BRATISLAVA. Slovenské súdy rozviedli v minulom roku 12.671 manželstiev. Na okresné súdy bolo podaných v roku 2009 dovedna 15.088 návrhov na rozvod. Pre porovnanie, rok predtým to bolo 15.412 podaných návrhov.
Z návrhov podaných v minulom roku súdy vybavili 13.415, z nich 12.671 manželstiev rozviedli. V 71 prípadoch návrh zamietli a návrh na rozvod bol vzatý späť v 584 prípadoch. Z rozvedených manželstiev bolo až 8155 s maloletými deťmi. Vyplýva to z aktuálnej štatistiky Ministerstva spravodlivosti (MS) SR za minulý rok.
Najčastejšou príčinou rozvodu u oboch pohlaví bola rovnako v 7743 prípadoch rozdielnosť pováh, záujmov a názorov. Nevera sa vyskytla u mužov v 1370 prípadoch, opačne to bolo v 810 prípadoch. Nadmerné požívanie alkoholu u mužov bolo príčinou v 1064 prípadoch, u žien v 126 prípadoch. Sexuálne nezhody boli príčinou rozvodu v 41 prípadoch u silnejšieho, a v takom istom počte aj u slabšieho pohlavia. Ostatné príčiny dominovali u mužov v 1163 prípadoch a u žien v 1621 prípadoch.
Jeden rok veľa nepovie
"Pokiaľ ide o dôvody, ja si myslím, že to je taká floskula, ktorá súvisí s tým, že tam treba niečo v tej žiadosti udať, ale súvisí to aj s tým, že pri samotnej žiadosti alebo výpovedi nechcú ísť, samozrejme, do hĺbky s nejakými detailmi," hovorí sociologička Sylvia Porubänová o príčinách rozvodov oficiálne definovaných ako rozdielnosť pováh, záujmov a názorov.
"Je to ten najvšeobecnejší dôvod, do ktorého sa schovajú všetky príčiny alebo dôvody, ktoré k tomu vedú. Čo to je, to ťažko povedať," dodáva. Na zistenie trendu rozvodovosti sa podľa Porubänovej nedá vychádzať z údajov za jeden rok, ale treba sledovať aspoň päťročné obdobie. "Celé desaťročia sa ale hovorí, že veľké rozvodové vlny prichádzajú: prvá do troch rokov, druhá medzi siedmym, desiatym až trinástym rokom a tretia asi po dvadsiatich rokoch, keď odchádzajú deti," načrtla sociologička.
Čísla ovplyvní aj kríza
Rozvodovosť budú podľa Porubänovej ovplyvňovať sťažené životné podmienky. "Riziko nezamestnanosti alebo regionálna nezamestnanosť bude vplývať na to, že ľudia sa dnes asi z takých dôvodov ako za socializmu rozvádzať nebudú, napríklad jednorazová nevera alebo drobný nesúlad, pretože ide o takú závažnú a bytostnú vec, ktorá ich môže materiálne ohroziť," hovorí sociologička.
Mierne zvýšenie sobášnosti v súčasnosti podľa Porubänovej súvisí s tým, že manželstvá uzatvárajú silné ročníky, ktoré doteraz sobáš a rodičovstvo odkladali. "Jednoducho už prišli nejaké biologické nevyhnutnosti," povedala. "Dlhé roky ešte za socializmu a začiatkom 90. rokov sme boli prakticky krajinou s najnižším sobášnym vekom v Európe u mužov aj u žien, čo sa posunulo veľmi výrazne temer o desať rokov," dodáva Porubänová. Podľa nej to súvisí so sťaženými životnými podmienkami na jednej strane a na strane druhej s inými možnosťami, s "bujarými príčinami" mladých ľudí či zo zodpovednosti vybudovať si elementárnu materiálnu bázu.
