Trojica mužov, ktorých z Guantánama previezli na Slovensko, mala kontakty na teroristov. Tvrdia, že sa k ich boju nepridali.
BRATISLAVA. Päť mesiacov sme netušili, kde ich držia. Slovenské ministerstvo vnútra tajilo aj mená troch mužov, ktorých sme na začiatku roka prijali z americkej väznice Guantánamo. A mlčí aj teraz, keď je už známa ich identita.
Denník SME hovoril s mužom, ktorý sa predstavil ako Adíl al-Gazzár z Egypta. V zadržiavacom tábore v Medveďove podľa neho sedí aj Azerbajdžanec Poolad Tsiradzho a Tunisan Rafík al-Hámí. Všetci traja tvrdia, že nie sú teroristi a zadržiavali ich neprávom. Pred americkým tribunálom priznali, že mali kontakty s ľuďmi z teroristických organizácií. Američania ich však prepustili, čiže ich nepovažovali za nebezpečných.
Kaliňák a spol. sú dlžní vysvetlenie, píše Peter Schutz
Al-Gazzár následkom amerického útoku prišiel o nohu. Tvrdí, že v Afganistane bol iba dve hodiny ako zástupca humanitárnej organizácie Červený polmesiac. Bývalého azerbajdžanského vojaka Tsiradzha zasa zajali, keď s kalašnikovom chránil sklad potravín. Tunisan al-Hámí sa najskôr priznal, že ho cvičili v tréningovom tábore, neskôr to poprel s tým, že priznanie si Američania vynútili mučením.
O zajatcoch nehovoria
Hladovka ani kritika stiesnených pomerov neobmäkčila slovenské ministerstvo vnútra. Spoveď bývalého amerického zajatca z Guantánama, ktorého s dvomi ďalšími mužmi na začiatku roka previezli na Slovensko, nekomentuje.
Slovenské úrady päť mesiacov ich totožnosť tajili. Traja muži sa napokon ozvali sami. Minulý týždeň prostredníctvom Amnesty International ohlásili, v akých podmienkach žijú. Denník SME hovoril s mužom, ktorý sa predstavuje ako Adíl al-Gazzár z Egypta. Ako sa dostal do amerického väzenia, zatiaľ hovoriť nechce. „Je to dlhý príbeh a sľubujem, že raz ho porozprávam. Teraz sa však sústredíme na to, aby sa zlepšili podmienky, v ktorých žijeme.“
Začali hladovku
Trojica podľa neho začala v piatok s hladovkou. Väčšinu času ich držia v izolácii a spoza mreží sa dostanú každý deň iba na hodinu. „Nemôžeme ani opustiť budovu. Ostatní zadržaní majú prísny zákaz s nami hovoriť.“
Riaditeľ migračného úradu odmietol ich slová potvrdiť a ich sklamanie zo Slovenska pripísal posttraumatickému stresu. Hovorca ministerstva vnútra Erik Tomáš v nedeľu nezdvíhal telefón.
Podpredseda KDH Daniel Lipšic, ktorý môže byť budúcim ministrom vnútra, nechcel o zajatcoch hovoriť. Všetko podľa neho závisí od dohody so Spojenými štátmi, jej obsah však Lipšic nepozná. „Každý príbeh je osobitý a bez znalosti vecí sa k tomu nechcem vyjadrovať.“
Nemajú status
Slová al-Gazzára nechcela komentovať ani poslankyňa SDKÚ Lucia Žitňanská, ktorá sa zrejme stane ministerkou spravodlivosti. „Za problém však považujem, že vláda doteraz nepomenovala ich právny status. Od toho sa potom odvíjajú aj ich práva, respektíve povinnosti Slovenskej republiky voči nim,“ povedala Žitňanská.
Prípadu trojice mužov sa už venuje aj britský novinár a odborník na väzňov z Guantánama Andy Worthington. Na svojom blogu kritizuje, že naše úrady nestanovili žiadny termín ich prepustenia, hoci už pri ich prevoze na Slovensko minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (Smer) priznal, že nie sú zločincami.
Držia ich v tábore? Presne ako Albánci
Päť mesiacov je dosť dlho na to, aby prepusteným zajatcom Slovensko našlo lepšie prostredie, hovorí v emailovom rozhovore ANDY WORTHINGTON, britský novinár a publicita, ktorý sleduje osudy mužov držaných na Guantáname.
Čo hovoríte na to, že traja muži z Guantánama aj po piatich mesiacoch bývajú v zadržiavacom zariadení?
Nemyslím si, že to je najlepšie prostredie na to, aby sa zaradili do nového života. Dúfam, že po ohlásení hladovky ich slovenské úrady rýchlo premiestnia do ubytovania vo vhodnejších podmienkach.
Sami hovoria, že obmedzenia sú v Medveďove horšie ako vo väzení na Kube.
Po sľuboch, ktoré mali dostať, dokážem pochopiť, že sú veľmi nahnevaní. Päť mesiacov je viac ako dosť času pre vládu, aby im našla lepšie ubytovanie. Také dlhé čakanie vzbudzuje dojem, že vláda sa dostatočne nestará o ich potreby.
Jeden z mužov, Egypťan Adíl al-Gazzár hovorí, že v iných krajinách boli prepustení muži slobodní už po prvom týždni a hneď dostali prenajatý byt, kde mohli bývať. Môžete to potvrdiť?
Určite je to pravda v prípade Belgicka, Francúzska, Írska, Portugalska, Španielska, Švajčiarska, Bermúd či štátu Palau. Muži, ktorých prepustili do týchto krajín, okamžite začali bývať v domoch a vlády im pomohli s integráciou do spoločnosti. To je, samozrejme, ľahšie v meste ako v kempe. Myslím si, že rovnako je to aj v Bulharsku, Gruzínsku či Maďarsku. Iba v Albánsku, z toho, čo viem, muži bývajú v nejakom type utečeneckého centra.
Al-Gazzár tiež hovorí, že Spojené štáty dávajú krajinám, ktoré sa ujali zajatcov, vraj až tisíc eur na osobu. Máte také informácie?
O niečom takom neviem. Takisto neviem potvrdiť, či väzni v iných krajinách dostávajú osobné vreckové. Zdá sa mi to však veľmi pravdepodobné.Tomáš Vasilko
Ako sa dostali do zajatia
Egypťan Adíl al-Gazzár
Adíl alGazzár (45) je kontaktnou osobou na slovenských bývalých väzňov z Guantánama. Muž, ktorý sa takto predstavuje, telefonoval Amnesty International. Hovoril s ním aj denník SME. AlGazzár v roku 1990 odišiel z egyptskej armády, kde slúžil ako dôstojník. „Potom som pracoval ako účtovník,“ povedal SME s tým, že má vysokoškolské vzdelanie.
O svojej minulosti zatiaľ mlčí. Jeho príbeh viac odhaľujú oficiálne dokumenty z amerických tribunálov na Guantáname. Zverejnil ich denník New York Times. V roku 2000 alGazzár odišiel do Pakistanu, kde chcel kázať islam, náboženstvo študoval už v Egypte. Priznal sa, že bol v kontakte s ľuďmi z pakistanskej teroristickej organizácie Laškar-e-Tajíbá, no odmietol, že by bol jej členom. Keď sa vraj z BBC dozvedel, že ide o teroristickú organizáciu, kontakty prerušil.
Američania ho obviňovali, že sa zúčastnil na bojovom tréningu v pakistanskom kempe. Pre tribunál síce priznal, že v ňom bol dva dni, no nezúčastnil sa na cvičení. Pred tribunálom tvrdil, že v Afganistane bol iba dve hodiny.
V novembri 2001 vraj ako dobrovoľník humanitárnej organizácie Červený polmesiac prešiel hranice, aby pomáhal afganským obyvateľom, ktorí utekali pred konfliktom. V tom čase na miesto zaútočili Američania.
Al-Gazzára pri útoku zranili, prišiel o kabát s dokladmi a peniazmi. Liečili ho v nemocnici v Pakistane, neskôr mu museli amputovať nohu. V roku 2001 ho pakistanská tajná služba odovdzala Američanom. Odborníci hovoria, že Američania za udanie podozrivých z terorizmu platili, preto často domáci udávali cudzincov. „V Pakistane môžete predať človeka za desať dolárov, čo potom ešte za päťtisíc,“ povedal podľa zápisu al-Gazzár pre tribunál.
Azerbajdžanec Poolad Tsiradzho
Ďalším z mužov, ktorí sú momentálne v Medveďove, je aj Poolad Tsiradzho. Pochádza z Aze rbajdžanu a je jediným občanom tohto štátu, ktorého držali na Guantáname.
Záznamy z tribunálu podľa New York Times hovoria, že slúžil rok a pol v azerbajdžanskej armáde. V roku 2000 odišiel do Afganistanu, kde chcel študovať korán a arabčinu. Odmietol tvrdenie Američanov, že chcel nadviazať kontakt s Talibanom. Americké informácie hovorili, že sa tiež zúčastnil na tréningovom kempe, on to poprel. Chytili ho v novembri 2001 neďaleko mesta Mazár-e-Šaríf, kde sa vzdal miestnemu protitalibanskému odboju.
Zadržali ho, keď s kalašnikovom v ruke strážil sklad potravín. Odmietol však, že by bojoval proti Američanom.
Tunisan Rafík al-Hámí
Tretím zo zadržaných je Tunisan Rafík al-Hámí (40). V zápisoch sa píše, že v roku 1996 prišiel do Nemecka, kde žil tri roky. Pracoval tam v reštaurácii, pred tribunálom sa tiež priznal, že si zarábal aj sprostredkovaním predaja drog.
V roku 1999 cestoval na falošný taliansky pas do Pakistanu, kde navštevoval náboženskú školu. Americkým vyšetrovateľom sa najskôr priznal, že v roku 2000 navštívil tréningový tábor, kde ho učili strieľať z kalašnikova. Neskôr pred tribunálom tieto priznania poprel s tým, že ich vyslovil, pretože ho americkí vojaci mučili.
Najskôr hovoril, že bol členom Laškar-e-Tajíbá, v roku 2005 to poprel. Tvrdil, že v Afganistane nikdy nebojoval. Pakistan opustil, pretože sa bál, že ho Američania chytia. Začiatkom roku 2002 ho zadržali v Iráne, ktorý ho vydal Spojeným štátom.
Tomáš Vasilko
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
