Väčšina vysokoškolákov napriek kríze študuje spoločenské vedy

Väčšina poslucháčov vysokých škôl napriek hospodárskej kríze uprednostňuje dlhodobo populárne štúdium spoločenských vied ako sú marketing či sociálna práca.

BRATISLAVA. Väčšina poslucháčov vysokých škôl napriek hospodárskej kríze uprednostňuje dlhodobo populárne štúdium spoločenských vied ako sú marketing či sociálna práca, hoci po skončení školy majú títo absolventi s hľadaním práce najväčšie problémy.

Vyplynulo to z Výročnej správy o stave vysokého školstva za rok 2009, ktorú dnes zverejnilo ministerstvo školstva. Kým počet študentov verejných vysokých škôl minulý rok opäť klesol, súkromné univerzity potvrdili nárast poslucháčov.

Necelé tri pätiny zo všetkých vysokoškolákov vlani študovali spoločenské vedy, z ktorých sú už tradične najvyhľadávanejšie marketing, manažment, právo, mediálna komunikácia či sociálna práca. Absolventi spoločenských vied mali pritom výrazne väčšie problémy zamestnať sa ich kolegovia z technických smerov.

Väčšina z necelých šiestich tisícok nezamestnaných absolventov denného štúdia, ktorých vlani v septembri evidovali úrady práce, získali diplom práve v spoločenských vedách; pätina skončila technicky orientované štúdium.

Technicky vzdelaní zamestnanci sa podľa minuloročnej sondy mimovládnej Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry najčastejšie uplatňujú vo vyštudovanom odbore a zarábajú najviac spomedzi absolventov. Najťažšie sa, naopak, zamestnajú právnici či odborníci na sociálnu oblasť.

Na 20 verejných a desiatke súkromných vysokých škôl študovalo v minulom roku 225.588 poslucháčov, čo je o necelé dve stovky menej ako rok predtým. Zatiaľ čo verejné vysoké školy evidovali úbytok 7348 vysokoškolákov, súkromné vysoké školy vlani navštevovalo o 7170 študentov viac ako v predchádzajúcom období. Podiel študentov na súkromných vysokých školách sa tak medziročne zvýšil na 16,8 percenta z predchádzajúcich 13,6 percenta.

Pod pokles študentov na verejných vysokých školách sa podľa prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie Libora Vozára podpísala najmä ich snaha udržať si titul univerzita v rámci hodnotenia kvality, takzvanej komplexnej akreditácie.

"Väčšina verejných vysokých škôl prijímala menej študentov, aby vyhovela podmienkam komplexnej akreditácie, a to najmä predpísanému počtu študentov na jedného vysokoškolského učiteľa," povedal ČTK Vozár, ktorý je zároveň rektorom nitrianskej Univerzity Konštantína Filozofa. Práve prekročenie hranice 20 denných študentov na jedného vysokoškolského pedagóga ohrozilo zaradenie niekoľkých škôl do najvyššej kategórie medzi univerzity.

Nižší počet podaných prihlášok Vozár odôvodnil tým, že uchádzači o štúdium vsadili na istotu a v snahe ušetriť za prijímacie konanie podali menej prihlášok. "Poplatok za prijímacie konanie môže byť pre niektoré rodiny problémom," dodal.

Prehľad počtu študentov verejných a súkromných vysokých škôl

2006/2007 2007/2008 2008/2009 2009/2010

verejné školy 194.052 196.071 194.992 187.644

súkromné školy 15.465 23.988 30.774 37.944

Spolu 209.517 220.059 225.766 225.588

Zdroj: Výročná správa o stave vysokého školstva za rok 2009

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  2. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  3. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  4. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  5. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  6. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  9. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 378
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 7 461
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 6 704
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 240
  5. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 6 010
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 979
  7. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 4 913
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 699
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 498
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 896

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Mnohí mlčia, on nie. Služba vlasti z neho spravila lovca ľudí

Mikuláš Tóth tvrdí, že si z vojenčiny priniesol domov traumu. A rozhodol sa, že nebude mlčať. Protestuje.

EKONOMIKA

Prečo sa Juhoafričan teší, keď si môže poslať životopis cez SMS (rozhovor)

Na zemi žije viac ľudí bez fyzickej adresy než s adresou.

KOMENTÁRE

Mihál opúšťa Sulíka. Máme na viac?

Predseda SaS je výraznou osobnosťou, ktorá ľudí rozdeľuje.

EKONOMIKA

Křetínský: Desím sa, aby napätie v koalícii neohrozilo Slovensko

Danko sa nás na nič nespýtal, hovorí šéf EPH.

Neprehliadnite tiež

Ministerstvo podľa SaS diskriminuje školy odkladaním racionalizácie

Poslanec Gröhling tvrdí, že ministerstvo malo vytvoriť nový systém financovania, ktorý by bol spravodlivejší.

Na horách v týchto dňoch hrozí víchrica, SHMÚ vydal výstrahu

Vietor môže v nárazoch dosiahnuť rýchlosť 32 až 39 m/s (115 až 140 km/h).

Pápež František by mal čoskoro blahorečiť slovenského saleziána Zemana

Jeho život a mučeníctvo bolo preskúmané počas diecéznej fázy procesu jeho blahorečenia v Bratislave v rokoch 2010 až 2012.

Žitňanská podporuje skoré prijatie zákona na pomoc obetiam trestných činov

Aktivisti tvrdia, že u nás je táto téma zanedbaná, pričom v západných krajinách sa jej mimovládne organizácie venujú už dlhodobo.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop