BRATISLAVA. Radil Ivanovi Miklošovi aj Rudolfovi Schusterovi. Ekonóm Eugen Jurzyca, ktorého si SDKÚ vybrala za ministra školstva, má pred sebou náročný rébus – dostať do škôl viac peňazí. A to v čase krízy a s podmienkou, že nezavedie ďalšie poplatky za štúdium.
Kto je Jurzyca nikdy nebol v politickej strane; pracoval v Inštitúte pre ekonomické a sociálne reformy INEKO; v roku 1999 mu rozhodnutím nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Ronalda Coasea udelili štipendium; bol na stáži v Georgetown University v USA, kurzoch OECD a Svetovej banky.
Budúci minister verí, že to dokáže. „Politická situácia je zrelá na to, aby došlo relatívne viac peňazí do školstva s tým, že bude rásť kvalita,“ tvrdí Jurzyca. O konkrétnych opatreniach hovoriť zatiaľ nechce. „Ešte nie je hotové programové vyhlásenie vlády.“
Má podporu Mikloša Jurzyca pôsobil v Inštitúte pre ekonomické a sociálne reformy. Bol členom Bankovej rady NBS, konzultantom OECD a Svetovej banky, ale aj poradcom viacerých politikov.
Okrem Ivana Mikloša a exprezidenta Rudolfa Schustera radil ministrom práce z rôznych táborov: Petrovi Magvašimu z SDĽ a Ivete Radičovej (SDKÚ).
Ponukám vstúpiť do politiky dlho odolával, nakoniec ho zlomila SDKÚ. Jej členom sa však nestal.
„Eugena Jurzycu poznám asi 20 rokov. Vie sa obklopiť šikovnými ľuďmi, presadzuje systémové zmeny a v školstve to potrebné naozaj je,“ tvrdí Mikloš. Ako budúci minister financií sľubuje Jurzycovi podporu.
Odborári ho poznajú Ako konštruktívneho človeka, ktorý počúva a nerobí predčasné závery, vníma Jurzycu šéf školských odborov Ján Gašperan. „Poznám ho ešte z čias, keď cez INEKO robil sprostredkovateľa pri kolektívnych sporoch. Nezáväzne sme sa stretli minulý týždeň.“
Gašperan si myslí, že prvoradé je dofinancovať školstvo tak, aby naň išlo aspoň šesť percent HDP, v súčasnosti sú výdavky asi o percento nižšie.
Podobné požiadavky má aj Slovenská rektorská konferencia. Spomedzi tridsiatich krajín OECD je Slovensko vo výdavkoch z verejných a súkromných zdrojov v prepočte na jedného študenta na treťom mieste od konca, za nami je iba Poľsko a Turecko.
Šéf rektorskej konferencie Libor Vozár osobne Jurzycu nepozná. Je skeptický k jeho plánu vtiahnuť do financovania školstva súkromný sektor. „Ani doteraz to veľmi nefungovalo. Na Slovensku firmy veľmi nemajú vôľu ísť do spolupráce so školami.“
Neponáhľa sa So zmenami v školstve sa budúci minister ponáhľať nebude. Tvrdí, že sa riadi manažérskym pravidlom: tri mesiace po nástupe netreba robiť vážne rozhodnutia. „Snažím sa teraz dozvedieť o všetkých väčších problémoch a rozumieť, prečo nie sú vyriešené,“ hovorí. Zamerať sa chce na zvýšenie kvality škôl, postavenie učiteľa, rovnosť šancí, ale aj marginalizované skupiny, ako sú Rómovia.
Hľadá ľudí, ktorí odolajú ponukám
EUGEN JURZYCA práve zostavuje tím na ministerstvo školstva.
Čím začnete na ministerstve?
„Veľký problém bude zabezpečiť, aby kľúčové zmeny robili ľudia, ktorí chápu prácu na ministerstve ako neziskovú aktivitu. To znamená, že majú stanovený plat ako odmenu a v prípade, že nastane v úvodzovkách trhová situácia, ktorá by umožnila zbohatnúť, tak ju musia odignorovať.“
Ako chcete zabezpečiť viac peňazí pre školstvo?
„Vláda ráta s tým, že podporí školstvo viac ako doteraz. Dajú sa nájsť aj cesty, aby súkromný sektor vstúpil razantnejšie do školstva, najmä vysokého. Sú krajiny, kde vysokú školu založili firmy. Nehovorím, že to bude takto .“
Univerzity ako eseročky?
„Nápad má v sebe časť šarmu, ale treba to ošetriť tak, aby na to nedoplatili školy, študenti. Prvoradé bude zvýšenie kvality, meranie efektívnosti, vyššia transparentnosť.“

Beata
Balogová
