Novozámčan slúžil ako starší vodič v slovenskej jednotke síl UNPROFOR od 3. septembra 1995 do 5. júla 1996, keď ho repatriovali zo zdravotných dôvodov. Do zálohy ho prepustili 20. októbra 1996 a jeho nadriadený neodporučil ďalšie zaradenie dotyčného do medzinárodných mierových misií. Napriek tomu, že Gabriel odchádzal na misiu zdravý, v decembri 1997 mu lekári diagnostikovali rakovinu žalúdka. Chorobe podľahol 22. septembra 1998 v Národnom onkoligickom ústave v Bratislave.
Prípadnú súvislosť medzi ochorením a kontaktom s muníciou vyrobenou z ochudobneného uránu však odmietli potvrdiť. Ministerstvo obrany SR kontakt slovenských ženistov s ochudobnenou muníciou úplne vylúčilo. Podľa denníka môže mať vznik ochorenia súvislosť so záhadným úrazom hlavy, ktorý Gabriel utrpel počas pobytu na misii a na dva týždne po ňom stratil vedomie.
NATO použilo v Bosne v rokoch 1994 a 1995 asi 10 tisíc striel vyrobených z ochudobneného uránu.
