Bratislava 15. mája (TASR) - Definitívne doriešiť otázku odškodnenia židovských obetí holokaustu chce vláda Mikuláša Dzurindu ešte v tomto volebnom období. "Žiadny člen vlády sa nevyjadril proti," povedal vicepremiér Pál Csáky v súvislosti s návrhom možností odškodnenia slovenských Židov, ktorý dnes schválil vládny kabinet.
Na rokovaní vlády sa hovorilo aj o zdrojoch financií za majetkovú ujmu slovenských Židov. Csáky pripustil, že jednou z možností ich zabezpečenia budú prostriedky z privatizácie. "Od začiatku sme sa dohodli, že nebudeme hovoriť o celkovej reštitúcii, pretože by to bolo neúnosné," dodal. Túto podmienku rešpektoval aj Ústredný zväz židovských náboženských obcí (ÚZŽNO) ako reprezentant židovskej komunity.
ÚZŽNO navrhuje vyčleniť čiastku vo výške 10 percent z 25 miliárd korún, ktoré predstavujú hodnotu arizovaného židovského majetku v dnešnej mene. Peniaze by sa vložili do Nadačného a kompenzačného fondu obetí židovského holokaustu v SR, z ktorého by sa financovalo odškodnenie fyzických osôb a vo väčšej časti by sa podporovali projekty na rozvoj tlače, vzdelávania, ochrany, sociálnej a zdravotnej starostlivosti a opráv židovských kultúrnych a náboženských pamiatok. "Desať percent je korektný návrh," zdôraznil Csáky. Podľa jeho slov to bude morálne aj politické vyrovnanie sa Slovenska s touto témou.
Vláda súčasne poverila Csákyho, aby v spolupráci s podpredsedom vlády pre ekonomiku Ivanom Miklošom predložil do 30. júla konkrétny mechanizmus odškodnenia vrátane jeho časového harmonogramu. Realizácia odškodnenia by mohla byť rozložená na tri roky. Prvá čiastka by podľa Csákyho nebola veľká a mohla by byť financovaná zo Všeobecnej pokladničnej správy. "Najskôr by boli na rade starí ľudia, ktorí prežili holokaust," doplnil.
Židovskej komunite na Slovensku sa po roku 1989 naskytla možnosť uchádzať sa o odškodnenie alebo iný druh satisfakcie za zločiny a krivdy, ktoré boli na nej spáchané počas nacistického aj komunistického režimu. Jedným z už prijatých právnych nástrojov je zákon o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov. Účinnosť tohto zákona však zaniká 30. novembra 2002 a okrem toho zákon rieši čiastočné odškodnenie za perzekúcie, ale nie za majetkovú ujmu.
Vojnový slovenský štát siahol prostredníctvom prijatých zákonov na osobné a majetkové práva svojich obyvateľov židovského pôvodu. Vtedajšia legislatíva umožňovala okrem deportácií Židov do nacistických koncentračných táborov, kde boli v drvivej väčšine zavraždení, aj násilné odňatie ich majetku a jeho arizáciu. Na arizácie židovského majetku z rokov 1939 až 1945 nadviazal aj komunistický režim po roku 1948. Časť majetku v držbe občanov židovského pôvodu po oslobodení a obnovení ČSR v roku 1945 bola v rámci znárodňovania súkromného majetku na základe Ústavy ČSR znovu znárodnená a prešla pod správu štátu.
