BRATISLAVA. Odborníci i laická verejnosť si môžu od dneška prezrieť na internete ďalší zo zoznamov pracovníkov komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) pôsobiacich na Slovensku v období normalizácie.
Ústav pamäti národa (ÚPN) zverejnil zoznam 196 zamestnancov elitných útvarov rozviedky, ktorí pôsobili na Slovensku i v cudzine a získavali informácie o zahraničných inštitúciách či československých emigrantoch.
Ústav, ktorý dokumentuje zločiny komunistického a fašistického režimu, postupne odkrýva informácie o štruktúre, príslušníkoch a fungovaní ŠtB.
Naberali vysokoškolákov
"Rozviedka mala v podstate neobmedzený rozpočet a s výnimkou štyroch rokov celé komunistické obdobie priamo spadala pod ministerstvo vnútra, čo zdôrazňuje jej primárne postavenie," povedal Michal Mikovič zo sekcie dokumentácie ústavu. Príslušníci rozviedky dostávali podľa neho vyššie platy ako ich kolegovia z iných útvarov; obdobie strávené v cudzine sa im započítavalo dvojnásobne do dôchodku.
Členovia rozviedky získavali informácie od cudzincov či československých občanov, ktorí sa do krajiny vrátili zo súkromných alebo služobných ciest v zahraničí. "Snažili sa získať akékoľvek údaje, s ktorými sa títo dostali do styku, či už z prostredia vládnych inštitúcií, politických strán alebo z prostredia emigrantských skupín a jednotlivcov," dodal Mikovič.
Podieľali sa tiež na výbere nových príslušníkov rozviedky, ktorí boli neskôr vysielaní do zahraničia. Adeptov vyhľadávali najmä medzi absolventmi vysokých škôl ovládajúcich cudzie jazyky.
Žili aj bežným životom
Približne štvrtina príslušníkov rozviedky pracovala podľa Mikoviča v zahraničí. Poznamenal, že časť z nich tam pôsobila oficiálne ako zamestnanci veľvyslanectiev či ako delegáti podnikov zahraničného obchodu. Niektorí však pracovali v utajení ako údajní emigranti či utečenci.
"Urobili si vlastný život súkromný, zamestnali sa, pôsobili ilegálne," doplnil Mikovič. Úlohou nelegálnych špiónov bolo podľa neho zhromažďovať informácie z prostredia československých emigrantov či v prípade vojny nahradiť legálnu rozviedku.
ÚPN postupne zverejňuje zoznamy pracovníkov či spolupracovníkov ŠtB vrátane jej štruktúry, zverejnil mená riadiacich pracovníkov ŠtB z čias normalizácie, zoznam korešpondencie komunistickej rozviedky a mená ľudí, ktorí pracovali pre rozviedky v jednotlivých krajoch.
Slovenskí historici musia pre informácie o ŠtB cestovať do Česka
BRATISLAVA. Prácu Ústavu pamäti národa (ÚPN) pri rekonštrukcii útvarov bývalej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) dlhodobo komplikuje sťažený prístup k informáciám. Po rozpade federácie zostala v Českej republike veľká časť dokumentov, ktoré sa týkajú Slovenska, pretože archív sa nedelil.
"V súčasnosti je už proces delenia federálneho majetku ukončený, takže tieto materiály pravdepodobne natrvalo zostanú v českých archívoch," povedal agentúre SITA predseda Správnej rady ÚPN Ivan Petranský.
Pracovníci ÚPN sú momentálne odkázaní na výskum dokumentov len v priestoroch českých archívoch. Ak chcú s nimi pracovať ďalej, musia si robiť kópie.
Petranský hovorí o týchto dokumentoch ako súčasti nášho kultúrneho dedičstva. ÚPN hľadá spôsoby, ako tieto materiály dostať na Slovensko aj v origináloch. Český archív síce vychádza slovenskej strane v ústrety a kópie dokumentov poskytuje promptne, o prepustení listín Slovensku však neuvažuje.
Predseda Správnej rady ÚPN sa nevzdáva nádeje na získanie dokumentov do archívu Ústavu. "Môže prísť k otvoreniu medzištátnych zmlúv, môžu tiež nastať kroky, ktoré budú nad rámec slovensko-českých vzťahov a môžu mať širší európsky rozmer," reagoval Petranský. ÚPN aktuálne analyzuje, ako problém vyriešiť.
SITA
