BRATISLAVA. Adíl al-Gazzár z Egypta, Poolad Tsiradzho z Azerbajdžanu a Rafík al-Hámí z Tuniska. Trojica bývalých amerických väzňov z Guantánama je v tábore v Medveďove, potvrdil včera ako prvý oficiálne vedúci slovenského úradu pre utečencov UNHCR Peter Kresák. Potvrdil tak slová alGazzára a prelomil mlčanie úradov.
Ich stav podľa Kresáka zrejme nie je taký dramatický, ako by sa mohlo zdať z al-Gazzárových výpovedí. Kresák chce dnes o svojej návšteve v Medveďove hovoriť s predstaviteľmi vlády.
Nevyzerajú vyslabnutí
„Dvaja hovoria, že nejedia,“ odpovedal Kresák na otázku, či je pravda, že bývalí väzni držia už ôsmy deň hladovku. Dodal, že nie je v jeho silách overiť, či hovoria pravdu. „Určite žiaden z nich nevyzerá ani vyslabnutý, ani vyziabnutý, ani nevyzerajú, že by sa im zle vodilo po fyzickej stránke.“
Kresák hovorí, že trojica má veľmi dobrú lekársku starostlivosť. Z izby, v ktorej spolu bývajú, môžu vychádzať von. Na celej chodbe sú však izolovaní, iných cudzincov k nim nepustia. Mužov podľa Kresáka nestrážia so zbraňami. „Pokiaľ viem, žiaden z príslušníkov, ktorí sa nachádzajú v zariadení, nenosí pri sebe zbraň.“
Zástupca UNHCR však hovorí, že je „veľa vecí, ktorým nerozumieme a na ktoré sa musím pýtať“. O čo konkrétne ide, nechcel povedať. Vláde vraj nechce niečo odkazovať cez médiá. Kresák iba naznačil, že jednou zo sporných tém by mohol byť aj status trojice cudzincov. Pred dvomi mesiacmi požiadali o azyl a podľa hovorcu ministerstva vnútra Erika Tomáša by ich mali premiestniť do ubytovne vo Zvolene.
Ministerstvo doteraz tajilo, kedy a či vôbec azyl dostanú. Trojica je na Slovensku už vyše piatich mesiacov.
Záujem z Británie
Prípad troch bývalých väzňov už zaujal aj britskú mimovládku Reprieve, ktorá pomáha odsúdencom na smrť aj zajatcom z Guantánama. Na Slovensko už prišla britská právnička, ktorá s nimi spolupracuje. Je to bývalá obhajkyňa al-Gazzára. S médiami zatiaľ komunikovať nechce.
Al-Gazzár: S azylom asi čakajú na novú vládu
Bývalý zajatec z Guantánama ADÍL aLGAZZÁR hovorí, že chce svoje deti vychovávať na Slovensku.
Čo sa zmenilo po stretnutí so zástupcom UNHCR?
Nič. Hovorili sme spolu, vysvetlili sme náš pohľad, on vysvetlil argumenty ministerstva. Povedal, že skúsi nájsť riešenie a bude hovoriť so šéfom Migračného úradu a s americkou ambasádou.
Aké sú argumenty ministerstva?
Budú pokračovať v programe, ktorý má tri kroky. Prvým je šesť mesiacov v Medveďove, druhým šesťmesačný pobyt vo Zvolene. Až potom dostaneme slobodu a byt. S tým nesúhlasíme. Na začiatku povedali, že byt dostaneme už po pol roku. Chcem sa usadiť, aby za mnou prišla rodina, aby deti chodili do slovenskej školy. Možno po voľbách už nemajú právomoci rozhodovať, kúpiť či prenajať byt a čakajú na novú vládu.
Veríte, že s novou vládou sa to zmení?
Dúfam, no nie som si istý.
Naďalej držíte hladovku?
Áno, s Tunisanom al-Hámím sme ochotní v nej pokračovať, aj keď to ohrozí náš život. Keď som bol v Guantáname, o Slovensku som nevedel nič. Slovenská delegácia prišla sama s ponukou na nový život. Zistil som si, že Slováci sú dobrý mierový národ, žijú stredným životným štandardom. Čítal som, že ste ekonomický tiger. Tak som súhlasil. Keď som prišiel, zaobchádzali so mnou už inak.
Medzi obvineniami zaznelo aj to, že ste sa zúčastnili na atentáte na egyptského prezidenta Husního Mubaraka
v roku 1995.
(Smiech.) Áno, Američania ma z toho obvinili. Je to však vážny prečin, nenechali by ma ísť. Aj egyptské úrady uznali, že to nebola pravda. Ten atentát sa odohral v Etiópii, ja som vtedy neopustil Egypt. Na Guantáname si vymyslia všeličo, aby vás tam držali.
Tomáš Vasilko
