupkoch typu drobných krádeží povinnosť nahradiť škodu vo výške dvojnásobku spôsobenej ujmy. Za maloleté osoby by táto povinnosť pripadla rodičom alebo zákonným zástupcom.
Šéf Najvyššieho súdu Harabin sa nevyjadruje k novému programu v justícii, ktorý sa dotkne aj jeho postavenia.
„Štefan Harabin nemá najmenší dôvod komentovať politické aktivity, ústava platí,“ rea〜govala Sylvia Machalová z Harabinovej kancelárie.
Žitňanská chce riešiť aj disciplinárne konania voči sudcom, ktoré podľa iniciatívy Za otvorenú justíciu Harabin často zneužíval proti svojim kritikom.
Rada napríklad preložila niekdajšiu sudkyňu Krajského súdu v Bratislave Annu Benešovú na Okresný súd v Leviciach. Benešová rozhodovala v spore Harabina s médiami. Sudkyňa Benešová je za Súdnej rade chce pravica odobrať právomoc začať disciplinárne konanie.
Sudkyňa Benešová by to privítala. „Súčasný stav nevyhovuje a slúži na šikanovanie nepohodlných sudcov. Predsedníčka súdu, ktorá navrhne disciplinárne konanie, je zároveň členkou Súdnej rady. O všetkom rozhodujú tie isté osoby a chýba kontrola.“
Občianskej kontrole by mali byť otvorené disciplinárne senáty. Pravica chce tiež otvoriť verejnosti výberové konania na sudcov a predsedov súdov.
Bezpečnostné previerky pre sudcov Väčšina členov výberových komisií by nemala byť z justičného prostredia. Takýto vstup do právomocí súdov je aj podľa iniciatívy Za otvorenú justíciu extrém.
„Nie sme proti tomu, aby v komisii bol niekto z tretieho sektora alebo z univerzity, ale väčšinu by mať nemali,“ hovorí sudkyňa Katarína Javorčíková z iniciatívy.
Problémom by mohli byť aj bezpečnostné previerky pre všetkých sudcov. Ústavný súd už raz v prípade špeciálnych sudcov konštatoval, že sú neprípustné. Mocenské zložky štátu totiž zasahujú do justície. Javorčíková hovorí, že pred nástupom do funkcie sudcu by s previerkami súhlasila. ,,Ale už nie počas výkonu funkcie. Sudcovia by sa mohli stať vydierateľní.“
