Hovorí sa o nej ako o ministerke spravodlivosti. Podpredsedníčka SDKÚ Lucia Žitňanská chce vymeniť sudcov poznačených kauzami. Čo so šéfom Najvyššieho súdu Štefanom Harabinom, jasné nie je.
Plánuje sa koalícia pustiť do boja proti Štefanovi Harabinovi?
„Takto by som to nestavala. Určite nie ako súboj medzi Štefanom Harabinom a budúcim ministrom spravodlivosti. Treba urobiť také systémové zmeny, aby v justícii platil zákon a obnovila sa dôvera."
Ak sa bavíme o osobe Harabina, máte vy osobne záujem riešiť jeho pôsobenie na Najvyššom súde?
„Podstata je, aby v justícii nemohli pôsobiť ľudia, ktorí nedodržiavajú zákon. Princíp zákonnosti je dôležitý pri akýchkoľvek zmenách. Cieľ je, aby rozsudky boli zrozumiteľné a kvalitné, konania kratšie a justícia mala dôveru ľudí. Lebo menej ako 30-percentná dôvera je problém. Áno, dnes pôsobia v justícii aj ľudia, ktorí nepožívajú dôveru. Systém treba nastaviť tak, aby existoval mechanizmus, ako ich z justície vytlačiť."
Väčšina ľudí nevníma systémové zmeny, ale dokážu vnímať, že človek, ktorý nevie vysvetliť telefonát s Bakim Sadikim, je šéf Najvyššieho súdu. Dá sa potom budovať dôvera?
„Áno, som si vedomá, že väčšina ľudí by si vydýchla, keby bola aspoň jedna veľká kauza ukončená. Ale existuje tu ústava, ktorá sa dá zmeniť len 90 hlasmi."
Takže s Harabinom sa nebude robiť nič a vy sa idete venovať systémovým veciam?
„Idem sa hlavne zameriavať na opatrenia, ktoré posilnia dôveru v justíciu a sú v kompetencii vlády a parlamentu."
Budúci minister by mal spolupracovať so šéfom Najvyššieho súdu. Viete si to predstaviť?
„Neviem, či musí. Musí komunikovať so Súdnou radou. Tieto inštitúcie majú vzájomné právomoci. Právna úprava nie je nastavená tak, že by každý týždeň musel minister s predsedom Najvyššieho súdu sedieť za stolom a o niečom rokovať."
Bola voľba Harabina zákonná?
„Myslím si, že nebola legitímna bez ohľadu na to, či bola v súlade so zákonom, alebo nie."
A potom môže zostať na svojom mieste?
„Treba využiť všetky právne prostriedky, ktorými sa dá táto voľba napadnúť."
Oživíte konanie na Ústavnom súde o Harabinovi?
„To je otázka, na ktorú môžem dať odpoveď, ak na to dá odpoveď nejaká skupina ústavných právnikov."
Ako chcete zmeniť Najvyšší súd?
„Máme v programových tézach vytvorenie Najvyššieho správneho súdu. To si vyžaduje ústavnú väčšinu. Treba to navrhnúť parlamentu a uchádzať sa o podporu naprieč celým politickým spektrom, ale nemôžem to garantovať."
Hovorili ste o podpore s Robertom Ficom alebo niekým zo Smeru?
„Ja určite nie."
Aký by mal Fico dôvod vás podporiť?
„Viem, že značná časť poslancov Smeru je nespokojná so stavom justície. Vecne sa dá debatovať. Otázkou bude politický postoj budúcej opozície."
Nebude skôr v záujme Fica dokázať, že nie ste schopní urobiť zásadnú zmenu?
„Nebudem špekulovať, čo sa preháňa hlavou Robertovi Ficovi. Som presvedčená, že sa dá urobiť viac systémových krokov, ktoré nevyžadujú ústavnú väčšinu. Áno, bola by som rada, keby sa podarili systémové zmeny. Vychádzam z politickej reality a viem, že je nejaké minimum a maximum, čo sa dá urobiť. Kompletne všetky zmeny, ktoré otvárajú justíciu, nevyžadujú zmeniť ani čiarku v ústave."
Súčasťou nedôvery voči sudcom sú aj diskriminačné žaloby. Čo s tým?
„Nesúhlasím ani morálne, ani právne s antidiskriminačnými žalobami. Treba využiť všetky právne prostriedky, ktoré má ministerstvo, ale priznám sa, že nepoznám texty žalôb. Niektoré smerujú voči ministerstvu, niektoré voči súdom a iné voči Národnej rade. Na to, aby som sa k tomu mohla zodpovedne vyjadriť, musím najskôr vidieť spisy."
Poprosíte aj Janu Dubovcovú, aby vám ukázala ten svoj?
„Vystačím si s tým, že sa budem zaujímať, v akom stave sú žaloby voči ministerstvu."
Ak sa stanete ministerkou a boj proti antidiskriminačným žalobám bude vašou agendou, nepomôže vám, že vaša spolustraníčka podala takú žalobu.
„V tomto smere je rozhodujúci postoj ministerstva. Toto nie je stranícky problém, ku ktorému by musela strana zasadať. Môj postoj v tomto je jednoznačný."
Kto bude robiť bezpečnostné previerky sudcov?
„Je to téza, na ktorej sa dohodla koalícia. Nebola v programe SDKÚ, ale KDH. Predpokladám, že to budú previerky, ktoré náš právny poriadok pozná. Treba rešpektovať aj nález Ústavného súdu."
Neznamená ten nález toľko, že by sme sa absolútne nemali o previerkach ani baviť?
„Ani nález Ústavného súdu nebráni previerkam kandidátov na sudcov."
Je v poriadku, že napríklad šéf NBÚ František Blanárik bude vstupovať do justície?
„Uvažujem o NBÚ ako o inštitúcii, ktorá má nejakú úlohu a mala by spĺňať kritériá zodpovedajúce medzinárodným záväzkom. Systémové zmeny vždy závisia od ľudí. Ale preto sme mali voľby a mandát dostalo iné politické zoskupenie."
Nebojíte sa, že dáte inej vláde do rúk zbraň proti sudcom?
„Nedá sa nastaviť systém tak, aby pri zlovoľnom výkone funkcií, nemohol byť zneužitý."
Nie sú bezpečnostné previerky horšie ako disciplinárne konania? Je to predsa iné, keď sa na vás zbierajú spravodajské informácie.
„Justícia je v zlom stave a musia existovať mechanizmy, aby sme mali garanciu, že sudcovia sú nevydierateľní. Toto riešenie považujem v tejto chvíli za správne."
Vy by ste chceli, aby na vás výkonná moc zbierala spravodajské informácie?
„Nech sa uchádzam o akúkoľvek pozíciu, tak rešpektujem, že sú nastavené nejaké kritériá. Buď ich beriem, alebo nie."
Koalícia chce personálne zmeny na súdoch. Koho konkrétne sa dotknú?
„Je potrebné, aby niektorí súdni funkcionári, ktorí zlyhali, boli vymenení."
Ktorí?
„Michalovský predseda Jozef Soročina už odišiel do dôchodku, ale môžem spomenúť aj iné kauzy. Napríklad Veľký Krtíš."
Čo si myslíte o rozhodnutiach Ústavného súdu? Boli politicky motivované?
„Niektoré prípady vzbudzujú podozrenie, že spôsob, akým konal, bol politicky motivovaný. Zákon o opatreniach na urýchlenie výstavby diaľnic stojí a nerozhoduje sa o ňom. Aj keď je zhoda v právnických kruhoch, že zákon je protiústavný."
Je to zlyhanie Ústavného súdu?
„Nekonanie v takej veci je zlyhanie. Aj preto navrhujeme rekonštrukciu súdu, aby volebné obdobia sudcov neboli nastavené tak, že jedna politická garnitúra môže nominovať väčšinu."
Je problém Ústavného súdu v tom, akí ľudia rozhodujú?
„Je to o politickej kultúre. Vo veľkej miere je vecou neformálnych pravidiel, že politici majú záujem nominovať odborníkov do istých pozícií. Jedna vec je hodnotová orientácia a druhá elementárna profesionalita, ktorá v súčasnosti absentuje."
Ako jedna z mála ste nehlasovali za zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Budete ešte riešiť jeho ústavnosť?
„Mala som výhrady najmä k tomu, že sa menila ústava. Považovala som za nešťastný zásah do tej časti, ktorá sa týka ochrany vlastníckeho práva. Je to riziko, ktoré nie je vyvážené prínosom zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Keď niekto podľa tohto zákona preukáže, že Elektra je nelegálne nadobudnutá, poviem: zákon je dobrý. Právna úprava bola prijatá, treba ju nechať žiť a ukáže sa, či je efektívna. V čase, keď sa schva〜ľovala, vôľa ľudí, aby bol takýto zákon, bola obrovská."
Má sa prispôsobovať systém prieskumom verejnej mienky?
„Na zákon sú rôzne názory. Jedna skupina právnikov si myslí, že je to dobré riešenie, iní nie. Môže to vyriešiť len Ústavný súd. Treba zákon využívať."
Ak jestvuje pochybnosť o jeho ústavnosti, nebolo by najlepšie, aby Ústavný súd o tom čo najskôr rozhodol?
„Sú nejaké orgány, ktoré majú oprávnenie dávať podanie na Ústavný súd a buď sa nájde skupina poslancov, alebo nie."
Končí sa volebné obdobie generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Aký máte názor na jeho pôsobenie?
„Nemyslím si, že je nutné teraz verejne hodnotiť jeho prácu. Budeme sa musieť touto otázkou zaoberať."
Ste spokojná s tým, ako postupuje Hedviga Malinová?
„Prípad je jedna z čiernych škvŕn pôsobenia minulej vlády, ale týka sa to všetkých inštitúcií. Ale momentálne nemám potrebu verejne hodnotiť osobu generálneho prokurátora.
