Pôvodný text tlačovej agentúry sme o 21:39 nahradili autorským článkom SME
BRATISLAVA. Po supervolebnom vlaňajšku, keď sme volili až päťkrát, pôjdeme k volebným urnám až trikrát aj v tomto roku.
Okrem parlamentných a komunálnych volieb sa bude konať aj referendum iniciované stranou Sloboda a solidarita, ktorá na jeho vypísanie zozbierala vyše 400-tisíc podpisov. Strana ho pôvodne chcela spojiť s jednými z dvoch zvyšných volieb, prezident Ivan Gašparovič však rozhodol, že sa bude konať samostatne. Uskutoční sa v sobotu 18. septembra.
Od poplatkov k limuzínam
Ľudia sa v plebiscite budú môcť vyjadriť k šiestim otázkam. Prvou bude zrušenie koncesionárskych poplatkov za verejnoprávne médiá, ďalšími sú obmedzenie poslaneckej imunity, zníženie počtu poslancov na sto, stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín, zavedenie volieb cez internet a zmeny v tlačovom zákone, aby verejní funkcionári nemohli využívať právo na odpoveď.
Vypísanie samostatného referenda bez volieb výrazne znižuje jeho šance na úspech. Platné by bolo len v prípade, ak by sa na ňom zúčastnila viac ako polovica všetkých voličov. Na Slovensku sa doteraz konalo šesť plebiscitov, štyri boli neúspešné, jeden zmarený. Platné bolo iba referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie, aj to len tesne. Na účasť v ňom pritom mobilizovali takmer všetky politické strany.
Gašparovič spojenie referenda s voľbami odmietol, pretože vraj ide o špekulatívnu iniciatívu s cieľom ovplyvniť výsledok parlamentných či komunálnych volieb. „Referendum nebude drahé kvôli prezidentovi, referendum bude drahé kvôli ich hlúposti,“ povedal prezident pre TA3. Zároveň dodal, že referendum je zbytočné, keďže štyri zo šiestich otázok plánuje nová vláda riešiť vo svojom programe.
Predseda SaS Richard Sulík si nemyslí, že referendum tým stráca význam. „Ak príde nedostatočný počet voličov a to málo povie áno a referendum bude neplatné, tak to budeme tlačiť cez parlament,“ povedal.
Strany ohŕňajú nos
Zvyšné strany na vyhlásenie referenda zatiaľ reagovali len rozpačito. Sulíkovi koaliční partneri KDH a SDKÚ sa obmedzili na kritiku prezidenta, že vyhlásenie samostatného referenda je plytvaním peňazí, keďže bude pravdepodobne neplatné. Most–Híd vo vyhlásení napísal, že „napriek výhradám budeme referendum podporovať a vyzývať ľudí, aby sa na ňom zúčastnili“.
Opozícia sa zatiaľ nevyjadrila.
Archívne video z februára 2010.
Referendá na Slovensku
22. októbra 1994 - Krátko pred voľbami do Národnej rady (NR) SR parlament odhlasoval plebiscit s najobľúbenejšou otázkou predsedu Združenia robotníkov Slovenska (ZRS) Jána Ľuptáka. Občania mali odpovedať, či má NR SR prijať zákon, ktorý by prikázal preveriť pôvod peňazí použitých v privatizácii. Voliči historicky prvé referendum ignorovali a skončilo sa fiaskom. Pre nízku účasť na hlasovaní (okolo 20 % občanov) bolo neplatné.
23. a 24. mája 1997 - HZDS podporované SNS poverilo prezidenta Michala Kováča vypísaním referenda s otázkami, či sú občania za vstup do NATO, či chcú, aby boli rozmiestnené jadrové zbrane na našom území a či sú za rozmiestnenie vojenských základní na našom území. Zároveň sa konala petičná akcia vtedajšej opozície
za vypísanie referenda o priamej voľbe hlavy štátu, ktorú podpismi podporilo 521 tisíc občanov. Prezident Michal Kováč spojil tieto otázky do jedného referenda. Vtedajší minister vnútra Gustáv Krajči do referenda zasiahol a referendové lístky boli distribuované bez otázky o priamej voľbe. Ústredná komisia pre referendum konštatovala, že referendum bolo zmarené. Po odchode Michala Kováča z funkcie prebral jeho právomoci vtedajší premiér Vladimír Mečiar a dal amnestiu ľuďom, ktorí sa podieľali na zmarení referenda.
25. a 26. septembra 1998 - Petíciou o neprivatizovaní odvetví energetiky a plynu v lete v roku 1998 krátko pred parlamentnými voľbami HZDS lámalo rekordy. V pomerne krátkom čase zhromaždilo 620 tisíc podpisov. Zastupujúci prezident Vladimír Mečiar na dni, keď sa konali voľby, vyhlásil aj referendum, no hlasovalo v ňom iba 44,06 percenta občanov a bolo neplatné.
24. augusta 1999 - Prezident Rudolf Schuster sa rozhodol, že nevypíše referendum o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku a neprivatizácii strategických podnikov, požadované petíciou, ktorú organizovalo HZDS a SNS, lebo by bolo v rozpore s Ústavou SR. Prezident vychádzal zo šiestich posudkov, z ktorých päť vyhlásenie referenda neodporúčalo. Jeden z posudkov vypracoval vysoký komisár OBSE Max van der Stoel. Petíciu za vypísanie referenda podpísalo 381 529 občanov.
11. novembra 2000 - Väčšina občanov SR dala jasne najavo, že je proti predčasným voľbám. Na referende o predčasných parlamentných voľbách sa podľa Ústrednej komisie pre referendum (ÚKR) zúčastnilo 20,03 percenta oprávnených voličov, preto ÚKR vyhlásila plebiscit za neplatný. Občania v ňom mali odpovedať na otázku "Ste za to, aby sa NR SR uzniesla na ústavnom zákone: Volebné obdobie NR SR, zvolenej v roku 1998, sa končí dňom volieb do NR SR, ktoré sa vykonajú do 150 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda?" Vypísanie referenda o konaní predčasných parlamentných volieb iniciovalo HZDS a petičné hárky podpísalo 697 900 občanov SR.
31. januára 2002 - Referendum o tom, či sa má privatizovať 49-percentný balík Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), neschválili poslanci NR SR. Poslanec Robert Fico (Smer) požadoval, aby sa občania v plebiscite vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím vlády privatizovať 49 percent akcií tejto spoločnosti. Z prítomných 107 za návrh hlasovalo 40 poslancov (30 za HZDS, piati nezávislí, piati za PSNS), proti bolo 54, nehlasoval jeden a zdržalo sa 12 poslancov. Fico okrem toho navrhol, aby sa občania vyjadrili aj k tomu, či súhlasia, aby o privatizácii SPP, Západoslovenských energetických závodov, Stredoslovenských a Východoslovenských energetických závodov, Slovenskej pošty, Slovenského vodohospodárskeho podniku, Železníc SR, Slovenských elektrární a štátnych podnikov Lesy Bratislava, Trenčín, Košice, Prešov a Stredoslovenských a Severoslovenských lesov rozhodovala na návrh vlády Národná rada SR aspoň trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov.
15. januára 2003 - NR SR nesúhlasila s návrhom uznesenia, ktorým sa malo vypísať referendum o vstupe Slovenska do NATO. Návrh predložila skupina poslancov za Komunistickú stranu Slovenska. Z prítomných 132 za návrh hlasovalo 11 poslancov (všetci KSS), proti bolo 110 a zdržalo sa 11 poslancov.
17. mája 2003 - Na referende o vstupe SR do EÚ sa zúčastnilo 52,15 percenta oprávnených voličov. Z nich sa za vstup do únie vyslovilo 92,46 percenta a proti bolo 6,2 percenta zúčastnených voličov. Referendum o vstupe SR do EÚ je platné. Vstup podporila drvivá väčšina zúčastnených voličov.
4. apríla 2004 - Referendum o skrátení tretieho volebného obdobia NR SR bolo neplatné, zúčastnilo sa na ňom 35,86 percenta oprávnených voličov. Z celkového počtu 4 193 347 oprávnených voličov prišlo na referendum hlasovať 1 503 784.
7. júla 2010 - Prezident SR Ivan Gašparovič vypísal referendum iniciované stranou Sloboda a Solidarita (SaS) na 18. septembra. Občania sa v ňom vyjadria k šiestim otázkam - zrušeniu koncesionárskych poplatkov, obmedzeniu poslaneckej imunity, zníženiu počtu poslancov, stanoveniu maximálnej ceny vládnych limuzín, voľbám cez internet a zmene v tlačovom zákone. Strana SaS odovzdala 9. júna prezidentovi podpisové hárky so 401 126 podpismi, z tohto počtu vyhodnotila prezidentská kancelária 368 000 podpisov ako platných a 33 126 podpisov ako neplatných.
(sita)
Beata
Balogová
