Nájsť hranicu medzi náboženstvom a sektou nie je vždy jednoduché.
Odborníci síce priznávajú, že rozdiely medzi tradičnými cirkvami a sektami existujú, ale v religionistike ani sociológii jednoznačná definícia sekty nejestvuje. Vďaka tomu sú stratégie náboru nových členov rozmanité.
„Môžu ponúkať telesné cvičenia a šport, informácie o zdravej výžive, štúdium jazykov, biblie, tréning manažérskych schopností, získanie nadprirodzených síl, liečiteľstvo, tábory pre deti, predaj produktov a podobne," vysvetľuje psychológ a religionista Richard Gróf.
Podľa neho sa dá byť ostražitý proti manipulácii ako takej, špecifická sektárska ostražitosť alebo znak, podľa ktorého možno nebezpečnú sektu jednoznačne identifikovať, neexistuje. „Pozor by som si dal pri tých, ktoré majú paranoidný či apokalyptický nádych, prípadne démonizujú väčšinovú spoločnosť."
Ivana Škodová, pedagogička a šéfka občianskeho združenia Integra, ktoré sa venuje prevencii v oblasti siekt, vysvetľuje, že pojem sekta v pôvodnom význame slova nemá hodnotiacu konotáciu.
„Označuje sa ním akékoľvek spoločenstvo, ktoré sa oddelí od etablovaného náboženstva. V tomto kontexte aj kresťanstvo vzniklo ako sekta." Za deštruktívne však označuje spoločenstvo, ktorého vodcovia ako nespochybniteľné autority rozhodujú o ideológii, ale aj o všetkých oblastiach života členov.
„Tí sa považujú za vyvolenú elitu, ktorá spasí svet." Gróf upozorňuje, že od 80. rokov minulého storočia sa vo vedeckej verejnosti termín sekta kvôli negatívnemu obsahu prestal používať a nahradil ho neutrálny pojem nové náboženské hnutie."
Teológ Miroslav Kocúr tvrdí, že donedávna boli za sektárov cirkvou označované akékoľvek iné, než katolícke kresťanské komunity. „Slovenskí katolíci považujú za sektárov napríklad jehovistov, no aj baptistov či adventistov. Preto treba diferencovať, čo sekta naozaj je. Občas je to mocenská hra starých lídrov voči reformátorom."
Dochádza aj k ohrozeniu života
Nebezpečenstvo siekt Gróf vidí v tom, že sa na rozdiel od etablovaných cirkví môžu ľahšie radikalizovať. „Platí to hlavne pre menšie skupiny, lokalizované na jednom území so silným vplyvom duchovného vodcu."
Dodáva však, že vo svete pôsobia státisíce nových náboženských hnutí, a „iba menej ako jedno percento z nich sa extrémizuje do spoločensky nebezpečnej podoby. Samozrejme o tých pár sa vplyvom médií dozvie celý svet, čo skresľuje pohľad na problematiku."
Podľa Škodovej už niekoľkomesačné členstvo v deštruktívnej sekte môže človeka zbavovať slobody, meniť jeho identitu na kultovú, či spôsobiť psychickú závislosť na skupine alebo vodcovi bez toho, aby si to dotyčný uvedomoval. „Niekde dochádza aj k ohrozeniu fyzického zdravia dlhodobými pôstmi bez kontroly pitného režimu, odmietaním klasickej medicíny, dlhodobým stresom a tak ďalej."
Kocúr vníma nebezpečenstvo v nepostrehnuteľnosti znakov, ktoré sa zneisteným ľuďom v kríze nemusia zdať dôležité. „Sekty sa často obracajú práve na takých. Ponuka sa im zdá silnejšia ako cena, ktorú zaplatia.
Osobnosť vodcu, jeho uctievanie, manipulatívne vedenie členov, doktrinálna úzkoprsosť, poslušnosť, disciplína, materiálna závislosť, kontrola majetku, represia pri snahe opustiť sektu, ohrozenie života, to je len pár znakov vnútorného fungovania." Teológ však upozorňuje, že „aj veľké cirkvi majú vo svojej činnosti niektoré praktiky, ktoré sú sektárske. Členovia si však na ne zvykli a nikomu neprídu čudné."
UFO ako Boh?
Úspech siekt spočíva podľa Grófa v tom, že poskytujú „náplaste" na existenciálne úzkosti - napríklad strach zo smrti či absenciu zmyslu života. „Spomínam si na báseň členky hnutia Vesmírní lidé. Emocionálne opisovala pocit pri zaspávaní, keď vie, že nad jej hlavou v nočnom nebi letí flotila vesmírnych lodí, ktoré budú ochraňovať jej spánok a vysielať lásku. Báseň bola naozaj upokojujúca.
Viera v UFO naplnila tejto žene potrebu bezpečia a túžbu byť milovaná, obetovala však kus reality. Čisto technicky vzaté je jedno, či si nad hlavou predstavíme milujúce UFO alebo milujúceho Boha. Paradoxom je, a to vnímam ako manipulatívne, že náboženstvá aj sekty občas strach vyvolávajú alebo umocňujú - hriech, peklo, apokalypsa, nečistota a podobne, aby vzápätí ponúkli recept."
Škodová vníma príčinu úspechu siekt ako dôsledok psychickej manipulácie, ktorú obeť ťažko rozozná. „Môže strácať kritické myslenie a schopnosť slobodného rozhodovania bez toho, aby si to uvedomovala." Gróf si myslí, že presný počet takýchto skupín na Slovensku je fakticky nezachytiteľný. „Mnohé rýchlo vznikajú aj zanikajú, a ak nerobia verejný nábor, v podstate sa o nich nevie. Odhadujem, že ich je okolo sto."
Podľahnúť môžu všetci
Podľa Škodovej najčastejšie podľahnú ľudia v osobnej alebo vzťahovej kríze. „Aj pozitívna zmena môže byť krízou, pretože človek je v záťažovej situácii - zmaturuje, vezmú ho na školu, získa vytúžené zamestnanie, čím sa mu zmení vzťahový aj situačný rámec života. S tým môže mať problém sa vyrovnať. Medzi najohrozenejšie skupiny patria mladí ľudia a tí, čo prežívajú krízu stredného veku."
Gróf si nemyslí, že treba hneď hovoriť o obeti. „Ku konverzii môže viesť veľa motívov. Niektoré skupiny priťahujú konzervatívnou rigiditou, idealistickým liberalizmom, ďalšie hľadajú harmóniu, iné sú revolucionárske. Rôzne skupiny priťahujú rôzne vekové aj sociálne vrstvy. Každý z nás je niečím potenciálne osloviteľný."
Škodová tvrdí, že v sekte „spočiatku mnohí subjektívne prežívajú pocit šťastia, ktorý sa dá prirovnať k zamilovanosti." Dodáva však, že deštruktívne spoločenstvo vyžaduje od člena „stále viac času, peňazí, záujmu a práce."
Prirovnáva to k drogám: „Aj narkoman prežíva po prvých dávkach eufóriu a šťastie." Gróf to vníma inak - podľa neho môžu byť ľudia v sektách šťastní i nešťastní rovnako ako v tradičných náboženstvách.
„Výskumne sa zistilo, že vstup do nového náboženského hnutia všeobecne vplýva na zníženie rizika samovraždy, zvýšenie sociálnej zodpovednosti, zmiernenie neurotického napätia, pokles morálneho chaosu jednotlivca a tak ďalej. Situáciu netreba vnímať čiernobielo."
Kde nájsť viac informácií a pomoc?
Ústav pre vzťahy štátu a cirkví - www.duch.sk
Integra - Centrum prevencie v oblasti siekt - www.integra.fost.sk
Ekumenická spoločnosť pre štúdium siekt - www.rozmer.sk
Ako sa správať k človeku, ktorý podľahol?
V medziach zákona môže žiť každý, ako chce, tvrdí psychológ.
Podľa šéfky združenia Integra Ivany Škodovej netreba robiť unáhlené rozhodnutia, ale zistiť čo najviac informácii, a k tomu „si prečítať knihu Stevena Hassana Uvoľniť putá, v ktorej pomoc ponúka psychológ po osobnej skúsenosti s členstvom u Moonistov". Odporúča tiež vyjadriť jasne, ale nekonfrontačne svoj názor, neodsudzovať, rešpektovať rozhodnutie dotyčného, vyhýbať sa agresívnej komunikácii, pokúšať sa udržať kontakt, snažiť sa zistiť, čo ho na spoločenstve priťahuje.
Psychológ Richard Gróf odporúča pozerať sa na dotyčného ako na človeka, nie ako na bábku, zbavenú vôle. „Skúste porozumieť, čo mu sekta ponúka, čo hľadá. Blízki môžu kontaktovať odborníkov a zistiť, či je daná skupina nebezpečná. Ak ide o extrémistov alebo skupinu, poškodzujúcu práva svojich členov, je vhodné obrátiť sa na políciu." Ak však neprekračujú zákon, psychológ odporúča akceptáciu: „V normách zákona môže každý veriť, čomu chce, a žiť, ako chce."
