BRATISLAVA. Na čísle trinásť sa pravdepodobne zastaví počet štátnych tajomníkov v novovznikajúcej pravicovej vláde. Minister a štátny tajomník majú byť z rovnakej politickej strany.
Končí sa tak zdanie krížovej kontroly, ktorou predchádzajúce vlády odôvodňovali dvoch až troch tajomníkov na každom ministerstve z rôznych strán.
Kontrola nefungovala
„Odporúčal som to osem rokov, takže som veľmi spokojný, že táto koalícia na to konečne pristúpila. Skúsenosti niekoľkých vlád ukazujú, že krížová kontrola nemá žiadny zmysel v tom, že by v rezorte štátny tajomník inej strany niečo odkontroloval,“ hovorí Miroslav Beblavý z SDKÚ, ktorý bol štátnym tajomníkom ministerstva práce v druhej Dzurindovej vláde. Tvrdí, že opätovnú ponuku ísť robiť štátneho tajomníka ešte nedostal. Ak by sa tak stalo, bolo by to pre neho „určite zaujímavé“.
Július Brocka z KDH tvrdí, že dôvodom, prečo znížiť počet štátnych tajomníkov, bolo aj šetrenie. „U nás prevážil záujem znížiť vysoký počet štátnych tajomníkov a šetriť, kde sa len dá,“ hovorí. Štátny tajomník mesačne zarobí aj s odmenami okolo 2500 eur, okrem vlastného sekretariátu má aj služobné auto.
Strážiť má parlament
Brocka si myslí, že kontrola medzi stranami sa dá po zrušení krížovej kontroly čiastočne zaručiť cez parlament. Šéfovia parlamentných výborov pre istú oblasť majú byť z inej politickej strany ako minister. „Keď boli dvaja štátni tajomníci, tak sa síce hrali na nejakú krížovú kontrolu, v skutočnosti sa každý hrabal na svojom piesku,“ myslí si Lucia Nicholsonová z SaS,
o ktorej sa v kuloároch hovorí ako o možnej štátnej tajomníčke ministerstva práce. Ctibor Košťál, výkonný riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, hovorí, že to práci ministerstiev môže pomôcť. „Už tam nebudú na to, aby sa vyhovárali, ale celá strana bude zodpovedná za ministerstvo a fungovanie,“ povedal.

Beata
Balogová
