Haulík: Exit poll bol najväčší omyl kariéry

Sociológ PAVEL HAULÍK prirovnáva nesprávny odhad volebných výsledkov k bolesti zuba.

Pavel Haulík (1951) absolvoval roku 1975 štúdium sociológie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1975 - 1995 pôsobil v Metodicko-výskumnom kabinete Československého a neskôr Slovenského rozhlasu v Bratislave. Od roku 1996 je riaditeľom agent(Zdroj: SME - Miroslava Cibulková)

Keď v exit polle, poslednom prieskume pred vyhlásením oficiálnych výsledkov volieb, namerala agentúra MVK Smeru 28 percent, v pravicovom tábore to spôsobilo výbuch radosti. Neskorší výsledok 34,79 percenta bol trochu chladnejšou sprchou. Riaditeľ MVK, sociológ PAVEL HAULÍK priznáva, že takýto malér sa mu nestal počas tridsiatich piatich rokov praxe, ale jedným dychom dodáva, že to nebola ničia chyba, pretože ankety prebehli úplne korektne. Hovorí, že takáto situácia je, ako keď začne bolieť zub - hneď zabudneme na to, že tých ostatných 31 je bez problémov. Vnímame len ten boľavý.

V exit polle ste sa sekli. Smeru ste prisúdili takmer o šesť percent menej hlasov než v skutočnosti dosiahli. Ako vznikol ten rozdiel?

Po profesionálnej stránke to chyba nebola. Voliči Smeru sa často vyhýbali ankete alebo neuviedli správny údaj. Súvisí to s tlakom médií - že nie je celkom v poriadku voliť stranu, ktorá robí také chyby a prešľapy. Veľmi podobne sa v minulosti správali voliči HZDS. V roku 1998 nám tiež v exit polle vychádzalo oveľa nižšie percento hlasov pre HZDS, ako potom dosiahli, ale voľby vtedy trvali dva dni, tak sme mali čas a možnosti tento údaj spresniť.

Nedalo sa rátať s tým, že volič Smeru je hanblivý?

Ale áno, problém je však odhadnúť, koľko je ich takých. Domnieval som sa, že to nemôže byť viac ako dve-tri percentá, realita však bola iná. Inak to, čo nazývate hanblivosťou, nie je atribútom voličov Smeru. Je to výsledok spomínaného tlaku. Vôbec nepochybujem, že ak by takýto tlak smeroval na voličov ľubovoľnej politickej strany, mal by rovnaký dopad. Inými slovami, pre exit poll nebolo 12. júna dobré počasie. Lietadlám v hmle zvyčajne nedovolia pristáť, aby sa nestala katastrofa. Exit poll sa presunúť nedá.

Prečo nebolo tú hanblivosť vidieť v prieskumoch, kde Smeru vždy reálne vychádzali také čísla, aké napokon dosiahol?

Myslím, že sa mýlite. Na rovnaký problém narazil aj prieskum agentúry Focus, ktorý sa robil v deň volieb. A porovnávať volebné výsledky s predvolebnými výskumami by bolo korektné len za predpokladu, že sa preferencie strán v čase nemenia, a to je už skôr v rovine science-fiction. Dotiahnuté ad absurdum by to znamenalo vlastne zbytočnosť volieb - keď sa preferencie nemenia, každé voľby by museli priniesť rovnaké výsledky ako predchádzajúce. Opak je pravdou, preferencie sa neustále menia, niekedy pomalšie, inokedy prudko. K najväčším zmenám dochádza tesne pred voľbami, keď si medzi stranami alebo neúčasťou vo voľbách vyberá 15 - 20 percent nerozhodnutých voličov.

Aj po príchode prvých reálnych čísel ste v Markíze tvrdili, že sú zlé a všetko sa ešte otočí. Odkiaľ ste brali túto istotu?

Ono sa to skutočne otočilo - spomínané prvé čiastkové výsledky volieb, o ktorých sa v Markíze hovorilo, dávali Smeru 40 percent, pravda, očakával som väčší pokles než len o päť percent. A nebola to istota, ale skúsenosti z minulosti. Zratúvanie hlasov stíhajú najrýchlejšie v najmenších volebných okrskoch. A tam je Smer silnejší než v najväčších mestách, kde rátanie trvá dlhšie.


V januárovom prieskume vám vyšlo, že Smer by mal mať 42 percent a teda 67 poslancov (nakoniec mal 34,79 a 62 mandátov) a SDKÚ len niečo vyše deväť percent a 15 poslancov (skutočný stav je 15,42 percent a 28 poslancov). Takéto odchýlky sú v poriadku?

han3.jpgTých 42 percent zďaleka nebolo najviac, čo v predvolebných prieskumoch vyšlo. Tvrdím, že to číslo bolo vtedy reálne, ale zároveň je to maximum, čo boli schopní udržať. Mimochodom, v tom istom prieskume sme namerali SaS 9,2 percenta - nakoniec získali viac ako 12. V internetových diskusiách nás vtedy hojne obviňovali, že je prieskum zmanipulovaný. My sme vtedy potenciál SaS namerali ako prví, a byť prvým v tejto branži nie je dobrá pozícia. Nakoniec si to aj tak budú ľudia pamätať ako nejaký problém. Je to ako v tom židovskom vtipe: Kohn sa pýta Grüna prečo sa mu začal vyhýbať. Grün nato - Vieš, keď si bol u nás na návšteve, mojej žene zmizol prsteň. Kohn sa bráni - to je predsa hlúposť, to by som nikdy neurobil. Grün odpovedá - veď ona ho potom aj našla. Ale to podozrenie zostalo.

Ako vznikajú chyby v prieskumoch verejnej mienky?

Tých približne tisíc respondentov vo vzorke je vyberaných na základe prísnych pravidiel, ale nedá sa vyhnúť nepresnostiam. Tomu sa hovorí štatistická chyba, ktorá býva dve až tri percentá. To je však len za predpokladu, keď nikto neodmietne anketu a každý povie pravdu. Ak by sme chceli urobiť prieskum, koľko a akých stromov je na Slovensku, môžeme ísť od Brodského po Novú Sedlicu a zrátať po jednom všetky, ale to by trvalo dlho a bolo by to veľmi drahé. Alebo si môžeme vytypovať územia, ktoré zodpovedajú Slovensku ako celku a tam pošleme ľudí, aby stromy zrátali. Tu sa vám však nestane, že sa smrek bude tváril ako breza alebo že zmizne. Za „hausnumerá" môžu práve tí respondenti, ktorí nepovedia pravdu alebo sa skryjú. Najlepšie sa výskumy robili v roku 1990, vtedy takmer každý povedal pravdu. Odvtedy však majú ľudia nejaké skúsenosti a je to inak.

Myslíte si, že prieskumy môžu pôsobiť na voliča motivačne?

Myslím, že sa to preceňuje. Takisto to môže ľudí aj odradiť, aby volili niekoho iného, nech ich hlas neprepadne. Zásadný problém je, že u nás sa prieskumom pripisuje význam a dosah, ktorý nemajú.

Tak načo potom sú? Je to nejaká predvolebná bižutéria?

Sú názory, že aj bez prieskumov by sa dalo existovať. Ja si myslím, že je to mylná predstava. Jednak sme v dobe, keď sa informácie šíria obrovskou rýchlosťou a bolo by nesprávne práve o tomto neinformovať. A potom - keby sme prieskumy nerobili, po každých voľbách by hrozila, obrazne povedané, občianska vojna, lebo všetci by boli presvedčení, že takýto výsledok reálne nemohol byť a je zmanipulovaný, pretože vlastná skúsenosť z kontaktov s ľuďmi je úplne iná.

V prípade Mosta-Híd však určite zafungovala akcia, ktorú si zorganizovali voliči pravice - podľa preferencií nebolo isté, či sa dostane do parlamentu, preto veľa ľudí nevolilo nejakú istú stranu, ale ich.

To je pravda a v tomto prípade zohrali výraznú úlohu sociálne siete, ktoré pomohli k výsledku aj SaS. Je to nový fenomén, ktorý, mimochodom, sťaží predvolebné prognózy, pretože veľké komunity dokážu významne zasiahnuť do výsledku.

Zažili ste konkrétne ponuky od strán, ktoré chceli upraviť výsledky prieskumov?

Občas chodia za mnou ľudia, ktorí chcú založiť politické strany alebo ich už majú a nie sú úspešní. Majú pocit, že by si získali viac voličov, keby mali lepší výsledok v prieskumoch, ale ja už presne viem, kam mieria, a zruším ich tak, že ponuka už ani nepadne. Na to si dávam veľký pozor. Ale pred voľbami vznikli nové agentúry, ktoré priniesli prekvapujúce výsledky, ktoré sa potom, samozrejme, nepotvrdili.

V prípade, že súčasná koalícia neurobí vážne chyby, môže si Smer polepšiť v opozícii?

To záleží od toho, ako si vyhodnotia volebný výsledok. Majú šancu vrátiť sa do budúcej vlády ešte silnejší, ale nemusí to tak byť. Príkladom je HZDS. Tieto voľby boli najpodobnejšie voľbám v roku 1998. Vtedy Mečiar tesne vyhral, ale nebol schopný zostaviť vládu. Prešiel do tvrdej, ale deštruktívnej opozície a výsledok bol taký, že vo voľbách v roku 2002 stratil asi desať percent hlasov.



han2_res.jpgPred voľbami bolo dosť zrejmé, že nie ste práve kamarát s SDKÚ.

So žiadnou stranou nie som kamarát, ale ani jej nepriateľ, v profesionálnej sfére som striktne nestranný. Mám možno problém s akceptáciou Mikuláša Dzurindu, ktorého dnes považujem za brzdu SDKÚ.

Keď Iveta Radičová kandidovala v prezidentských voľbách, hovorilo sa, že ju dosť ľudí nevolilo z konzervativizmu, pretože je žena. Ako hodnotíte jej súčasné premiérske postavenie z tohto hľadiska?

Rozdiel je v tom, že v prezidentských voľbách kandidovala za seba, tu kandidujú politické strany. Súčasná koalícia je zložitá. Vzdialenosť medzi liberálmi a konzervatívcami je minimálne taká veľká ako medzi pravicou a ľavicou. Radičová má v nej imidž najkonsenzuálnejšieho politika, má schopnosť dohovoriť sa, z tohto hľadiska je to najlepšia voľba.

Ženy vždy boli tie, čo držali pokope rodiny. Môže to byť aj prípad Radičovej?

Môže, ona navyše aj stavila na tento typ politiky. Ale bude to mať ťažké.

Môže je pomôcť aj to, že je vaša kolegyňa - sociologička?

Takýto nadhľad by mohol byť pre ňu plusom, ale podstatná bude schopnosť lavírovať medzi smermi, osobami, prúdmi. Na toto nie sú profesie, na to musí mať človek talent.

Ako ľudia vnímajú ženu na takom vysokom poste, ako je funkcia premiérky? Sú očakávania odlišné?

Myslím, že pre Slovensko nie je dnes podstatné, či je premiérom muž, alebo žena. Očakávania sú rovnaké - dobré výsledky vládnutia, teda pokles nezamestnanosti, zníženie korupcie, zabrzdenie zadlžovania, ale aj udržanie či rast životnej úrovne, sociálne istoty, fungujúce zdravotníctvo a podobne. Či to dokáže muž, alebo žena, nie je rozhodujúce.

Vás to nikdy neťahalo do politiky? Know-how máte dobré.

Nie, pozícia výskumníka mi veľmi vyhovuje. Som rád na rozhraní - a zisťovanie verejnej mienky je už na okraji politiky. Navyše politika je o veľkých mierkach a mne viac vyhovuje, keď veci obsiahnem jedným pohľadom. Politika má byť pre mladších ľudí so vzdelaním a skúsenosťami zo sveta. Ja som predovšetkým remeselník.

K vašej profesii zrejme patrí to, že musíte zachovávať nestrannosť a nehovoriť svoje politické názory.

Absolútne. Volím vždy, ale koho volím, je moja súkromná vec.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  7. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  8. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom
  10. Máte už vybranú dovolenku na júl?
  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  3. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Borguľa žiada vyrúbenie dane pre americkú ambasádu
  7. Stanovisko Klubu pre BA k mimoriadnemu rokovaniu zastupiteľstva
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  9. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  10. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  1. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 9 391
  2. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 8 501
  3. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 3 183
  4. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 3 093
  5. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 2 414
  6. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 158
  7. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 653
  8. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 217
  9. Zvládnete tento test o jablkách a cideroch? Otestujte sa 976
  10. Cestujte intenzívnejšie s poznávacími zájazdmi 904