Na jún 2010 len tak skoro nezabudneme. Povodeň zrežírovala najmä na východe Slovenska tisíce tragických príbehov. No zároveň odhalila hriechy orgánov moci a štátnych inštitúcií.
Ondava, Torysa, Hornád a ďalšia vejárovitá spleť riek, riečok a potokov sa opäť vyzúrili. A pri nekonečných lejakoch na prelome mája a júna ešte viac ako kedykoľvek predtým. Nepomohli ani vodné nádrže Zemplínska šírava, Domaša či Ružín, ktoré by mali záplavy skrotiť.
Zrážky na Slovensku
od 1. mája do 21. júna 2010
Množstvo zrážok, ktoré na územie Slovenska spadlo za toto obdobie, sa podľa údajov SHMÚ za normálnych okolností vyrovná obdobiu šiestich až ôsmich mesiacov.
Namerané hodnoty (v milimetroch):
Bratislava - 201
Žilina - Dolný Hričov, letisko - 281
Hurbanovo - 319
Liesek na Orave - 460
Sliač - 308
Poprad, letisko - 310
Košice, letisko - 321
Tisinec (okres Stropkov) - 330 (Zdroj - SHMÚ)
„My sme na povodne zvyknutí. Naučili sme sa s nimi žiť. Pomaly nie je roka, aby nás nevytopilo. Ale čo sa u nás dialo teraz, nemá obdobu," krotí hnev starosta Veľkej Lodiny Peter Lukáč.
Dedinu medzi kopcami delí od priehradného múra Ružína necelých päť kilometrov. „Stačí, že vodohospodári pustia do Hornádu dvesto metrov kubických vody za sekundu, už sa začne vylievať," tvrdí starosta.
Kapacita koryta pod nádržou je 180 metrov kubických. V piatok 4. júna tieklo z preplnenej nádrže podľa vodohospodárov údajne 500 kubíkov.
„Bolo toho určite viac. Nech si páni hovoria, čo chcú, poznám to podľa hladiny na moste," oponuje starosta.
V dedine zaplavilo 29 domov. Nie prvýkrát.
„Chápem, že boli extrémne zrážky, ktoré prekonali všetky rekordy. Ale keď hydrometeorologický ústav vydá výstrahu, vodohospodári by mali konať. Mali by postupne vypúšťať z nádrže vodu, aby vytvorili čo najväčší priestor na zachytenie povodňovej vlny. Nie čakať do poslednej chvíle a potom nás tu topiť ako myši. Nechápem. Veď patria pod jeden rezort."
Trestné oznámenie
Po záplavách v júli 2008 starostovia z miniregiónu Ružín spísali petíciu. Žiadali, aby ministerstvo životného prostredia prehodnotilo manipulačný poriadok na hrádzi, na ktorý sa Slovenský vodohospodársky podnik neustále odvoláva. Petíciu podpísalo takmer 350 ľudí z Malej Lodiny, Veľkej Lodiny a Kysaku. Poslali ju priamo predsedovi vlády.
„Odozva? Žiadna! Prišiel akurát minister Chrbet, vodohospodári mu urobili exkurziu na Ružíne, a - odišiel. U nás sa ani len nezastavil. Názory ľudí, čo tu žijú v neustálom strachu, len čo zaprší, ho nezaujímali," spomína starostka Malej Lodiny Adriána Fečková.
Starostovia podali pred dvomi rokmi aj trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia. Vyšetrovateľ podanie odmietol. V odôvodnení konštatoval, že Slovenský vodohospodársky podnik sa pri vypúšťaní vody z nádrže riadi platným manipulačným poriadkom. Navyše, povodňou poškodené domy sa nachádzajú v záplavovom pásme. Bodka.
Starosta Veľkej Lodiny je pobúrený. „Nechápem, prečo nepreverili, či platný manipulačný poriadok neohrozuje životy a majetky občanov. Časť zaplavených domov postavili pre budovateľov Trate mládeže koncom 50. rokov. Vtedy Ružín ešte len projektovali. Prečo pri výstavbe neupravili koryto a brehy, aby ľudia boli v bezpečí? Jednoducho - komunisti vysťahovali ľudí, postavili múr a napustili vodu. Nikto sa nikoho na nič nepýtal. Dnes sa takzvaní demokrati správajú rovnako. Verím, že nebyť Ružína, teraz by sme sa tu o povodniach nebavili," hovorí Lukáč.
Zlý sen
V noci zo 4. na 5. júna Hornád ohrozoval nielen dediny pod nádržou, ale aj štvrťmiliónové Košice. Evakuovali okolo dvetisíc obyvateľov z mestských častí Džungľa a Krásna, krízový štáb rozhodol o dočasnom zavretí hypermarketu Tesco, veľká časť mesta vrátane nemocnice bola bez elektriny a bez plynu, nepremávali električky, košickú tepláreň museli odstaviť.
V sobotu ráno náporu vody neodolal ochranný val na ramene Hornádu - Mlynskom náhone. Hrozilo, že zaplaví aj Sever. Stovky Košičanov z mostov s obavami sledovali búrlivú hladinu Hornádu. Kapacita koryta v Košiciach je podľa vodohospodárov približne 550 kubíkov za sekundu. V Džungli nahlodával breh zvýšený vrecami s pieskom o dobrého pol metra. Ešte šťastie, že ich vodohospodári mali dosť. Pred dvomi rokmi košickej samospráve narýchlo pomohli kontakty v partnerskom meste Miškolc. Z Maďarska dovliekli tisíc mechov.
Po meste sa začal šíriť chýr, že hrádza na Ružíne je narušená a na Košice sa valí sedemmetrová vlna. Simulácia v rámci cvičenia Ružín 2006 dokazovala, že ničivá povodňová vlna z necelých 35 km vzdialenej nádrže dokáže po pretrhnutí hrádze zaplaviť mesto až po Dóm svätej Alžbety a Štátne divadlo v priebehu dvoch hodín.
Nestalo sa. Starším manželom zo susedstva odľahlo. „Bože dobrý! Už sme si do plastovej škatule nachystali aj doklady a lieky..."
Menej šťastia mali ľudia v dedinách pod Košicami. Nižnú Myšľu, Čaňu, Ždaňu a Trstené vytopilo. V Nižnej Myšli zosuv svahu zničil tridsať domov. Zúfalcom priviezli minerálky s portrétom Vladimíra Mečiara. Nevyspatí obyvatelia Čane, boriaci sa po pás v kalnej vode, nešetrili nadávkami na Fica aj s jeho miliónmi na zimný štadión, keď nie je schopný nič podniknúť, aby im Hornád takmer so železnou pravidelnosťou nerobil zo života peklo.
A dosť!
Primátora Košíc Františka Knapíka a starostov záplavami postihnutých mestských častí a obcí v povodí Hornádu, Torysy, Olšavy a ďalších riek prešla trpezlivosť. Koordinovaným postupom chcú dosiahnuť, aby Slovenský vodohospodársky podnik, ministerstvo životného prostredia a vláda prijali radikálne kroky na zníženie rizika povodní na východnom Slovensku. V opačnom prípade znovu zvážia podanie trestného oznámenia.
Knapík už s vodohospodármi rokoval: „Dohodli sme sa na principiálnych veciach, ktoré treba urýchlene riešiť." Ide predovšetkým o úpravu hrádze v mestskej časti Džungľa, kde hrozilo vyliatie Hornádu. Mesto žiada zaviesť funkčný komunikačný systém medzi vodným dielom Ružín a samosprávou.
V mestskej časti Krásna občania podpisujú petíciu, ktorou chcú osloviť ministerstvo životného prostredia, aby sa problémom Ružína vážne zaoberalo. „Chceme vytvoriť záujmové združenie ohrozených obcí v povodí Hornádu, ktoré by nechalo vypracovať odborný posudok nezávislého znalca, napríklad z Českej republiky. Keď budeme mať dostatok dôkazov, že sa naplnila podstata trestného činu všeobecného ohrozenia, sme pripravení podať trestné oznámenie," uviedol starosta Marek Kažimír.
Zástupcov obcí pod nádržou dala dohromady starostka Malej Lodiny Adriána Fečková. Okrem zmeny manipulačného poriadku chce za okrúhlym stolom požiadať aj o ekonomický a personálny audit.
„Každá mimoriadna situácia si vyžaduje aj mimoriadne rozhodnutia. A vodohospodári nemali počas mimoriadnej situácie na hrádzi ani len zabezpečené služby. V riadiacich funkciách musia byť odborníci a nie nejaké politicky dosadené figúrky. Nech len skúsia žiť pod priehradou! Naši ľudia sú psychicky na dne. Stačí, že trocha zaprší a vidím v ich očiach strach."
Prečo práve táto oblasť?
K najviac zraniteľným územiam patrí oblasť východného Slovenska. Podľa odborníkov má „ideálne predpoklady na tvorbu povodní". Flyšové pásmo a pohoria sopečného pôvodu s nepriepustnými vrstvami spolu s vejárovitou riečnou sieťou spôsobujú koncentráciu odtoku vo východoslovenskej nížine. „Keď sa k tomu pridá minimálny sklon riečnych tokov v nížine, čo spôsobuje pomalý odtok vody, a nízka infiltračná kapacita pôdy daná prevažne ťažkými ílovitými pôdami, je tu relatívne vysoký potenciál na vznik povodní. Tento potenciál však ešte musí byť podporený extrémnymi zrážkami ako tohto roku," zdôraznil hydrológ Michal Hazlinger.
Aktivista žaluje štát
Predsedu mimovládnej organizácie, nositeľa prestížnej Goldmanovej ceny za životné prostredie Michala Kravčíka záplavy vyprovokovali k podaniu žaloby na štát.
Čo vás tak pobúrilo, že ste sa rozhodli obrátiť sa na súd?
Posledné záplavy len vo mne utvrdili názor, že štát svojou nekoncepčnou, chaotickou protipovodňovou politikou podporuje zvyšovanie povodňových rizík, mrhá finančnými prostriedkami daňových poplatníkov, ktoré by sa dali oveľa efektívnejšie využiť na trvalo udržateľnú ochranu životov ľudí a ich majetku.
Aké máte dôkazy?
Štát investoval v rokoch 2006 až 2009 do 33 projektov takzvanej protipovodňovej ochrany viac ako 23,3 milióna eur z verejných prostriedkov. Peniaze vrážal do regulácií potokov a riek najmä v horských a podhorských oblastiach, čo je z pohľadu ochrany pred povodňami absolútne kontraproduktívne. Záplavy pred dvomi rokmi v obci Čirč a v ďalších zaplavených oblastiach jednoznačne dokazujú, že ani regulácia nemusí zabrániť povodniam. A aj keď teoreticky ochráni ľudí v danej lokalite pred lokálnymi povodňami, voda, ktorá prehrmí opraveným korytom, vytvára podmienky na oveľa ničivejšie katastrofy na miestach pod reguláciou.
Váš recept?
Peniaze by sa mali investovať do integrovanej ochrany povodí, do zadržiavania vody v krajine. Bolo by to oveľa efektívnejšie, lacnejšie, vytvorili by sa tisícky pracovných miest. Napríklad v Košiciach majú prehlbovať a rozširovať koryto Hornádu za 27 miliónov eur. Keby tie peniaze investovali do horných tokov nad nádržou, povodní pod nádržou Ružín by bolo oveľa menej.
Ficova vláda opäť oprášila projekt výstavby vodnej nádrže Tichý potok, ktorý ministerstvo životného prostredia počas vlády Vladimíra Mečiara aj pod tlakom kampane mimovládnych organizácií a občanov z dotknutých obcí zastavila. Vodohospodári tvrdia, že keby priehrada stála, povodne na dolnom toku Torysy by už neboli.
Keby to bola naozaj pravda, prečo Hornád pod vodnou nádržou Ružín, Ondava pod Domašou či Laborec pod Šíravou spôsobujú takmer každý rok najväčšie problémy na východnom Slovensku? Vodné diela potrebujú ľudia v permanentne zaplavených obciach ako nebohý kabát. Síce to dobre vyzerá, ale už ho neohreje.
Mikuláš Jesenský
Hydrológovia: Slovensko zažilo výnimočné povodne
Povodne, ktoré sa vyskytli na Slovensku v mesiacoch máj a jún, sú z pohľadu pracovníkov Slovenského hydrometeorologického ústavu výnimočné svojím rozsahom, dĺžkou trvania a počtom profilov s dosiahnutým a prekročeným stupňom povodňovej aktivity. „V piatok 4. júna o šiestej hodine ráno bol na 60 zo 79 hydroprognóznych staníc prekročený stupeň povodňovej aktivity, z toho asi v polovici dosahovala najvyšší, teda tretí stupeň," uviedol hydrológ Michal Hazlinger.
„Takýto rozsah v histórii reálneho pozorovania sme ešte nezaznamenali," konštatovala riaditeľka divízie hydrologická služba SHMÚ Jana Poórová.
Výnimočná bola aj dĺžka trvania povodne.
„Netypický vývoj meteorologickej situácie spôsobil opakovaný výskyt intenzívnych zrážok, čo malo za následok v jednotlivých povodiach opakovanie povodňových vĺn v krátkom čase. Tým, že povodia boli nasýtené, stratili svoju retenčnú schopnosť. Aj do pohára sa zmestí iba také množstvo vody, aké je vymedzené jeho objemom," vysvetľuje vedúci odboru povrchových vôd SHMÚ Peter Škoda.
(sen)
Vodohospodári: Robili sme, čo sa dalo
Vodohospodári sú presvedčení, že vďaka vodným stavbám sa podarilo tohtoročné záplavy napriek extrémnym zrážkam zmierniť. Len v Ružíne zadržali v dvoch povodňových vlnách 31,5 milióna metrov kubických vody. „Pri prvej vlne sme maximálne využili retenčné schopnosti nádrže, pri druhej už nebolo kde vodu zachytiť, nádrž bola plná," uviedol Dušan Mydla zo Slovenského vodohospodárskeho podniku v Košiciach.
Podľa predbežného odhadu, ktorý spracovali v čase kulminácie prvej vlny (17. a 18. mája) pritekalo do nádrže z Hornádu a Hnilca približne 420 metrov kubických, v druhej povodňovej vlne (2. a 3. júna) namerali na prítokoch 610 až 630 kubíkov vody za sekundu. Limitovaný objem nádrže prinútil vodohospodárov v druhej vlne vypúšťať maximálne 500 kubíkov.
Celková kapacita Ružína predstavuje 59 miliónov metrov kubických.
Mydla tvrdí, že vďaka novému manipulačnému poriadku, ktorý je platný od roku 2008, môžu spúšťať hladinu do 1,5 metra. V praxi to znamená zvýšenie zásobného objemu o 4,5 milióna kubíkov vody. Predtým to nebolo možné.
„Priemerný úhrn zrážok v máji bol 200 milimetrov na meter štvorcový. Keď si zoberieme, že plocha povodia Hornádu nad Ružínom je 1900 kilometrov štvorcových, potom v povodí spadlo celkovo 380 miliónov kubíkov vody. Nehovorím, že všetka voda povrchovo stiekla do korýt, ale povodie bolo také nasýtené, že podstatná časť odtekala povrchovo. Aj keby bol úplne vypustený, je nereálne zadržať takéto množstvo vody v päťdesiatmiliónovej nádrži."
Mydla nepopiera komerčný efekt nádrže. Ružín bol podľa neho postavený predovšetkým ako zásobáreň úžitkovej vody pre železiarenský komplex a ďalšie podniky v Košiciach, zároveň plní funkciu producenta špičkovej elektrickej energie. „Transformačný účinok na zachytenie povodňových vĺn na Ružíne je len 10 percent z celkového objemu oproti Domaši, ktorá má 60 percent, a Šírave so 75 percentami objemu. U. S. Steel a Košická tepláreň sú strategické podniky, nedostatok vody by ohrozil ich prevádzku. Nemôžeme preto s vodou v nádrži plytvať."
Vodohospodári tvrdia, že pri vypúšťaní vody vychádzajú z predpovedí Slovenského hydrometeorologického ústavu. „Zásobný priestor sme vytvorili v súlade s platným manipulačným poriadkom. Viac vody sme pri extrémnych zrážkach zachytiť nemohli. Robili sme, čo sa dalo."
Ako uviedol, ani po posledných záplavách nie je dôvod meniť manipulačný poriadok.
(sen)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
