Nemožnosť vysvätenia žien za katolícke farárky berú odporcovia cirkvi ako dôkaz, že ženy považuje za menejcennejšie než mužov. Cirkev nesúhlasí a argumentuje posolstvom Ježiša Krista či tradíciou. Angažuje sa v nej pritom veľa žien. V roku 2008 bolo na Slovensku podľa údajov Konferencie biskupov Slovenska 2494 rehoľníčok, ďalšie ženy sú aktívne v civilnom živote. Žiadna z nich nemôže byť farárkou. Evanjelická cirkev má v aktívnej službe 348 duchovných, z toho 160 žien, čo je takmer 50 percent.
„Ak chce žena nastúpiť do nejakej práce, pričom na jej prijatie sa kladú isté podmienky, nejde o diskrimináciu," vysvetľuje katolícky kaplán Marek Vadrna a dodáva, že všetci pokrstení tvoria takzvané všeobecné kňazstvo, do ktorého patria obe pohlavia. „Kňazstvu, ktoré vykonávajú farári - muži, sa hovorí služobné kňazstvo. Keby bolo niečím viac ako všeobecné, naozaj by šlo o diskrimináciu. Lenže tak to nie je. Služobné kňazstvo je podriadené všeobecnému, pretože kňazi sú služobníci ľudí, nie odlišná či nebodaj vyššia duchovná kvalita."
Prečo? Na otázky viery odpovedajú duchovní v relácii TV SME
Boli pri poslednej večeri aj ženy?
Prečo by takými „podriadenými" nemohli byť aj ženy? Vadrna tvrdí, že ide o tradíciu. „Pôvod je v evanjeliu a Kristovom živote. Pri poslednej večeri boli len apoštoli. Keby chcel, aby ženy konali túto službu, povedal by to," vraví Vadrna a argumentuje slovami Jána Pavla II.: „Cirkev nemá právo svätiť ženy, lebo to neurobil Kristus, neodovzdal im apoštolskú následnosť." Katolícky kňaz Anton Srholec nesúhlasí a vraví, že poslednú večeru mnohí vnímajú ako absolutizáciu obrazu od Leonarda da Vinciho, pričom pravda je iná. „Pri večeri boli určite aj ženy, veď ju pripravovali. Keby tam neboli, muži by sedeli pri chlebe, klobáske a pive. Boží zákon hovorí o človeku, nie o mužovi a žene."
Teológ Miroslav Kocúr si myslí, že zo sociologického hľadiska síce pri vysviacke žien o diskrimináciu zrejme ide, lenže „cirkevné učenie sa odvoláva na Bibliu a tradíciu. Odtiaľ pochádzajú argumenty, ktoré sa za diskrimináciu nepovažujú. Oficiálne učenie sa na to, že Ježiš si nevybral do zboru dvanástich apoštolov žiadnu ženu, díva ako na nespochybniteľný dôkaz nebeskej autority. Fakt, že biblické posolstvo len zrkadlilo úroveň postavenia ženy vo vtedajšom svete, sa neberie do úvahy."
Podobný názor zastáva aj teológ a publicista Ľubomír Jaško, ktorý tvrdí, že „cirkev dáva väčší akcent na kontinuitu a vernosť starým pravdám." Úradné deklarácie o úlohe žien v cirkvi sú podľa neho zväčša v poriadku, prax je odlišná. „Biskupi a kňazi sú v zajatí zdedených stereotypov. Ženy pre nich znamenajú buď stabilnú súčasť „obecenstva" pri bohoslužbách, alebo servis pre bezproblémový chod cirkevných štruktúr."
Moderná cirkev ženy priamo nedegraduje
Feministka Oľga Pietruchová vysvetľuje, že „cirkev si nevýhodné postavenie žien dokáže vyargumentovať inými princípmi, než tými, ktorými sa riadia demokratické inštitúcie. Ak sa však na RKC pozrieme zvonku ako na ktorúkoľvek inú inštitúciu, ženy diskriminované sú." Argumentuje aj slovami teoloóga Hansa Künga, ktorý v knihe Katolícka cirkev - stručné dejiny, píše: „V našom demokratickom veku sotva nájdeme inú veľkú inštitúciu, ktorá by (...) tak diskriminovala ženy - zákazom antikoncepcie, sobášenia kňazov a vysviacky žien."
Psychológ a religionista Richard Gróf nemožnosť vysvätenia žien za farárky vníma ako diskrimináciu. „Tou je odoprenie možností, prístupných pre jednu skupinu, druhej skupine. Ženy katolíčky sa nielenže nemôžu uchádzať o kňazský stav, ale ani rozhodovať o dôležitých cirkevných otázkach a výkladoch viery. Ich možnosti sú proti mužom obmedzené, nech sa na to pozrieme akokoľvek." Dodáva však, že súčasná cirkev ženy priamo nedegraduje, ani im nesiaha na rozhodovacie práva v rodinnom živote a spoločnosti - s výnimkou práv v RKC samotnej. „V praxi som sa stretol s mnohými katolíckymi rodinami, kde mali hlavné slovo ženy."
Dobyli katedru a skalpel, dobyjú aj oltár?
Stanovisko poskytol aj katolícky duchovný, ktorý nedostal povolenie biskupa vyjadriť sa pre „svetské" médium. Jeho meno neuvádzame, diskrimináciu v konaní cirkvi nevidí: „Aj muži sú potom diskriminovaní, lebo nemôžu porodiť dieťa. Každé pohlavie má svoje danosti. Kňazská služba je náročná. Je to aj boj proti temným silám v prvej línii. Sprevádza ho mučeníctvo či modlitbový zápas v samote. A to nie sú srandy. Je lepšie, že ženy sú od tých hrubostí vzdialené."
Kňaz Jozef Červeň sa v roku 2007 v rozhovore pre SME.sk vyjadril, že „Kristus bol muž, na tom sa už nič nezmení. Keby chcel, aby kňažkami boli aj ženy, tak by slová „toto robte na moju pamiatku" určite ako prvej povedal svojej matke. Nevieme ale, či v tomto smere nenastane vývoj dogmy, pretože práve Ježiš prizval ženy do modliaceho sa spoločenstva." Rehoľná sestra Hermana vraví, že aj keby to bolo možné, len málo žien by prijalo úlohu farárky. Ona sama po tom nikdy netúžila.
Anton Srholec si myslí, že ženám patrí rovnaké postavenie ako mužom. „Ježíš ukázal, že medzi nimi niet rozdielu, majú rovnaké práva aj povinnosti." Na argument, že kňazstvo je odovzdávané po línii apoštolov, Srholec reaguje, že v cirkvi vtedy boli aj ženy. „Na jej škodu neskôr zodpovednosť a najmä práva prevzali muži. Symbolicky povedané, pred asi 200 rokmi ženy dobyli katedru, pred asi 100 rokmi skalpel, za posledných 50 rokov v niektorých kresťanských zboroch už aj oltár. Kňazstvo pokojne môžu vykonávať aj ženy, príkladom môžu byť evanjelici. Neviem o tom, že by im spadol nejaký kostol preto, že Pánovu večeru slúži žena."
Rehoľná sestra Hermana: Ženy a muži sa nepredbiehajú
Ako vnímate ženy?
Žena je v prvom rade matka, čo platí aj pre rehoľnú sestru. Ak odmietne materstvo, vymrie národ, ak odmietne poskytnúť hodnoty zo srdca, jej okolie sa stane chudobným.
Rola matky platí aj pre rehoľnú sestru? Nevylučuje sa to?
Nie, mám na mysli duchovné materstvo. Často sa nám stáva, že niekto príde a žiada pomoc. To je obetovanie sa pre iného. Dať život nie dieťaťu, ale človeku, ktorý chce žiť a nevie ako.
Upevňuje postavenie žien v cirkvi patriarchálny model spoločnosti?
Sčasti je to pravda. Veľa kňazov si myslí, že sestry sú dobré na to, aby varili a upratovali faru. Mnohé sú však vzdelané, venujú sa svojim profesiám. Mne je tiež ľúto, že v odboroch, v ktorých sú odborníčky, nie sú prizvané na spoluprácu. Na druhej strane akoby sa aj ony báli, či sú pripravené byť mužom v cirkvi rovnocennými partnerkami.
Z čoho pochádza taký prístup kňazov?
Z modelu rodiny, ktorý máme na Slovensku. Mnoho mužov si to následne prenesie aj do zasvätenia. Je preto potrebné učiť sa od Ježiša, ako sa on správal k ženám.
Ženy katolíčky sa nemôžu stať farárkami. Je to v poriadku?
Cirkev nie je rebrík, po ktorom sa šplhá, muži a ženy sa nepredbiehajú. Hlavné je dostať sa k cieľu, a k nemu sa ide rôznymi cestami. Žena má široké pole pôsobnosti. Na Slovensku sa však niektorým veciam bránime, ale to neznamená, že vo svete nie sú normálnymi. Príkladom môže byť veľká odborníčka, prodekanka Teologickej fakulty Karlovej univerzity Mireia Ryšková. Na Slovensku by prácu hľadala zbytočne.
ks
