KDH oficiálne navrhlo do vlády Figeľa, Lipšica a Uhliarika

KDH zverejnilo mená svojich nominantov v budúcom kabinete ako posledné zo štvorice strán rodiacej sa koalície.

BRATISLAVA. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) dnes ako posledné zo štvorice strán rodiacej sa koalície zverejnilo mená svojich nominantov v budúcom kabinete. Post ministra dopravy by mal obsadiť predseda KDH Ján Figeľ.

Za ministra vnútra hnutie navrhlo exministra spravodlivosti Daniela Lipšica, do funkcie ministra zdravotníctva nominovalo Ivana Uhliarika. Novovznikajúca stredopravá vláda by mala do úradu nastúpiť po 8. júli, keď bude ustanovujúca schôdza parlamentu.

Figeľ dostal dopravu

Bývalý eurokomisár Figeľ sa doteraz venoval najmä zahraničnej politike, v druhej vláde Mikuláša Dzurindu pôsobil vo funkcii štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí a bol hlavným vyjednávačom Slovenska pre rokovania o vstupe do Európskej únie.

Ďalším zástupcom KDH v novej vláde bude podpredseda strany Lipšic, ktorý v rokoch 2002 až 2006 zastával post podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti. Nováčikom v budúcom kabinete bude podpredseda KDH Uhliarik; vyštudovaný lekár v minulosti pracoval vo vedení viacerých farmaceutických spoločností.

Kresťanskí demokrati obsadia aj jedno zo štyroch kresiel podpredsedu Národnej rady; na tento post navrhli bývalého šéfa KDH a expredsedu parlamentu Pavla Hrušovského.

Zmluvu podpíšu dnes

Koalícia SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd vyriešila cez uplynulý víkend všetky spory okolo zostavenia vlády, dnes popoludní jej zástupcovia podpíšu koaličnú zmluvu. Nominácie svojich zástupcov už v predchádzajúcich dňoch zverejnili SaS, SDKÚ-DS a Most-Híd; meno ministra životného prostredia Most-Híd oznámi až po obnovení úradu, ktorý odchádzajúca vláda premiéra Roberta Fica (Smer-SD) od 1. júla zrušila.

Júnové parlamentné voľby síce jasne vyhral Ficov Smer-SD, väčšinu v 150-člennej Národnej rade však získala stredopravá koalícia SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd.

Dopravu zložia nanovo

Posilnený rezort dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktorý vzniká na základe koaličných rokovaní, spája celoštátne záujmy v oblasti modernizácie dopravnej siete a telekomunikácií s potrebami miestneho a regionálneho rozvoja a s potrebami vitalizácie cestovného ruchu.

"Ide o zámery, ktoré znamenajú veľké investície a dopady na štátny rozpočet, respektíve verejné financie. Na druhej strane ide o vytvorenie podmienok na súkromný, miestny a regionálny príspevok k celkovému rozvoju," povedal designovaný minister dopravy, predseda KDH Ján Figeľ. Slovensko podľa neho potrebuje dynamicky, ale aj efektívne rozvíjať cestnú a železničnú sieť. Vzhľadom na napäté pomery v štátnom rozpočte, ktorý bude mať v budúcich rokoch obmedzenia, ak bude vláda chcieť konsolidovať verejné financie, bude podľa Figeľa potrebné uvažovať nad možnosťou využitia druhého dôchodkového piliera na financovanie diaľnic, ako aj o lepšom využití eurofondov.

KDH apriori neodmieta ani PPP-projekty, podobne ako v Rakúsku však majú byť lacnejšie, ako keby stavbu realizoval štát štandardným spôsobom. "V Rakúsku sú PPP-diaľničné projekty o 10 až 20 percent lacnejšie ako klasická metóda," pripomenul.

V prípade predražených projektov je podľa Figeľa potrebné preskúmať podpísané zmluvy a hľadať spôsoby, ako ich riešiť efektívnejšie. "Diaľnice a rýchlostné komunikácie Slovensko potrebuje, nemôže byť fragmentovaným priestorom," ubezpečil Figeľ s tým, že rozpracované projekty ako diaľnica D1 alebo rýchlostné cesty budú pokračovať. To sa týka aj riešenia južného Slovenska a východu, "od ktorého sa očakáva, že nebude ďalekým".

"Napríklad severojužné spojenie Krakov-Miškolc môže Slovensko doslova umiestniť do centra regiónu a nebude to len o geografickej polohe," poznamenal Figeľ.

V prípade regionálneho rozvoja predseda KDH uvažuje o lepšom spájaní celoštátneho a regionálneho potenciálu. "Osobitne tam by sme mali zamerať regionálny operačný program Európskej únie," povedal. "KDH opakovane zdôraznilo racionálnosť decentralizácie dnes jedného celoštátneho operačného programu, ktorý by mohol byť bližšie k ľuďom, v lepšom súzvuku s regionálnymi potrebami na úrovni NUTS2," dodal s tým, že takto to robia v Poľsku a Česku, kde majú 16, resp. sedem regionálnych operačných programov. "Slovensko by malo celkový rámec tohto roku revidovať a prekonzultovať s Európskou komisiou tak, aby aj pre dopady krízy, rastúce regionálne rozdiely a dopady opakovaných povodní pomáhal tam, kde je to najviac potrebné," zdôraznil Figeľ.

Za najdôležitejší prínos nanovo definovaných kompetencií rezortu dopravy považuje Figeľ synergiu viacerých politík, osobitne dopravy a telekomunikačných sietí, ktoré môžu slúžiť ako základ pre regionálny a miestny rozvoj, napríklad naštartovanie turizmu. "Napríklad Rakúsko má veľmi zachované životné prostredie a na druhej strane veľmi modernú a integrovanú dopravnú sieť," uzavrel Figeľ.

Vnútro vyhlasuje boj proti korupcii

Prioritou KDH v rezorte vnútra bude boj proti korupcii, posilnenie osobitných útvarov a príprava volebného kódexu. Pre TASR to povedal podpredseda KDH a designovaný minister vnútra Daniel Lipšic.

"Bude potrebné nájsť pre osobitné útvary špičkových ľudí aj zo súkromného sektora," uviedol s dôvetkom, že sa to zvlášť týka odborníkov na ekonomiku. "Často majú závažné trestné činy finančné pozadie a tam treba naozaj dobrých odborníkov na daňové právo a finančnú oblasť," povedal.

"Navrhujeme, aby sa pri prerokovávaní niektorých priestupkov používali kamerové systémy, aby sa odstránila korupcia," dodal. Tiež by sa podľa neho pokuty nemali vyberať tak, že sa stanoví paušálny limit, koľko sa ich má vybrať. "Potom sa skôr vyberajú na úsekoch, ktoré nie sú nehodové, ale kde vodiči často prekračujú rýchlosť. Treba sa sústrediť na úseky, ktoré sú najviac nehodové, lebo to môže zachrániť ešte viac ľudských životov," uviedol Lipšic.

Prioritou KDH bude aj príprava volebného kódexu, ktorý by zjednotil všetky ustanovenia jednotlivých volebných zákonov, kde je to reálne možné. "S tým treba začať čím skôr, aby sa to stihlo schváliť ešte v prvej polovici volebného obdobia, aby to nebolo tesne pred voľbami," poznamenal.

Čo sa týka medializovanej témy menenia pravidiel pre výsluhové dôchodky policajtov, Lipšic zdôraznil, že KDH nechce "siahať na výsluhové dôchodky policajtov, ktorí sú v súčasnosti v služobnom pomere".

Zdravotníctvo definuje štandardy

Prioritou Kresťanskodemokratického hnutia v rezorte zdravotníctva je podľa budúceho ministra zdravotníctva Uhliarika spravodlivosť v kvalite poskytovania zdravotnej starostlivosti (ZS) a v ohodnotení zdravotníkov a poskytovateľov ZS.

"V súčasnosti nie je zabezpečená rovnaká kvalita starostlivosti v rámci jednotlivých regiónov SR," upozornil. "Toto predsavzatie vyžaduje definovať štandardy diagnostiky a liečby vrátane časového štandardu hradeného v rámci základného balíka zdravotného poistenia. Aby spotrebiteľ vedel, na čo má nárok a dokedy, a lekár vedel, čo musí v rámci štandardu poskytnúť," uviedol Uhliarik s dôvetkom, že tým vznikne priestor pre financovanie nadštandardu hradeného priamo alebo v rámci doplnkového zdravotného poistenia. "Tento štandard ale neznamená zúženie ZS, iba umožňuje stanoviť diagnostické a liečebné štandardy platné na celom území SR," zdôraznil.

Predvolebný sľub KDH limitovať doplatky na lieky pre dôchodcov tak, aby nemuseli významnú časť dôchodku investovať do platby za lieky, chce strana v nasledujúcom volebnom období reálne presadiť. "Spravodlivosť pre tých, ktorí to najviac potrebujú, je definovaná horným limitom pre doplatky pre dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutých (ZŤP) vo výške dvoch percent ich mesačného príjmu. Napríklad pri dôchodku 300 eur bude maximálny mesačný doplatok za lieky, lekársku službu prvej pomoci (LSPP), zdravotné pomôcky, dopravnú zdravotnú službu limitovaný maximálne šiestimi eurami mesačne," uviedol Uhliarik.

KDH chce pokračovať v transformácii niektorých nemocníc a ústavov, aká sa uskutočnila už počas poslednej Dzurindovej vlády. "Ukázala, že je to efektívna cesta k zabráneniu zadlžovania sa týchto nemocníc. Vzhľadom na to, že príprava na transformáciu si technicky vyžaduje určitý čas, je nutné začať s transformáciou čo najskôr, to znamená ešte tento rok," vyhlásil.

Kresťanskí demokrati považujú zisk zdravotných poisťovní za rovnako legitímny ako v ostatných článkoch v reťazci zdravotníckych služieb. "Ale vzhľadom na špecificitu povinného zdravotného poistenia a financovania je potrebné tento zisk definovať maximálnou hranicou, podobne ako napríklad maržu pri liekoch," uzavrel Uhliarik, podľa ktorého je cesta priznaného a zdaneného zisku transparentnejšia ako snahy rôznymi spôsobmi "prevádzať" peniaze zo zdravotných poisťovní.

Krátke profily nových členov vlády

SDKÚ-DS

Iveta Radičová - predsedníčka vlády

volebná líderka SDKÚ-DS

narodila sa 7. decembra 1956

vyštudovala sociológiu na Univerzite Komenského v Bratislave

pracovala v Sociologickom ústave SAV, viedla Nadáciu S.P.A.C.E. - Centrum pre analýzu sociálnej politiky v Bratislave

bola ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny vo vláde Mikuláša Dzurindu

vlani na jar sa ako prvá žena v novodobej histórii Slovenska dostala do finále prezidentských volieb. V súboji však prehrala s Ivanom Gašparovičom.

v rokoch 2006 až 2009 bola poslankyňou parlamentu za SDKÚ-DS, vlani v apríli sa však mandátu vzdala - uznala svoju chybu, že hlasovala v rozpore s parlamentnými pravidlami za kolegyňu

v tohtoročných parlamentných voľbách viedla SDKÚ-DS po tom, čo šéf strany Mikuláš Dzurinda vo februári odstúpil z kandidátky po kritike premiéra Roberta Fica (Smer-SD), ktorý poukazoval na údajne sporné financovanie SDKÚ-DS v minulosti

Ivan Mikloš - minister financií

podpredseda SDKÚ-DS

narodil sa 2. júna 1960 vo Svidníku

vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave

v minulosti pôsobil ako riaditeľ odboru hospodárskej a sociálnej politiky Úradu vlády, bol tiež výkonným riaditeľom spoločnosti pre ekonomické a sociálne analýzy M.E.S.A. 10

v prvom kabinete Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998 až 2002 zastával post vicepremiéra pre ekonomiku; od 26. júna 2002 do 15. októbra 2002 viedol aj ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií

členom SDKÚ je od februára 2001

od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006 bol ministrom financií a podpredsedom vlády

v októbri 2004 bol vyhlásený za najlepšieho ministra financií európskych ekonomík; ocenenie mu udelil časopis Emerging Markets

vo februári tohto roka sa usiloval o pozíciu volebného lídra SDKÚ-DS, v tajnej voľbe ho však porazila Radičová

v rokoch 2006 až 2010 bol poslancom parlamentu

Mikuláš Dzurinda - minister zahraničných vecí

predseda SDKÚ-DS

narodil sa 4. februára 1955

vyštudoval Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline

pracoval ako ekonomický analytik vo Výskumnom ústave dopravnom v Žiline či riaditeľ pre informačné technológie na oblastnom riaditeľstve Československých štátnych dráh v Bratislave

po roku 1989 sa stal jedným zo zakladateľov Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), ktoré neskôr zastupoval aj v parlamente. V októbri 1993 bol zvolený za podpredsedu KDH a po nástupe vlády Jozefa Moravčíka v marci 1994 zasadol do kresla ministra dopravy

vo voľbách v roku 1994 bol opäť zvolený do parlamentu. V roku 1998 viedol Slovenskú demokratickú koalíciu (SDK), ktorá spojenými silami porazila Vladimíra Mečiara a vytvorila nový kabinet

v októbri 1998 sa Dzurinda stal predsedom vlády, v kresle sa udržal do júla 2006

v roku 2000 založil SDKÚ, ktorá bola od svojho vzniku až do volieb v roku 2006 hlavnou nositeľkou hospodárskych a sociálnych reforiem kabinetu. V januári 2006 sa spojila s Demokratickou stranou.

v rokoch 2006 až 2010 bol poslancom parlamentu

stranu SDKÚ-DS mal pôvodne viesť aj do tohtoročných volieb, kandidatúry sa však nečakane vzdal po tom, čo Fico obvinil stranu z korupcie a prania špinavých peňazí

Lucia Žitňanská - ministerka spravodlivosti

predsedníčka Regionálneho zväzu SDKÚ-DS v Bratislavskom kraji

narodila sa 3. júna 1964

vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave

v minulosti pracovala vo Vodohospodárskej výstavbe Bratislava, neskôr vo Vydavateľstve Práca či Protipomonopolnom úrade

prednášala na katedre obchodného, hospodárskeho a finančného práva Právnickej fakulty UK Bratislava

v rokoch 2002 až 2006 bola štátnou tajomníčkou na ministerstve spravodlivosti - nominovalo ju KDH ako nestraníčku

od februára 2006 do júla 2006 bola ministerkou spravodlivosti

od augusta 2006 do júna 2010 bola poslankyňou parlamentu, podpredsedníčkou mandátového a imunitného parlamentného výboru a členkou ústavnoprávneho výboru.

Eugen Jurzyca - minister školstva

vedúci protikrízového tímu SDKÚ-DS

narodil sa 8. 2. 1958

vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave, absolvoval polročnú stáž na Georgetown University v USA (1993) a študoval na Open University v Bratislave (1991 - 1992)

v minulosti pracoval v Centre pre hospodársky rozvoj, neskôr na Protimonopolnom úrade

od decembra 2000 do decembra 2001 bol členom Bankovej rady NBS, v minulosti tiež členom Rady Nadácie otvorenej spoločnosti, konzultantom OECD a Svetovej banky

bol riaditeľom Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), radil napríklad aj bývalému prezidentovi Rudolfovi Schusterovi, bývalému ministrovi financií Ivanovi Miklošovi a ďalším

nie je členom SDKÚ-DS, nikdy nebol členom žiadnej politickej strany

SaS

Juraj Miškov - minister hospodárstva

podpredseda strany SaS

narodil sa 15. apríla 1973

študoval na Univerzite Komenského v Bratislave

začínal ako redaktor v Slovenskom rozhlase a neskôr v denníku Smena

od roku 1992 podnikal v oblasti reklamy, jeho posledným pôsobiskom bola jedna z popredných reklamných agentúr na slovenskom trhu MUW Saatchi & Saatchi, kde zastával post konateľa a generálneho riaditeľa

v minulosti vlastnil spoločnosť prevádzkujúcu súkromné lety pre biznis klientelu, ktorú neskôr predal

Jozef Mihál - minister práce, sociálnych vecí a rodiny

podpredseda strany SaS

narodil sa 18. marca 1965

študoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave

poradca ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca

spoluautor internetového portálu www.drak.porada.sk so zameraním na oblasť mzdového účtovníctva, daní a odvodov

majiteľ spoločnosti Relia zameranej na podnikové a ekonomické poradenstvo, publikuje a prednáša na témy pracovného práva, sociálneho zabezpečenia či dane z príjmu

od roku 1990 do roku 2006 bol spoločníkom a analytikom vo firme Aurus

Ľubomír Galko - minister obrany

podpredseda strany SaS

narodil sa 14. februára 1968

vyštudoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave

začínal ako programátor, zastával napríklad post riaditeľa hypermarketu Kaufland; od roku 2007 do júla 2010 šéfoval spoločnosti Dona DN, ktorá prevádzkuje sieť veľkoobchodných a maloobchodných prevádzok slovenského obchodu

Daniel Krajcer - minister kultúry

člen strany SaS

narodil sa 19. septembra 1969

vyštudoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave

dva roky pracoval ako redaktor Slovenského rozhlasu, od roku 1996 do roku 2006 pôsobil ako redaktor a moderátor politicko-diskusnej relácie Sito v súkromnej televízii Markíza

od roku 2006 do roku 2010 bol členom topmanažmentu v súkromnej televízii Joj, kde moderoval aj diskusnú reláciu De Facto

KDH

Ján Figeľ - minister dopravy

predseda KDH

narodil sa 20. januára 1960

vyštudoval Technickú univerzitu v Košiciach: odbor elektrické pohony a výkonová elektronika

pôsobil ako výskumný a vývojový pracovník v Závodoch priemyselnej automatizácie Prešov

v rokoch 1992 až 1998 bol poslancom parlamentu za KDH, v 1998 - 2003 hlavným vyjednávačom Slovenska pre rokovania o vstupe do EÚ a v rokoch 2004 až 2009 eurokomisárom zodpovedným za vzdelávanie či kultúru a mládež

na jeseň roku 2009 sa stal predsedom KDH

Daniel Lipšic - minister vnútra

podpredseda KDH

narodil sa 8. júla 1973

vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského

pôsobil v Poradenskom stredisku pre slovenské podniky a banky či na Vojenskej obvodnej prokuratúre v Prešove

od roku 1991 do 1995 bol predsedom pravicovej mládežníckej organizácie Občiansko-demokratická mládež (ODM) a v roku 2002 bol zvolený do parlamentu za KDH. V rovnakom roku sa stal ministrom spravodlivosti, vo funkcii bol do roku 2006

v rokoch 2006 až 2010 bol poslancom parlamentu

Ivan Uhliarik - minister zdravotníctva

podpredseda KDH, predseda okresného klubu v Skalici

narodil sa 3. júna 1968

vyštudoval Lekársku fakultu Karlovej univerzity v Prahe

pracoval v nemocnici s poliklinikou v Skalici, neskôr vo farmaceutických firmách Pfizer Inc., Sanofi Aventis, Bristol Myers Squibb a Ozone Laboratories s.r.o.

Most-Híd

Rudolf Chmel - vicepremiér pre menšiny

podpredseda Most-Híd

narodil sa 11. februára 1939

vyštudoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave

v rokoch 1990 až 1992 pôsobil ako veľvyslanec ČSFR v Maďarsku

v roku 2002 bol zvolený za poslanca parlamentu za stranu ANO; mandát si však na začiatku neuplatnil, lebo sa stal ministrom kultúry. Po odstúpení z funkcie ministra v máji 2005 nastúpil do Národnej rady. Od apríla 2006 do júla 2006 bol ministrom kultúry opäť.

v marci 2006 ho vymenovali za riaditeľa Ústavu slavistických a východoevropských studií Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe.

od roku 1961 až do súčasnosti pracoval ako vedecký pracovník so zameraním na literárnu činnosť v Slovenskej akadémii vied v Bratislave

Zsolt Simon - minister pôdohospodárstva

podpredseda strany Most-Híd

narodil sa 26. augusta 1970

študoval na Vysokej škole zemědělskej v Brne

minister pôdohospodárstva druhej Dzurindovej vlády, od roku 2006 do roku 2010 bol poslancom Národnej rady

v politike začínal ako člen SMK, z ktorej po nezhodách s vedením Pála Csákyho vlani odišiel a spolu s Bélom Bugárom a ďalšími odídencami založil novú stranu Most-Híd