BRATISLAVA. Nie je to „ako väzenie", toto je väzenie. Dokonca horšie ako na Guantáname. Tak opisuje Egypťan Adíl alGazzár podmienky, v ktorých päť mesiacov žijú traja ľudia, ktorých po prepustení z amerického väzenia prijalo Slovensko.
V telefonickom rozhovore pre SME potvrdil, že sú v zadržiavacom centre v Medveďove. Na Guantáname nám sľúbili slobodný pohyb po Slovensku, hovorí alGazzár.
Všetko je podľa neho inak - von sa dostanú iba na hodinu denne, aj to so strážnikmi v pätách. Každý pokus o rozhovor s ostatnými migrantmi im ihneď zatrhnú. A stále netušia, čo s nimi bude.
Migračný úrad vo štvrtok odmietol jeho spoveď komentovať, s ministerstvom vnútra sa nám nepodarilo spojiť.
Zajatec: Pustite nás
Egypťan ADÍL FATÚG ALGAZZÁR (45) tvrdí, že je jedným z trojice väzňov z Guantánama. Na Slovensku sa cíti podvedený. Pustite nás na slobodu, odkazuje ministerstvu vnútra.
Kedy ste prišli na Slovensko a kde teraz ste?
„Na letisku v Bratislave sme pristáli 25. januára, čiže presne pred piatimi mesiacmi. Držia nás v zadržiavacom centre v Medveďove.“
V akých podmienkach?
„Nemáme dovolené ísť von s výnimkou jednej hodiny za deň. Bez dvoch ozbrojených strážcov nemôžeme ísť nikam. Naša chodba je zatvorená 24 hodín denne, stráži ju strážnik. Ak niečo chcem, zaklopem, dá mi to, a potom zatvorí. Toto je stopercentné väzenie. Dokonca na Guantáname boli podmienky lepšie. Mohli sme tam komunikovať s každým, tu nemôžeme. V Guantáname som mohol jesť s ostatnými, tu nemôžem. Tam sme mali dovolené ísť von napríklad športovať 20 hodín za deň. Tu iba jednu hodinu denne. Keď skúšame hovoriť s inými väzňami, okríknu nás.“
Dostávate jedlo zodpovedajúce vášmu náboženstvu?
„Jedlo je v súlade s našou vierou. Nedá sa však povedať, že by ho bol dostatok a je tiež stereotypné. Ale náš hlavný cieľ je dostať sa na slobodu. Keď nás už Slováci prijali, nemali by nás zadržiavať ani deň. Sme nevinní, keby sme neboli, nepustili by nás z Guantánama. Som v kontakte s ľuďmi, ktorých prepustili do iných krajín – Maďarska, Gruzínska, Francúzska, Írska. Sú slobodní od prvého týždna. Majú dokumenty, majú štatút azylanta. My nemáme doteraz žiadne dokumenty, nevieme, aký je náš štatút.“
Čo vám povedali, keď ste prišli na Slovensko?
„Slovenská delegácia na Guantáname nám nepovedala nič o zadržiavaní, nepoužili toto slovo. Povedali, že budeme slobodní, ale s istými obmedzeniami. Keď sme prišli na Slovensku, povedali nám, že v Medveďove budeme musieť zostať šesť mesiacov. Pýtali sme sa prečo? Povedali, že je to dohoda Slovenska a Spojených štátov. Niekedy nám hovoria, že je to pre našu bezpečnosť, lebo po nás pátrajú nebezpeční ľudia. Inokedy, že nás chránia pred slovenskou tlačou, že novinári na Slovensku sú veľmi zlí ľudia, urobia s nami rozhovor a potom nás odkopnú.“
Verili ste tomu?
„Dlho sme si mysleli, že to tak je. Iba pred desiatimi dňami sme objavili, že to nie je pravda. Keď sme hovorili s ostatnými prepustenými, zistili sme, že o našom zadržaní nie je žiadna dohoda medzi Slovenskom a USA. Keď ju chcel vidieť právnik, ktorého nám dali, neukázali mu ju. Inde to tak nie je. Napríklad muž, ktorého prijalo Maďarsko, dostal po štyroch dňoch kompletne zariadený byt v Budapešti a dávajú mu 600 eur mesačne iba na jedlo. Platia mu za byt, elektrinu, internet.“
Povedali vám, ako dlho zostanete v centre?
„Malo by to byť šesť mesiacov v Medveďove, povedali nám, že potom dostaneme dom v meste s moslimskou komunitou, kde budeme môcť praktikovať naše náboženstvo. Mesiac dozadu nám oznámili, že dom nedostaneme, ale miesto toho nás pošlú do Zvolena. Tam máme žiť v ubytovni pre žiadateľov o azyl ďalších šesť mesiacov. Teraz premýšľam, že najlepšia cesta je odísť zo Slovenska. Chceme slobodu, nie sme zločinci, nie sme tu ilegálne.“
Ako reagovali Slováci na štrajk?
„Poslali správu, že sú šokovaní a sklamaní, že už nie je medzi nami žiadna dôvera. Náš program sa nemení. O.k., budeme štrajkovať ďalej.“
Sľubili vám v budúcnosti aj nejakú prácu?
„Dávajú nám trikrát za týždeň lekcie slovenčiny. A v budúcnosti nám sľúbili nejaké kurzy, ktoré nám pomôžu nájsť si prácu. Vieme, že to nebude ľahké. Potrebujeme dva, tri roky, aby sme úplne rozumeli slovenčine. Učíme sa síce, ale ide to pomaly, nemôžeme cvičiť, nemáme s kým komunikovať.“
Čo robíte v izbe?
„Nič. Máme televízor, pozeráme teraz majstrovstvá sveta vo futbale, včera Slovensko zdolalo Taliansko, teraz bude hrať s Holandskom. To je všetko.“
