BRATISLAVA. „Rozšírenie účinnosti zákona o verejnom prístupe k informáciám na všetky subjekty, ktoré sú reálne súčasťou verejného sektora,“ znie veta z prvej časti programových téz budúcej vlády. Infozákon, ktorý patril k najdôležitejším momentom Dzurindovej vlády a ktorý Ficova vláda nezrušila, pomohol novinárom odhaliť mnoho káuz za oboch bývalých vlád.
Platil celé štyri roky, hoci sa ho Smer pokúšal obmedziť napríklad návrhom, aby úradníci nemuseli odpovedať na žiadosti, ktoré považujú za „zjavne nerozumné“. Nakoniec obmedzili len prístup k informáciám o jadrových zariadeniach. Infozákon umožnil tiež obyčajným ľuďom dostať sa pomocou jednoduchej žiadosti bezplatne k informáciám, ktoré boli v 90. rokoch nedostupné.
Navrhované zmeny
rozšíriť účinnosť zákona o verejnom prístupe k informáciám na všetky subjekty, ktoré sú reálne súčasťou verejného sektora; zákaz žiadať informácie od občana, ak štátna inštitúcia už informáciu má.
Pravdepodobná ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská hovorí, že infozákon zvýši počet inštitúcií, ktorých povinnosťou je sprístupňovať informácie. „Zoznam povinných osôb by sa mal rozšíriť a takýmto spôsobom vnímam aj tento záväzok,“ povedala. Na to, že sa na ne infozákon nevzťahuje, sa odvolávajú najmä štátne firmy – napríklad Národná diaľničná spoločnosť či Letisko Bratislava.
Rovnako argumentujú aj mnohé spoločnosti, ktoré vlastnia obce či samosprávne kraje. Po novom by sa mal infozákon jednoznačne týkať aj ich.
Beata
Balogová
