SME
Nedeľa, 26. január, 2020 | Meniny má Tamara

Haulík: Exit poll bol najväčší omyl kariéry

Sociológ PAVEL HAULÍK prirovnáva nesprávny odhad volebných výsledkov k bolesti zuba.

Pavel Haulík (1951) absolvoval roku 1975 štúdium sociológie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1975 - 1995 pôsobil v Metodicko-výskumnom kabinete Československého a neskôr  Slovenského rozhlasu v Bratislave. Od roku 1996 je riaditeľom agentPavel Haulík (1951) absolvoval roku 1975 štúdium sociológie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1975 - 1995 pôsobil v Metodicko-výskumnom kabinete Československého a neskôr Slovenského rozhlasu v Bratislave. Od roku 1996 je riaditeľom agent(Zdroj: SME - Miroslava Cibulková)

Keď v exit polle, poslednom prieskume pred vyhlásením oficiálnych výsledkov volieb, namerala agentúra MVK Smeru 28 percent, v pravicovom tábore to spôsobilo výbuch radosti. Neskorší výsledok 34,79 percenta bol trochu chladnejšou sprchou. Riaditeľ MVK, sociológ PAVEL HAULÍK priznáva, že takýto malér sa mu nestal počas tridsiatich piatich rokov praxe, ale jedným dychom dodáva, že to nebola ničia chyba, pretože ankety prebehli úplne korektne. Hovorí, že takáto situácia je, ako keď začne bolieť zub - hneď zabudneme na to, že tých ostatných 31 je bez problémov. Vnímame len ten boľavý.

V exit polle ste sa sekli. Smeru ste prisúdili takmer o šesť percent menej hlasov než v skutočnosti dosiahli. Ako vznikol ten rozdiel?

Článok pokračuje pod video reklamou

Po profesionálnej stránke to chyba nebola. Voliči Smeru sa často vyhýbali ankete alebo neuviedli správny údaj. Súvisí to s tlakom médií - že nie je celkom v poriadku voliť stranu, ktorá robí také chyby a prešľapy. Veľmi podobne sa v minulosti správali voliči HZDS. V roku 1998 nám tiež v exit polle vychádzalo oveľa nižšie percento hlasov pre HZDS, ako potom dosiahli, ale voľby vtedy trvali dva dni, tak sme mali čas a možnosti tento údaj spresniť.

Nedalo sa rátať s tým, že volič Smeru je hanblivý?

Ale áno, problém je však odhadnúť, koľko je ich takých. Domnieval som sa, že to nemôže byť viac ako dve-tri percentá, realita však bola iná. Inak to, čo nazývate hanblivosťou, nie je atribútom voličov Smeru. Je to výsledok spomínaného tlaku. Vôbec nepochybujem, že ak by takýto tlak smeroval na voličov ľubovoľnej politickej strany, mal by rovnaký dopad. Inými slovami, pre exit poll nebolo 12. júna dobré počasie. Lietadlám v hmle zvyčajne nedovolia pristáť, aby sa nestala katastrofa. Exit poll sa presunúť nedá.

Prečo nebolo tú hanblivosť vidieť v prieskumoch, kde Smeru vždy reálne vychádzali také čísla, aké napokon dosiahol?

Myslím, že sa mýlite. Na rovnaký problém narazil aj prieskum agentúry Focus, ktorý sa robil v deň volieb. A porovnávať volebné výsledky s predvolebnými výskumami by bolo korektné len za predpokladu, že sa preferencie strán v čase nemenia, a to je už skôr v rovine science-fiction. Dotiahnuté ad absurdum by to znamenalo vlastne zbytočnosť volieb - keď sa preferencie nemenia, každé voľby by museli priniesť rovnaké výsledky ako predchádzajúce. Opak je pravdou, preferencie sa neustále menia, niekedy pomalšie, inokedy prudko. K najväčším zmenám dochádza tesne pred voľbami, keď si medzi stranami alebo neúčasťou vo voľbách vyberá 15 - 20 percent nerozhodnutých voličov.

Aj po príchode prvých reálnych čísel ste v Markíze tvrdili, že sú zlé a všetko sa ešte otočí. Odkiaľ ste brali túto istotu?

Ono sa to skutočne otočilo - spomínané prvé čiastkové výsledky volieb, o ktorých sa v Markíze hovorilo, dávali Smeru 40 percent, pravda, očakával som väčší pokles než len o päť percent. A nebola to istota, ale skúsenosti z minulosti. Zratúvanie hlasov stíhajú najrýchlejšie v najmenších volebných okrskoch. A tam je Smer silnejší než v najväčších mestách, kde rátanie trvá dlhšie.


V januárovom prieskume vám vyšlo, že Smer by mal mať 42 percent a teda 67 poslancov (nakoniec mal 34,79 a 62 mandátov) a SDKÚ len niečo vyše deväť percent a 15 poslancov (skutočný stav je 15,42 percent a 28 poslancov). Takéto odchýlky sú v poriadku?

han3.jpgTých 42 percent zďaleka nebolo najviac, čo v predvolebných prieskumoch vyšlo. Tvrdím, že to číslo bolo vtedy reálne, ale zároveň je to maximum, čo boli schopní udržať. Mimochodom, v tom istom prieskume sme namerali SaS 9,2 percenta - nakoniec získali viac ako 12. V internetových diskusiách nás vtedy hojne obviňovali, že je prieskum zmanipulovaný. My sme vtedy potenciál SaS namerali ako prví, a byť prvým v tejto branži nie je dobrá pozícia. Nakoniec si to aj tak budú ľudia pamätať ako nejaký problém. Je to ako v tom židovskom vtipe: Kohn sa pýta Grüna prečo sa mu začal vyhýbať. Grün nato - Vieš, keď si bol u nás na návšteve, mojej žene zmizol prsteň. Kohn sa bráni - to je predsa hlúposť, to by som nikdy neurobil. Grün odpovedá - veď ona ho potom aj našla. Ale to podozrenie zostalo.

Ako vznikajú chyby v prieskumoch verejnej mienky?

Tých približne tisíc respondentov vo vzorke je vyberaných na základe prísnych pravidiel, ale nedá sa vyhnúť nepresnostiam. Tomu sa hovorí štatistická chyba, ktorá býva dve až tri percentá. To je však len za predpokladu, keď nikto neodmietne anketu a každý povie pravdu. Ak by sme chceli urobiť prieskum, koľko a akých stromov je na Slovensku, môžeme ísť od Brodského po Novú Sedlicu a zrátať po jednom všetky, ale to by trvalo dlho a bolo by to veľmi drahé. Alebo si môžeme vytypovať územia, ktoré zodpovedajú Slovensku ako celku a tam pošleme ľudí, aby stromy zrátali. Tu sa vám však nestane, že sa smrek bude tváril ako breza alebo že zmizne. Za „hausnumerá" môžu práve tí respondenti, ktorí nepovedia pravdu alebo sa skryjú. Najlepšie sa výskumy robili v roku 1990, vtedy takmer každý povedal pravdu. Odvtedy však majú ľudia nejaké skúsenosti a je to inak.

Myslíte si, že prieskumy môžu pôsobiť na voliča motivačne?

Myslím, že sa to preceňuje. Takisto to môže ľudí aj odradiť, aby volili niekoho iného, nech ich hlas neprepadne. Zásadný problém je, že u nás sa prieskumom pripisuje význam a dosah, ktorý nemajú.

Tak načo potom sú? Je to nejaká predvolebná bižutéria?

Sú názory, že aj bez prieskumov by sa dalo existovať. Ja si myslím, že je to mylná predstava. Jednak sme v dobe, keď sa informácie šíria obrovskou rýchlosťou a bolo by nesprávne práve o tomto neinformovať. A potom - keby sme prieskumy nerobili, po každých voľbách by hrozila, obrazne povedané, občianska vojna, lebo všetci by boli presvedčení, že takýto výsledok reálne nemohol byť a je zmanipulovaný, pretože vlastná skúsenosť z kontaktov s ľuďmi je úplne iná.

V prípade Mosta-Híd však určite zafungovala akcia, ktorú si zorganizovali voliči pravice - podľa preferencií nebolo isté, či sa dostane do parlamentu, preto veľa ľudí nevolilo nejakú istú stranu, ale ich.

To je pravda a v tomto prípade zohrali výraznú úlohu sociálne siete, ktoré pomohli k výsledku aj SaS. Je to nový fenomén, ktorý, mimochodom, sťaží predvolebné prognózy, pretože veľké komunity dokážu významne zasiahnuť do výsledku.

Zažili ste konkrétne ponuky od strán, ktoré chceli upraviť výsledky prieskumov?

Občas chodia za mnou ľudia, ktorí chcú založiť politické strany alebo ich už majú a nie sú úspešní. Majú pocit, že by si získali viac voličov, keby mali lepší výsledok v prieskumoch, ale ja už presne viem, kam mieria, a zruším ich tak, že ponuka už ani nepadne. Na to si dávam veľký pozor. Ale pred voľbami vznikli nové agentúry, ktoré priniesli prekvapujúce výsledky, ktoré sa potom, samozrejme, nepotvrdili.

V prípade, že súčasná koalícia neurobí vážne chyby, môže si Smer polepšiť v opozícii?

To záleží od toho, ako si vyhodnotia volebný výsledok. Majú šancu vrátiť sa do budúcej vlády ešte silnejší, ale nemusí to tak byť. Príkladom je HZDS. Tieto voľby boli najpodobnejšie voľbám v roku 1998. Vtedy Mečiar tesne vyhral, ale nebol schopný zostaviť vládu. Prešiel do tvrdej, ale deštruktívnej opozície a výsledok bol taký, že vo voľbách v roku 2002 stratil asi desať percent hlasov.



han2_res.jpgPred voľbami bolo dosť zrejmé, že nie ste práve kamarát s SDKÚ.

So žiadnou stranou nie som kamarát, ale ani jej nepriateľ, v profesionálnej sfére som striktne nestranný. Mám možno problém s akceptáciou Mikuláša Dzurindu, ktorého dnes považujem za brzdu SDKÚ.

Keď Iveta Radičová kandidovala v prezidentských voľbách, hovorilo sa, že ju dosť ľudí nevolilo z konzervativizmu, pretože je žena. Ako hodnotíte jej súčasné premiérske postavenie z tohto hľadiska?

Rozdiel je v tom, že v prezidentských voľbách kandidovala za seba, tu kandidujú politické strany. Súčasná koalícia je zložitá. Vzdialenosť medzi liberálmi a konzervatívcami je minimálne taká veľká ako medzi pravicou a ľavicou. Radičová má v nej imidž najkonsenzuálnejšieho politika, má schopnosť dohovoriť sa, z tohto hľadiska je to najlepšia voľba.

Ženy vždy boli tie, čo držali pokope rodiny. Môže to byť aj prípad Radičovej?

Môže, ona navyše aj stavila na tento typ politiky. Ale bude to mať ťažké.

Môže je pomôcť aj to, že je vaša kolegyňa - sociologička?

Takýto nadhľad by mohol byť pre ňu plusom, ale podstatná bude schopnosť lavírovať medzi smermi, osobami, prúdmi. Na toto nie sú profesie, na to musí mať človek talent.

Ako ľudia vnímajú ženu na takom vysokom poste, ako je funkcia premiérky? Sú očakávania odlišné?

Myslím, že pre Slovensko nie je dnes podstatné, či je premiérom muž, alebo žena. Očakávania sú rovnaké - dobré výsledky vládnutia, teda pokles nezamestnanosti, zníženie korupcie, zabrzdenie zadlžovania, ale aj udržanie či rast životnej úrovne, sociálne istoty, fungujúce zdravotníctvo a podobne. Či to dokáže muž, alebo žena, nie je rozhodujúce.

Vás to nikdy neťahalo do politiky? Know-how máte dobré.

Nie, pozícia výskumníka mi veľmi vyhovuje. Som rád na rozhraní - a zisťovanie verejnej mienky je už na okraji politiky. Navyše politika je o veľkých mierkach a mne viac vyhovuje, keď veci obsiahnem jedným pohľadom. Politika má byť pre mladších ľudí so vzdelaním a skúsenosťami zo sveta. Ja som predovšetkým remeselník.

K vašej profesii zrejme patrí to, že musíte zachovávať nestrannosť a nehovoriť svoje politické názory.

Absolútne. Volím vždy, ale koho volím, je moja súkromná vec.

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zimná dovolenka: Doprajte si slnko a pohodu v Egypte
  2. Stredné školy: Kam a kedy poslať prihlášku?
  3. Fixný výnos teraz až do 8 % ročne
  4. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  5. Na otočku či pár dní. Tieto výlety za hranice zvládnete hocikedy
  6. Ako budeme jesť v roku 2020? Letí výstrednosť aj ekológia
  7. First moment Turecko: Deväť hotelov len pre dospelých
  8. Prichádza nová doba: firmy, ktoré riešia spoločenské problémy
  9. Viete, prečo sú dôležité ekologické predajne?
  10. Slovenský magazín čítajú v 83 krajinách sveta. Viete, o čom je?
  1. Zimná dovolenka: Doprajte si slnko a pohodu v Egypte
  2. Košičan Erik Ňarjaš vyzve do tanca parlament!
  3. Úrazy v zimnom období sú častou príčinou práceneschopnosti
  4. OMV otvára novú čerpaciu stanicu v Liptovskom Mikuláši
  5. Stredné školy: Kam a kedy poslať prihlášku?
  6. Rádio Košice počúva každý tretí Košičan
  7. Fixný výnos teraz až do 8 % ročne
  8. Šperk, ktorý sa neodkladá do šperkovnice
  9. Hlavným partnerom súťaže Podnikateľka Slovenska sa stala BILLA
  10. Kúpeľný park Kováčová spustil predaj nových pozemkov
  1. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny 13 905
  2. First moment Turecko: Deväť hotelov len pre dospelých 12 084
  3. Slovenský magazín čítajú v 83 krajinách sveta. Viete, o čom je? 10 232
  4. Na otočku či pár dní. Tieto výlety za hranice zvládnete hocikedy 9 827
  5. Takto by ste sa mali správať v horách, radí horský záchranár 8 967
  6. Stredné školy: Kam a kedy poslať prihlášku? 8 118
  7. Fixný výnos teraz až do 8 % ročne 7 580
  8. Obraz, ktorý chceli komunisti do každého bytu, ide na kreditky 7 190
  9. Tipy od sprievodkyne: Magický Marakéš vás očarí svojimi vôňami 7 093
  10. Zimná dovolenka: Doprajte si slnko a pohodu v Egypte 7 072

Hlavné správy zo Sme.sk

Herec Ľuboš Kostelný
Petra Vlhová.

SAD Zvolen obchádza župu, s obcami a firmami rokuje samostatne

Bývalý župan Kotleba predĺžil pôvodnú zmluvu so SAD Zvolen nezákonne.

Predseda predstavenstva SAD Zvolen Adrián Polóny.

Neprehliadnite tiež

Košickí starostovia opäť bojujú za viac vplyvu. Primátorovi poslali list

Okrem väčšej pôsobnosti chcú do mestských častí doniesť viac peňazí.

Chodníky a ich údržba zimná i letná je podľa mestských častí jedna z vecí, ktoré by chceli a mali spravovať.

Polaček o presune kompetencií na mestské časti: Je to nereálna úvaha

Za príklad dáva Bratislavu, kde to podľa neho rozvoj samosprávy brzdí.

Primátor Jaroslav Polaček nechce do témy prerozdelenia kompetencií vnášať emócie. Žiada reálne dáta a analýzy.

Mal to byť prvý wildpark v Československu. Košický experiment nevyšiel

Zoo Košice má za sebou štyridsaťročnú históriu.

Zoo Košice mala byť pôvodne americkým konceptom v sovietskom prostredí. Prišla zmena režimu a idea Wildparku padla. Dnes má košická zoo 40 rokov.

Schusterovi písala Brigitte Bardot, kritizovala predaj medveďov do cirkusu

Keď zo zoo ušiel emu, Vareha chcel zo svojho chovu jedného darovať.

V roku 1997 sa v košickej zoo narodili medvedie trojičky. Keď ich kúpil majiteľ cirkusu, do Košíc sa ozvala rozhorčená Brigitte Bardot.