BRATISLAVA. arabina, by sa Smer-SD pridávať nemal. "Z toho prostredia (budúcej koalície, pozn. TASR) aj tak prenikajú názory, že do ústavy netreba ísť, že stačí zmeniť zákony, ktoré súvisia s činnosťou súdov. Som presvedčený, že takýto zásah bez ústavnej korekcie nie je možný," povedal pre TASR člen vedenia Smeru-SD Miroslav Číž.
Na niektoré zmeny v rezorte spravodlivosti navrhnuté budúcou koalíciou je totiž potrebná ústavná väčšina, ktorú však môžu pravicové strany dosiahnuť len spolu so Smerom-SD. Zmeny sa majú týkať právomocí, ale aj prípadnej rekonštrukcie Súdnej rady SR, ktorú dnes vedie Štefan Harabin, ako aj Najvyššieho súdu SR, ktorého je predsedom. Programové tézy obsahujú aj celý rad ďalších opatrení týkajúcich práce súdov a sudcov na všetkých úrovniach, ako aj ďalších inštitúcií.
"Jedna časť zmien sa týka opatrení, ktoré chce nastupujúca vládna koalícia urobiť, na ktoré je však potrebná zmena ústavy. Ale sú aj opatrenia, kde nemusíme rovno počítať s hlasmi Smeru-SD. Aj tie opatrenia možno urobiť a možno ich urobiť rýchlo," povedal pre TASR exposlanec Národnej rady SR za SDKÚ-DS Peter Miššík. Týka sa to najmä zmien na úrovni fungovania krajských a okresných súdov. "Čo sa týka tých väčších vecí, tam sú nutné ústavné zmeny. Malo by však ísť o dobré návrhy, ku ktorým sa podľa mňa môže pripojiť aj Smer-SD. Vždy vyhlasovali, že im ide o justíciu, aj keď po tieto štyri roky pre ňu veľa neurobili, keďže si ju 'privatizovalo' ĽS-HZDS," povedal Miššík.
"Zatiaľ k tomu nie je nejaké spoločné stanovisko klubu Smeru-SD, takže vám môžem povedať len môj názor," komentoval návrhy zamerané na Súdnu radu SR Číž. "Celý mechanizmus sudcovskej samosprávy vymyslel bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic (KDH) a my sme sa ho v postate nedotkli," povedal Číž. Pripustil však, že aj v Smere-SD prebiehali diskusie o tom, že rola sudcovskej samosprávy a právomoci ministra spravodlivosti by mali byť vyvážené. "Môžu sa objaviť negatívne javy v činnosti justície, ktoré samotný sudcovský stav nemusí byť schopný odstraňovať. Na druhej strane, súčasné aktivity na zrušenie existujúceho systému smerujú k úlohe predsedu (Súdnej rady SR Štefana Harabina, pozn. TASR) a to je neúnosné, pretože rušiť systém kvôli osobe je vo všeobecnosti zlé," povedal Číž. "Harabin bol zvolený v Súdnej rade SR, ktorá bola konštituovaná v priebehu viacerých volebných období. Nemôžeme byť obviňovaní z nejakého politického konštituovania rady a táto Harabina zvolila. Faktom je, že výsledky, ktoré prezentuje Harabin aj ako minister, aj ako predseda Súdnej rady SR, sú pozitívne," pokračoval Číž.
Podľa Miššíka však primárne nejde o osobu predsedu Najvyššieho súdu SR Harabina. "Ide o ozdravenie prostredia a o zavedenie normálne fungujúcej justície. Ja by som tieto veci určite oddelil," poznamenal. "Najpodstatnejšie je to, aby justícia začala fungovať, aby tam prestali fungovať priateľstvá a rodinkárstva a aby každý sudca súdil tak, ako má. Teda spravodlivo a podľa zákonov platných na území Slovenskej republiky," vyhlásil Miššík. "Aj samospráva v justícii musí mať určité hranice a my jasne hovoríme, ktorými prostriedkami chceme prispieť k tomu, aby sa začalo rozhodovať spravodlivo a rýchlo," povedal Miššík, podľa ktorého sú programové tézy navrhnuté dobre. "Ich cieľom je ozdraviť justíciu. Ak všetky tieto veci zavedieme rýchlo, vrátane ústavných zmien, čo je napríklad najvyšší správny súd, tak jednoznačne prispejú k tomu, že justícia bude čistejšia a lepšia," uzavrel Miššík.
Naopak, podľa Číža pravicové strany budúcej koalície pomery v súdnictve politizujú. "Registrujeme proces politizácie súdnictva. Ani jedna sudcovská organizácia ako celok nie je nositeľom zásadných kritických výhrad voči predsedovi Najvyššieho súdu SR, ale je to skupina päťdesiatich sudcov, viacerí z nich v minulosti preukázateľne zásadne pochybili a konajú s politickým súhlasom vznikajúcej koalície," vyhlásil Číž.
