Podnikateľ a básnik Michal Horáček: Kto neriskuje, nežije naplno

Podnikateľ, ktorý investuje do poézie, či básnik s podnikateľským citom? Textár MICHAL HORÁČEK je hovorcom zvláštnych postavičiek nášho Penziónu svět.

Michal Horáček.(Zdroj: ČTK)

Nielen postavou Kudykama z rovnomenného lyrického muzikálu nabáda, aby sme sa nebáli riskovať. Najhoršie nie je podľa neho prehrať, ale nehrať.

Svoju stávkovú kanceláriu ste predali pred rokmi, staviate ešte niekedy na šport?

Samozrejme, sem-tam na tenis.

Ale už nie vo svojej stávkovej kancelárii, však?

Tým lepšie! Teraz už môžem staviť na čokoľvek, predtým som musel držať palce tímu, na víťazstvo ktorého bolo menej stávok.

Aký je to pocit - staviť na výsledok, ktorý si vlastne neprajete?

Stávka o peniaze vyžaduje, aby ste pri nej úplne potlačili cit. Ak chcete profesionálne vyhrávať, nielen baviť sa, musíte sa snažiť odhadnúť, či je vypísaný kurz správny. Staviť na niečo má zmysel len vtedy, ak si myslíte, že sa bookmaker pri stanovení kurzu pomýlil.

Koho podporujete na majstrovstvách sveta vo futbale?

Že sa vôbec pýtate! Veď tam máme svojich ľudí! Nerozžiarime sa vari my Česi, ak niekde vo svete stretneme v autobuse Slováka? Ak tam bude sedieť Turek či Ind, extra nás to nenadchne. Jedine so Slovákmi zdieľame spoločný kultúrny a vari aj emocionálny priestor, s nikým si nerozumieme lepšie.

Do akej miery vieme realite naočkovať naše očakávania?

Nepatrne. Každý z nás má len slabý hlas. Všetko je iba hra, všetci sa obraciame k vopred neistému výsledku. Poker je napríklad postavený na tom, že máte zakryté karty. Stavíte veľa peňazí na to, že vaša karta je najsilnejšia, hoci to vôbec nemusí byť pravda. Vyhráte, ak o tom presvedčíte ostatných. My hráme neustále taký poker. Celá volebná kampaň je len vyvolávaním zdania, povolebné rokovania sú už celkom o inom.

Je podobná logika aj v investovaní na burze?

Burza je veľká stávková kancelária, ktorá predpovedá udalosti vopred nejasného charakteru. Ak si dnes kúpite akcie, veríte, že sa ich hodnota o mesiac či rok zvýši. Celá je to iba o očakávaniach. Ak by niekto vedel ovplyvniť svetovú verejnosť, tak by na tom nesmierne zarobil.

Ako si treba poradiť s neúspechom? V politike, športe...

Nie je náhoda, že moderná hazardná hra sa do rafinovaných detailov rozvinula ako spôsob života v Anglicku v 17. a 18. storočí, keď vznikol aj pojem džentlmen. Za toho sa považoval ten, kto vedel zachovávať vyrovnaný prístup k životu za akýchkoľvek podmienok.

Nie je niekedy ťažšie prijať výhru?

Zdalo by sa, že prijať víťazstvo je ľahšie. Ale tak to nie je. Veľmi by som si prial, aby sa víťazi nevyťahovali, víťazstvo brali len s ľahkým úsmevom, pokorne, a tí, čo prehrali, aby zas nehovorili, že je to neférové. Pretože každý výsledok je správny, keď tak rozhodnú ľudia. Inak by nemalo význam prevádzkovať demokraciu.

Boli tohtoročné voľby súbojom medzi ľavicou a pravicou?

Kto vie? Já mám dojem, že sme príliš dynamickí na to, aby sme sa uspokojovali s rovnakými tvárami, či už v umení, alebo v politike. Nevieme, či to bude lepšie, ale chceme niečo nové. Prišla doba na nich staviť. Aj preto chcem nových ľudí - skladateľov aj spevákov - na svoje pesničkové albumy.

Sám sa nechystáte do politiky?

Myslím si, že ju dokážu robiť aj iní ľudia lepšia ako ja, ale málokto môže napísať villonovské balady, tak radšej píšem.

Pred revolúciou ste ale zakladali občiansku iniciatívu Most.

Dali sme si za cieľ, aby sa stretli zástupcovia vtedajšej komunistickej moci s disidentmi. Keby sa nám to nepodarilo, možno sa mohlo v novembri strieľať do ľudí. To, že si sadli spolu za stôl, bola veľká výhra, som na to veľmi hrdý. Vtedy bola ale revolúcia, to bolo niečo básnické.

Vaše voľby stáli post štyroch politických šéfov, aj u nás sa črtajú rezignácie.

To kvitujem, tak to má byť. Je to prihlásenie sa k prehre a za prehry sa musí platiť.

Čo sa dá povedať tým, ktorým nedávne povodne tak veľa zobrali?

V živote existuje náhle šťastie, ak poznáte lásku či dobrého učiteľa. Ale sú aj iné, nešťastné okolnosti. Hlboko veriaci človek si povie, že náhoda je výrazom vyššej moci, nakoniec tento výraz sa používa aj v právnych systémoch. Pánboh dal, pánboh vzal.

Často sa však ľudia v takejto situácii pýtajú, ako to mohol Boh dopustiť.

Ak kritizujete rozhodnutie bohov, tak v nich neveríte - ako hovoril už Herakleitos. To je totiž iná sféra, do ktorej nám nie je dané preniknúť. Náhode sa veľmi nečudujeme, ak vďaka nej napríklad dostaneme dobré miesto.

Od mladosti ste vášnivým hráčom. Ako to, že ste sa nestali závislým gamblerom?

Nie som závislý od hry, ale od toho, že musím riskovať. Od života chcem byť závislý až patologicky. Ak staviť na majstrovstvá, na výsledok musíte čakať aj tri týždne. To nie je také nutkavé, ako keď hráte na automatoch, ktoré sa rozhodujú v rámci sekundy. Stávka si predsa len vyžaduje istý intelektuálny výkon, racionálne posúdenie. Ja automaty neprevádzkujem, nehodil by som do nich ani jedno euro. Sú mi odporné, chcem, aby hra zostala hrou. Keď chcela Fortuna rozšíriť svoje prevádzky o automaty, tak som ju predal.

Nemáte pocit, že ste vtedy ako spolumajiteľ stávkovej kancelárie zarobili milióny aj na nešťastí iných ľudí?

Taký pocit by som mal iba v prípade, keby Fortuna profitovala na tých automatoch.

Automaty sú nastavené, aby ste prehrali, je takto nastavený aj život?

Život nie je automat! My s ním, naopak, získavame úplne všetko! Boli sme pozvaní zúčastniť sa na stvorení... a užasnúť nad ním. Áno, naša účasť v hre sa raz skončí. Ale to aj preto, aby sme uvoľnili miesto ďalším hráčom. Prajme im to, čo sme dostali aj my.

Čo považujete za svoje najväčšie životné víťazstvo?

Ak je naším poslaním odovzdať gény, tak víťazstvo vidím dosť obyčajne: aby sme prežili bohatý život a mali potomkov. Ale nechcem to nikomu vnucovať.

Vaša najväčšia prehra?

Žiadna sekunda nášho života sa nevráti, preto je čas taký cenný. Ak som zle investoval svoju energiu a čas, stavil som na niečo, čo za to nestálo, prehral som. Najväčšou prehrou je preto prehrať čas svojho života.

Fenoménu hry ste sa venovali aj teoreticky. Čo to vlastne je?

Definície sú v odbornej literatúre rôzne. Všelijaké hry majú spoločné to, že v nich odhadujeme výsledok niečoho neistého a podľa kvality nášho odhadu sme potrestaní či odmenení. Tomu sa v živote nemôžeme vyhnúť, ani keď nie sme hráči. Musíte sa napríklad rozhodnúť, či budete študovať žurnalistiku, alebo archeológiu. Nie to je ľahké, koľkokrát vaše rozhodnutie záleží na šťastí. Takzvaná stávka na istotu je hlúposť. Som presvedčený, že život je hrou, ktorú musíme hrať.

Do akej miery sa pri našich životných rozhodovaniach spoliehame na intuíciu?

Zásadným spôsobom. Keby to tak nebolo, tak by sa všetko dalo vyriešiť počítačmi a najúspešnejším by bol človek s najlepším softvérom. Intuícia je skôr o cite, rozum je vždy len sluhom či nástrojom nášho srdca. Kým po niečom nezatúžite, nemôže sa nič stať. Máme len vymedzený čas na svoju hru a kto neriskuje, nemôže žiť úplne bohatý život. Cítime sa okradnutí, ak nám okolnosti zabránia náš život plne využiť. Preto sme aj takí dojatí, ak vidíme napríklad niekoho na vozíčku, hoci podľa mojej skúsenosti práve takíto ľudia sa skoro nikdy nevzdajú a svoj hendikep sa pokúšajú nahradiť.

Čo považujete za bohatstvo?

Bohatstvom je zažiť vzrušenie z hry, ktoré nám občas prináša aj straty, ale straty k výhram patria. Čím viac strát máme, tým viac si vieme výhru vážiť.

Na volebných bilbordoch ale žiadna strana nesľubovala neistotu, naopak, každá sa tvárila, že ona je tou vytúženou istotou v ťažkých časoch.

Ak niekto sľubuje istotu, sľubuje to, čo nemôže nikdy splniť. Ale ešte strašnejšie by bolo to, keby to naozaj aj splnil. Ja, naopak, potrebujem so všetkými ostatnými spoluobčanmi zdieľať neistotu.

Pre mnohých je napriek tomu istota dôležitá, hoci môže znamenať aj to, že sa nikdy nebudú mať lepšie, ako sa majú.

Ja som si to tiež niekedy myslel, ale bohvie, či to tak v skutočnosti je. Naše voľby ukázali, že lákanie na istotu až tak nezaberá. Hlboko v nás takýto rozpor je, bojíme sa riskovať, ale máme zároveň aj silnú túžbu po niekom, kto by nám povedal, že na to máme. Najhoršie, čo môže mama urobiť dieťaťu, je odobrať mu odvahu, povedať mu: nerob to, nestrápňuj sa, čo by povedali susedia.

4875235.jpg

Nadávate niekedy na politiku?

Zanadávam si, nie som až taký stoik. Lenže môj život neurčuje Paroubek alebo Nečas, oni mi môžu pomáhať alebo prekážať, ale len trochu. Mňa obmedzujú moje vlastné nedostatky. Napríklad, keď nedokážem dostať na papier to, čo chcem. To je to, čo má trýzni.

Na čom momentálne pracujete?

Na dvanástich villonovských baladách o mesiacoch. Písal som to skoro rok a pol a dosť som sa nadrel, ešte stále to prerábam. Chceme urobiť niečo podobné ako alegórie, ktoré vo svojej dobe urobil Josef Mánes.

Váš ambiciózny divadelný projekt Kudykam predstavuje takmer tri hodiny spievanej poézie, ako to diváci zvládajú?

Cynické predsudky, že ľudia sú nekultúrni a hlúpi, sa nepotvrdili. Aj mnohých mladých odrazu začína zaujímať poézia, keď napríklad aj ich idol Vojtěch Dyk hovorí vo veršoch. Inak, všetky tohtoročné predstavenia boli vypredané.

Bola to vaša prvá divadelná skúsenosť?

Áno, hoci môj otec bol dramaturgom Národného divadla, mňa divadlo akosi minulo. Ale je to úplne rovnaké ako byť v kasíne. Vystaviť sa reakciám divákov je vzrušujúci hazard.

Išli by ste po skúsenosti s Kudykamom aj do iného divadelného projektu?

Do tak ambiciózneho ako je tento so stovkou účinkujúcich zatiaľ nie, aj preto, že Kudykam má v sebe ešte dosť možností rozvoja. Možno urobíme iné obsadenie, zmeníme niektorú z devätnástich pesničiek. V pláne mám ale komorný program zostavený z balád v Švandovom divadle.

Schéma sa podobá na putovanie hrdinu z Komenského Labyrintu sveta, vychádzali ste z neho?

Vychádzal som z bolestne prežívaných osobných skúseností, nie z literárnych vzorov. Ako vyštudovaný antropológ viem, že ľudia majú potrebu zúčastniť sa istých prechodových rituálov, ktoré nie sú súčasťou bežného života, akými sú napríklad obriezka či svadba. Predstavoval som si, že to naše predstavenie bude niečo ako obrad, preto som ho aj chcel mať v opere, lebo pred vstupom do takého priestoru musíme urobiť aj to, čo bežne nerobíme - obliecť sa pekne, vzdať sa istého pohodlia. Môj príbeh naschvál nemá pointu, ja nemám riešenia, záleží len na vás, ako si ho vyložíte. Kudykam hovorí hrdinovi - nemôžem ti povedať, čo máš robiť, ale niečo rob. Najhoršie nie je prehrať, ale nehrať.

Využíva spoločnosti dostatočne tvorivosť?

Nikdy a žiadna. V našich ľuďoch je množstvo talentu, ktorý môže splanieť len preto, že nenájde uplatnenie. Preto som práve dal na web Kudykama kolonku nazvanú príležitosť pre autorov. Tam dávam svoje balady a vyzývam ľudí, aby ich zhudobnili. Súperiť budú síce geniálnym Petrom Hapkom i celým svetom, ale ak aj plavčík z Uherského Brodu urobí dobrú hudbu, na moje CD sa dostane. Už som dostal 500 zhudobnení...

Kto je dnes najohrozenejším druhom, ako hlása titul vášho CD?

Všetci sme ohrozenými druhmi - v tom je to vzrušenie života. Pre mňa je nepravdepodobné už to, že sme sa narodili, že môžeme čítať poéziu, dívať sa na slnko. Ak nám cez dom pretečie rieka, je to kruté, ale ešte stále sme na svete. Možno vyhráme nabudúce.

Michal Horáček (1952) je textár, novinár, podnikateľ, producent. Zo štúdia Fakulty sociálnych vied a publicistiky na Karlovej univerzite bol v 70. rokoch vylúčený, neskôr prešiel viacerými zamestnaniami, bol aj čiernym bookmakerom. Koncom 80. rokov začal pracovať ako novinár v redakcii Mladý svět. Pred revolúciou v roku 1989 sa angažoval v iniciatíve Most, ktorá priviedla k rokovaniu vtedajších disidentov a komunistov. V roku 1990 založil stávkovú kanceláriu Fortuna, predal ju v roku 2004, nedávno sa však do nej vrátil, no len ako člen dozornej rady, nie ako akcionár.

Vyštudoval všeobecnú antropológiu na Fakulte humanitných štúdií KU. V rokoch 1997 až 2001 pôsobil ako predseda rady Akadémie populárnej hudby v Česku. Napísal niekoľko kníh (Království za koně, Jak pukaly ledy, O české krvi otců vlasti, O tajemství královny krav a ďalšie. Ako autor textov sa podieľal na stovkách pesničiek a takmer desiatke albumov, známa je hlavne spolupráca s hudobníkom Petrom Hapkom. Jeho texty pre albumy Potměšilý host, V penziónu svět či Stážce plamene sa stali kultovými. Lyrikál Kudykam mal v Štátnej opere v Prahe premiéru na jeseň 2009, časť pesničiek vyšla na CD, texty piesní vyšli aj knižne.

FOTO MARTIN PINKAS, Repre FOTO TASR - Universal Music

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 118
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 7 424
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 323
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 055
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 093
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 196
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 091
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 954
  9. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 064
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 034

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Kuriózny zločin spred 50 rokov ožíva vďaka novinárovi Romanovi Kaliskému

Vlastnú susedu chcela utopiť v odpadovej šachte, napokon dostala 6 rokov.

DOMOV

Facebook Live: Viezli sme sa po trase, po ktorej Remiáš prešiel naposledy

V sobotu 29. apríla uplynulo presne 21 rokov od okamihu, kedy tragicky zahynul Róbert Remiáš.

ŠPORT

Slováci porazili Nórov, opäť im dali tri góly

Slováci si udržali čisté konto.

PLUS

Nevstupovať. Iba ak zháňate hašiš (reportáž)

Boli sme na mieste, ktoré funguje ako európsky veľkosklad drog.

Neprehliadnite tiež

Facebook Live: Viezli sme sa po trase, po ktorej Remiáš prešiel naposledy

V sobotu 29. apríla uplynulo presne 21 rokov od okamihu, kedy tragicky zahynul Róbert Remiáš.

Brexit bude podľa Fica bolieť, ale ak má niekoho viac, tak Britániu

Premiér tvrdí, že lídri krajín EÚ preukázali jednotu a odhodlanie ísť spoločne do rokovania o brexite.

Fico sa chce pozrieť na financovanie mimovládnych organizácií

Slovenský premiér chce zistiť aké majú mimovládky pozadie a kto ich financuje.

Povodne majú už tretiu obeť. Na Liptove sa utopil rafter

Pri Liptovskom Hrádku sa utopil Poliak, ktorý chcel spolu s partiou raftovať na rozbúrenej rieke.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop