BRATISLAVA. Politický evergreen zúženie poslaneckej imunity sa zrejme opäť vráti cez programové vyhlásenie vlády. Do téz vznikajúcej koalície sa dostali aj pravidlá ochrany poslancov pred trestným stíhaním.
Pravicová štvorkoalícia chce imunitu len na hlasovanie a výroky v parlamente. „Dôvodom je pocit elementárnej rovnosti, že naozaj nie je dôvod, aby poslanci boli viac chránení než ostatní občania,“ vysvetľuje podpredsedníčka KDH Jana Žitňanská. Pre KDH bola imunita dôležitou témou aj v minulosti, podpredseda hnutia Daniel Lipšic ju viackrát navrhol zúžiť.
Ako obmedziť výhody.
zúžiť imunitu len na výroky v parlamente; zaviesť pravidlo jeden mandát pre poslancov parlamentu a europoslancov – zákaz hromadiť viaceré volené funkcie; zrušiť odstupné pre ministrov a poslancov pri ich odchode alebo odvolaní z funkcie.
V programe mala tento bod aj druhá Dzurindova vláda, ochrana poslancov sa však v jeho druhom volebnom období napokon ešte rozšírila aj o imunitu na priestupky.
Zúženie imunity navrhovali v uplynulých štyroch rokoch neúspešne aj poslanci Smeru. Predseda parlamentu Pavol Paška (Smer) dokonca prišiel s návrhom na jej úplné zrušenie, nedokázal však zaistiť ani hlasy koaličných poslancov a parlament nebol opakovane uznášaniaschopný.
To, či obmedzenie imunity konečne prejde, nie je iba v rukách vlády a koaličných poslancov. Treba naň totiž zmenu ústavy, čo si vyžaduje 90 poslancov. Pravica ich má v parlamente 79. „Som optimista. Bude to závisieť aj od postoja opozičných poslancov, ale pokiaľ majú byť ich skutky rovnaké ako slová, tak by za návrh mali zahlasovať,“ nádeja sa Žitňanská.
