Agentúrnu správu sme 5.7. o 16:04 nahradili autorským článkom.
KOMÁRNO. „Vráť sa domov. Fúj. Vitaj, vitaj, Robertko." Roberta Fica v Komárne už pri vystupovaní z vládnej limuzíny vítal piskot a bučanie. Až na drobné prestávky takmer neprestával a znel až kým opäť nenasadol do bavoráka.
Namiesto premiéra odpovedali jeho skalní. „Robo, ideš," ozývalo sa z publika okolo najväčšieho kruhového objazdu v Komárne. Smer tam nechal premiestniť sochu Cyrila a Metoda, ktorú doteraz magistrát nepovolil postaviť na žiadnom z námestí a musela tak stáť na priečelí miestneho domu Matice slovenskej.
Objazd v nedeľu podvečer obsadila polícia. Odklonila dopravu a obohnala ho policajnou páskou. K pódiu pustili iba pár ľudí. Slovenská televízia okolo sochy rozložila štyri kamery, na parkovisku stál aj satelitný voz televízie Markíza.
Nájdem si ťa
Skupinku asi tridsiatich autonomistov s maďarskými zástavami držali policajti na dištanc, pri zadnej strane pódia. Sivovlasý pán cez megafón vyzýval Fica, aby dal mestu namiesto sôch peniaze.
Vždy, keď zaznelo premiérovo meno, pustil do megafónu sirénu. Pri Ficovom prejave potom klaksón ani nevypínal. Silu reproduktorov z pódia sa mu prehlušiť nepodarilo.
Krátko po odhalení sochy k autonomistom prišiel asi štyridsaťročný muž v civile, s lacným fotoaparátom v ruke. Spoza policajnej pásky, za ktorú sa okrem novinárov a hostí dostali už iba policajti, si skupinku fotografoval. Po krátkej slovnej výmene mu praskli nervy. „Teba si nájdem. Ja si ťa počkám," hrozil prstom smerom k mladíkovi s maďarskou zástavou.
Omnoho viac ako autonomistov však bolo pri kruhovom objazde počuť stovky domácich. Pri predstavovaní Fica tiež bučali a pískali. Ticho pred pódiom zavládlo iba na chvíľu, keď hudba ministerstva obrany hrala slovenskú hymnu. Posledné tóny sprevádzal silný potlesk. „Na hymnu sa netlieska," utišovala káravo ľudí staršia pani s maďarským prízvukom.
Priame slnko potom pálilo na čelá členov dychovky, horúčava dala zabrať aj čestnej stráži v historických uniformách. Niektorí členovia esbéesky prišli na tropické počasie pripravení. Namiesto tmavých oblekov mali biele tričká, krátke nohavice a na hlave rybárske klobúčiky.
Pred pódiom viali slovenské vlajky, niektoré s logom a nápisom SNS. Tú však Smer z akcie vynechal, prišli len jeho ministri a župani.
Pán premiér, nekončíme
Fico odhalovanie sochy označil za „zákonité aj historicky spravodlivé". „My Slováci nazeráme aj na európsku históriu širšie. Vždy vyzdvihujeme to, čo nás spája," hovoril do piskotu miešaného s potleskom.
Moderátor potom húkanie z maďarského tábora označil za vuvuzely, ktoré vraj dobre poznáme, pretože „Slovensko sa do Afriky prebojovalo". „Tak, ako vuvuzely zneli našim futbalistom, azda im priali aj svätí Cyril a Metod," hovoril.
Osadenie podstavca sochy nemá platné povolenie magistrátu mesta. Napriek tomu premiér rozviazal stuhu s trikolórou omotanú okolo podstavca, tú potom starostlivo poskladal do malého balíčka a držal ju v rukách do konca ceremónie. Jeho poslanec a operný spevák Dušan Jarjabek spustil Otčenáš v staroslovienčine a vystúpil aj dievčenský spevácky zbor v krojoch.
Z pódia potom Fico zbehol k hosťom vo vyhradenej zóne okolo sochy, cez pásky sa už vtedy k nemu dostali aj jeho obdivovatelia. „Pán premiér, sme s vami. Ešte nekončíme," kričali na neho. „Aspoň ruku mi podajte," dožadovala sa staršia pani.
Viacerí sa premiérovi aj jeho sprievodu sťažovali na piskot publika. „To ešte nevedia, že zajtra to tu odhalíme znova. A potom každý deň," pokúsil sa zažartovať Jarjabek. To už premiér nastupoval do limuzíny a dav pomaly stratil o dianie na kruhovom objazde záujem. Pri soche už nikto nestál, rozchádzal sa aj hlúčik hostí.

Beata
Balogová
