MEDVEĎOV. Červený plechový plot vysoký tri metre, zakončený ostnatým drôtom. V Medveďove, na juhu Slovenska, má takúto ochrannú bariéru Útvar policajného zaistenia pre cudzincov. Naše úrady tam držia päť mesiacov aj troch prepustených väzňov z Guantánama, ktorých prijalo Slovensko.
Väzenie light
Komplex zvonku pripomína väzenie. Na bráne je nápis, že vonkajšie aj vnútorné priestory sledujú kamery. Zamrežované sú aj okná na budovách.
„Je to zariadenie väzenského typu," hovorí riaditeľ slovenského UNHCR Peter Kresák. „Zadržiavaní však majú trochu viac voľnosti, napríklad nemajú zatvorenú izbu, môžu sa pohybovať po chodbe," hovorí. Dnes má väzňov navštíviť.
V komplexe, kde podľa Kresáka držia takmer výlučne cudzincov, ktorých sa krajina chystá vyhostiť, by však už nemali zotrvať dlho. Ministerstvo mu potvrdilo, že traja muži z Guantánama vstúpili do azylového konania. V takom prípade by ich do niekoľkých týždňov mohli premiestniť. Ministerstvo pritom doteraz tajilo, ako sa k zajatcom postaví.
Žiadosť o azyl pre SME potvrdil aj Adíl alGazzár, jeden zo zadržaných. „Požiadali sme o azyl pred dvoma mesiacmi. Ten sme však mali dostať, už keď sme prišli na Slovensko," povedal. Rozhodnutie o azyle trvá tri mesiace.
Strážnici včera novinárom SME nedovolili, aby sa so zadržanými stretli. Najskôr si vypýtali občianske preukazy, aby po desiatich minútach potvrdili, že vedenie to nedovolí.
„Aj nám povedali, že osobné stretnutie s novinármi nám neumožnia," hovorí alGazzár. Včera sa stretol s riaditeľom útvaru. „Riaditeľ nič nespraví, má rozkazy z Bratislavy," povedal s tým, že v hladovke pokračujú. Nejedia už siedmy deň.
Domáci o ničom nevedia
Areál je na začiatku dediny, hneď za tabuľou Medveďov. Najbližšie domy sú vzdialené asi 200 metrov.
Obyvatelia obce o väzňoch z Guantánama nič nevedia. „Nič sme o nich nepočuli," hovorí mladý muž s maďarským prízvukom. Väčšina z necelých 600 obyvateľov sa hlási k maďarskej národnosti.
Starosta Medveďova Ladislav Morva hovorí, že čo sa deje za plotom, je záležitosťou ministerstva vnútra. „O väzňoch z Guantánama viem len z médií," tvrdí, s tým, že už si na zariadenie zvykli.
Starosta tiež hovorí, že troch väzňov v dedine na káve nevideli. AlGazzár včera potvrdil slová úradov, že ich párkrát zobrali von, presnejšie do Komárna na zmrzlinu. Potvrdil aj to, že sa môžu obrátiť na psychológa, ten však podľa neho nehovorí po arabsky ani po anglicky.
Hladovať možno až 55 dní
Po prvých troch dňoch hladovky zrazu začne miznúť pocit hladu. Nezvratné následky prídu rýchlo, kritický stav sa objavuje okolo 35. dňa.
BRATISLAVA. Bolesti hlavy, klesajúca teplota, slabosť, závraty, spomalenie myslenia a depresie. Asi toto práve prežívajú traja zajatci z Guantánama, ktorí už siedmy deň držia hladovku v tábore v Medveďove.
Zhodujú sa na tom odborníčka na výživu Katarína Pavlovičová a lekárka Emeše Majorová, hlavná expertka ministerstva zdravotníctva na pediatrickú gastroenterológiu a výživu. „Dobre živený človek oveľa horšie reaguje na hladovku, ako človek, ktorý je zvyknutý hladovať," hovorí Majorová. Lepšie to znáša človek v chronickom strese.
Najneskôr po týždni od začatia hladovky by sa mali podľa Majorovej hladujúci dostať pod lekársky dohľad.
1. Prvé dni
Bez vody človek vydrží držať hladovku najviac päť dní. Počas prvých troch dní silnie pocit hladu, po treťom dni však tento pocit mizne.
2. Orgány slabnú
V organizme sa tvorí viac odpadových látok, čo je veľká záťaž pre obličky. Hladujúci menej vylučuje.
3. Pätnásť a viac dní
Celkový rozvrat metabolizmu, chýbajú vitamíny a živiny, postupne zlyhávajú orgány, zhoršuje sa činnosť pečene. Na koži vznikajú rany, ktoré sa nehoja.
4. Kritický stav
Pri príjme tekutín začína byť zdravotný stav po 35 dňoch kritický. Človek dokáže hladovať maximálne 55 dní.
5. Návrat
Návrat z kritických štádií hladovky do normálu musí byť lekársky kontrolovaný.
Beata
Balogová
