BANSKÁ BYSTRICA. Štát síce vyčlenil na ich likvidáciu, najmä na postreky ich liahnisk 650.000 eur, to však podľa odborníkov nepostačuje. V Banskobystrickom kraji, aj keď povodne postihli viacero okresov, dostane peniaze zo spomínanej sumy prostredníctvom krajskej samosprávy iba okres Veľký Krtíš, a to 30.000 eur.
"Najväčším nebezpečím pre človeka je možnosť nákazy po uštipnutí komárom. Z najčastejších a najznámejších ochorení je lymská borelióza, ktorá sa neprejaví hneď po poštípaní. Potrebuje na to istý inkubačný čas, aby sa prejavila klinickými príznakmi, približne je to 14 a viac dní. V prípade, že ide o opuchy nielen v mieste vpichu, začervenané s centrálnym takzvaným výbledom, ktoré sa sťahujú a vytvárajú na rôznych častiach tela, je potrebné ísť k odbornému lekárovi - kožnému alebo infektológovi," konštatovala vedúca oddelenia infekčnej epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici Viera Morihládková.
Dodala, že niekedy toto štádium ochorenia chýba a môže sa prejaviť až v druhom či treťom štádiu ochorenia. Závažnými príznakmi ďalších štádií ochorenia môže byť poškodenie centrálneho nervového systému či kĺbov. Toto ochorenie sa dá liečiť antibiotikami, no očkovať sa zatiaľ proti nemu nedá. Bola síce vyvinutá očkovacia látka, ale pre genotyp našej stredoeurópskej populácie, ktorá je imunitne inak nastavená, je neúčinná.
Aj v týchto dňoch so stúpajúcimi teplotami a vlhkom z búrkových dažďov sa vytvárajú ideálne podmienky na rozmnožovanie ďalších generácií komárov. Rýchlosť vývoja larvy totiž závisí od teploty vody. Cyklus od vajíčka po dospelého komára trvá v našich podmienkach spravidla dva až tri týždne. Jedna samička je schopná vyprodukovať za život až 2000 ďalších komárov, uviedla Morihládková.
Liahniskami komárov nie sú len stojaté vody, mokrade, jazerá či lužné lesy a územia v okolí pomaly tečúcich potokov. Sú nimi aj dutiny stromov s dažďovou vodou, mláky a voda vo vyjazdených koľajach po ťažkých mechanizmoch. V okolí ľudských sídiel i vyhodené pneumatiky, prázdne obaly od konzerv a ďalšie predmety, v ktorých je voda.
"Ľudia by mali viac dbať na ochranu životného prostredia a tým dať komárom menšiu šancu. Nemali by vyhadzovať tento odpad do prírody, ale na skládky či do zberných nádob. Vhodné je aj zarovnávanie vyhĺbenín v pôde a likvidácia mlák a takých miest, na ktorých je voda a samičky komárov môžu do nej naniesť vajíčka," zdôraznila Morihládková.
