BRATISLAVA. ČTK to povedal Ľubor Fišera, predseda Akreditačnej komisie, ktorá hodnotí kvalitu vysokých škôl.
Keďže mnohé z nich už dlhšie trápi nedostatok garantov štúdia, nemožno vylúčiť, že o právo prijímať nových záujemcov či udeľovať tituly prídu aj ďalšie vysokoškolské pobočky.
Biznis s titulmi
Výučbu v pobočkách v minulosti kritizovali odborníci i zástupcovia niektorých vysokých škôl; bývalý viceprezident Slovenskej rektorskej konferencie Ján Bujňák tvrdil, že filiálky sú len "biznisom s titulmi". Najviac pracovísk mimo hlavného sídla údajne zriadili školy so slabým výskumom, založené po roku 1989. Pracoviská ponúkajú zväčša diaľkové štúdium; na niektorých sa podľa médií vyberalo aj nelegálne školné.
Akreditačná komisia pred časom vyzvala všetkých 33 slovenských vysokých škôl, aby ju informovali o svojich pobočkách na Slovensku i v zahraničí. Dôvodom bola ich kontrola. Na výzvu podľa Fišeru nereagovali dve verejné a tri súkromné vysoké školy; ich mená nezverejnil. "Ďalších šesť univerzít má svoje pracoviská mimo hlavného sídla v poriadku, keďže boli posúdené v rámci komplexnej akreditácie," povedal ČTK.
Chýbajú garanti
O akreditáciu pobočiek požiadala pätica univerzít, tri z nich stopli niektoré svoje pracoviská mimo hlavného sídla. "Zrušených bolo najmenej desať percent z celkových približne 80 pobočiek," dodal Fišera. Poznamenal, že asi polovica vysokých škôl nemá podľa dostupných informácií zriadené žiadne filiálky.
Každá pobočka slovenskej vysokej školy musí mať vlastného garanta, pričom štúdium nesmie zastrešovať rovnaký docent či profesor ako na domovskej vysokej škole. Slovenské vysoké školy však dlhodobo zápasia s ich nedostatkom; viaceré preto v minulosti museli stopnúť štúdium aj v hlavnom sídle.
Problém chýbajúcich garantov by mohlo načas vyriešiť predĺženie maximálnej vekovej hranice profesorov a docentov s právom garantovať štúdium.
