Výdavky SDKÚ a KDH na parlamentné voľby môžu byť reálne. Čísla SaS a Mosta sú zrejme podhodnotené, myslí si mimovládna Aliancia fair-play.
BRATISLAVA. Viac ako 4,3 milióna eur. Toľko minuli v predvolebnej kampani strany novej vládnej koalície. Najviac 2,15 milióna eur priznala SDKÚ.
Najmenej 500-tisíc eur vykázala SaS. KDH to odhaduje na milión eur, MostHíd priznal 690-tisíc eur. Vyplýva to z odpovedí, ktoré si od politických strán vyžiadal denník SME.
V texte nájdete:
Peniaze Smeru sú tajné. SNS poučuje
Bugár: Banky nedali dobré podmienky
Výpravná SDĽ kľučkuje
Sólo kampane nevyčíslili Kampaň v číslach SDKÚ: 2,15 milióna eur, pôžička od Privatbanky, peniaze od štátu, dary od členov strany, 1200 bilbordov, 52 centrálnych a 700 regionálnych mítingov. KDH: milión eur, pôžička od Dexia banky, od 420 do 640 bilbordov, od 16 do 28 bigbordov – 320-tisíc eur, l plagáty, letáky, podpiskarty a skladačky – 17 205 eur, inzercia v printových médiách – 86 073 eur, internet – 27 100 eur, 18 krajských mítingov, stretnutia v menších mestách a obciach – 55 400 eur. Most-Híd: 690 186 eur, pôžička (100-tisíc eur), dary (600-tisíc eur), bilbordy a bannery – 274 690 eur, 430tisíc plagátov a letákov – 17 606 eur, inzercia v tlač. médiách – 183 173 eur, 21 mítingov – 145 550 eur. SaS: 500-tisíc eur, členské (43 532 eur), dary (223 950 eur), pôžičky od straníkov (197 000 eur), v máji 600, v júni 650 bilbordov, výroba a tlač 18-tisíc letákov – 514 eur, inzeráty v regionálnych týždenníkoch – 24-tisíc eur, vkladačky do novín – 7-tisíc eur, 15 šotov v Markíze – 53-tisíc eur, 53 mítingov a 450 navštívených obcí – 150-tisíc eur.
SDKÚ si zobrala pôžičku 1,6 milióna eur od Privatbanky, ktorú vlastní finančná skupina Penta. Zvyšok zaplatila zo štátneho príspevku a z peňazí od sponzorov. Tento rok jej najviac daroval europoslanec Peter Šťastný – 25-tisíc eur. KDH si zobralo úver milión eur od Dexia banky, ktorý pokryl výdavky na celú kampaň. „V prípade SDKÚ a KDH môžu byť tie čísla reálne,“ myslí si Zuzana Wienk z Aliancie fair-play.
SaS financovala kampaň z členského, z darov a pôžičiek od členov strany. „Úver sme si nebrali,“ tvrdí hovorkyňa strany Tatiana Tóthová. Najviac peňazí vložili predseda strany Richard Sulík a podpredseda Juraj Miškov – 250-tisíc eur.
Wienk označila pol milióna eur na kampaň za nereálny údaj. „KDH malo porovnateľnú kampaň ako SaS a priznalo dvakrát viac. SaS mala viditeľnú kampaň, množstvo bilbordov, volebný kamión. Len ich odvodové koliesko som našla vložené v rôznych novinách minimálne päťkrát.“
Podľa hovorkyne SaS nie sú v spomínanej sume zahrnuté individuálne kampane, ktoré si robili kandidáti sami. Koľko ich to stálo, nevedela povedať.
Bugár: Nič nešlo načierno Mostu zaplatili takmer polovicu kampane členovia a sympatizanti – necelých 300-tisíc eur. Predseda strany Béla Bugár si zobral pôžičku 100-tisíc eur v OTP Banke, ktorú vlastnia maďarské finančné skupiny. Ďalších 300-tisíc eur požičal Mostu jeho priateľ, podnikateľ Ján Genčík. „Výdavky Mosta sa mi zdajú podhodnotené. Strana mala veľmi výraznú bilbordovú kampaň s niekoľkými typmi vizuálov,“ hovorí Wienk.
Podľa bývalého poslanca SMK, ktorý si neželá byť menovaný, mohla stáť kampaň Mosta až desať miliónov eur. „Kampaň Fideszu stála asi dva milióny eur. Most ju mal oveľa väčšiu, okrem bilbordov mali aj megabordy. Zorganizovali aj 100 až 120 kultúrnych vystúpení,“ povedal SME.
Bugár to označil za nezmysly. „SMK mala veľké celovečerné predstavenia s veľkým počtom hercov z Maďarska, čo určite stálo milióny forintov. My máme všetko riadne zaplatené a vyúčtované. Nič nešlo načierno, ako nová strana sme si to nemohli dovoliť.“
Centrálnych mítingov vraj mali len 21. „Chodili sme aj na akcie, ktoré organizovali obce, ktoré to aj platili.“ SMK, ktorá si zaplatila 230 bilbordov po 130 eur za kus, tvrdí, že Most ich mal vyše 700. „SMK kupovala predražené bilbordy, pričom ich mali na lukratívnejších miestach,“ tvrdí Bugár. Presný počet bilbordov jeho strana neuviedla.
Údaje o financovaní kampane sa zdajú byť neúplné, myslí si Peter Schutz
Bilbordy perú cez agentúry Zuzana Wienk hovorí, že bilbordy sú u nás najťažšie monitorovateľné plochy. „Niektoré agentúry zatajujú ich počet. Je veľa bilbordov, ku ktorým sa nikto nepriznával – zrejme ich neobjednávali priamo strany, ale rôzne firmy a agentúry.“
Nízka sa šéfke Aliancie fair play javí aj cena, ktorú zaplatili Most a SaS za tlač a distribúciu letákov. V prvom prípade to bolo 40 centov za kus, v druhom o desať centov menej. „Ak dostala politická strana zľavu, potom je to dar, ktorý by mala vykázať.“
Bugár tvrdí, že časť letákov si distribuovali sami. „Išlo o informačné letáky s nižšou kvalitou papiera a potlače,“ reagovala hovorkyňa SaS. Wienk upozorňuje, že polovicu kampane Mosta a SaS zaplatil jeden, respektíve dvaja ľudia. „Trochu to pripomína ANO, ktorú dominantne financoval Pavol Rusko. Strana bola potom v jeho područí. Preto je dôležité sledovať, či a ako si títo ľudia uplatnia svoj vplyv po voľbách.“
Zaujímavé je, že odkedy sa zrušil limit na kampaň, ktorý bol 400-tisíc eur, strany priznávajú vyššie sumy ako predtým. „Časť výdavkov zrejme schovávali,“ hovorí Wienk.
Peniaze Smeru sú tajné. SNS poučuje
Robert Fico, Vladimír Mečiar aj Ján Slota o výdavkoch na volebnú kampaň hovoriť nechcú.
BRATISLAVA. Donedávna vládne strany Smer, HZDS a SNS na otázky o financovaní kampane neodpovedajú. Dostali jedenásť otázok, neodpovedala na ne ani jedna zo strán a pokračujú tak v línii ich doterajšieho správania sa vo vláde.
„Mesiac po kampani musia poslať jej podrobné vyúčtovanie ministerstvu financií, takže nechápem, prečo majú problém odpovedať na základné a legitímne otázky,“ hovorí Zuzana Wienk z Aliancie fair-play.
Hovorca SNS Dušan Štrauss v odpovedi najskôr SME poučil: „Podstatou kampane je, že komunikácia s verejnosťou sa realizuje zásadne verejne, čiže kampaň vám presne poskytuje odpovede na otázky, ako ktorá súkromná spoločnosť vám prenajala bilbordy. Veď sa stačí pozrieť na značku spoločnosti hore.“
Vzápätí odporučil, aby sme sa obrátili na agentúry, ktoré sledujú štatistiku mediálnych výstupov. „Tam sú odpovede na ďalšie otázky. Internet? Veď existuje Google,“ povedal Štrauss. „Ak ste boli v čase kampane v zahraničí, otázky chápem a pripájam sa k zvedavosti, odkiaľ mali peniaze strany, ktoré nemali peniaze od štátu - v tom držím palce.“
Robert Fico pred voľbami, keď vyšla najavo kauza utajených sponzorov Smeru, opakoval, že financovanie strany je transparentné. To isté HZDS, ktoré malo v minulosti problém s tzv. igelitkovým darcom, invalidným dôchodcom.
„Keď politické strany dlhodobo hovoria niečo iné, ako robia, nemôžu sa čudovať, že im ľudia neveria,“ myslí si Wienk. Marek Vagovič
Bugár: Banky nedali dobré podmienky
Podnikateľ, ktorý požičal Mostu 300-tisíc eur, tvrdí, že nechce žiadne funkcie.
BRATISLAVA. Strana MostHíd išla do rizika – vznikla len rok pred voľbami, takže nedostávala peniaze od štátu. Na kampaň si preto musela zobrať aj pôžičku a ak by neuspela, splácala by sa ťažko. Prvú si zobral predseda strany Béla Bugár. Do konca roka musí vrátiť OTP Banke 100-tisíc eur.
Láska ku kvetom Bugár veril, že peniaze sa mu vrátia. „Hneď na začiatku sme vyleteli nad tri percentá, potom sme boli dlho okolo päť alebo nad päť percent. Pôžičku som založil domom, ktorý patrí mojej manželke.“ Strany dostávajú od štátu peniaze za voľby len vtedy, ak prekročia tri percentá.
Most sa zadlžil aj u podnikateľa Jána Genčíka, 300-tisíc eur mu strana musí vrátiť do konca novembra. „Tento človek musel mať k Mostu veľkú dôveru. Pri politických stranách sú pôžičky od súkromných osôb rizikom, keďže hrozí, že za to budú chcieť nejaké výhody,“ myslí si Zuzana Wienk z Aliancie fair-play.
Bugár hovorí, že s Genčíkom, ktorý vlastní spoločnosť Curel, sa pozná viac ako desať rokov. „Ja mám rád kvety. Často som chodil k nemu do obchodu, predpokladám, že práve tam sme sa zoznámili.“ Genčíkova firma sa zaoberá predajom rezaných, črepníkových aj vonkajších kvetov. Jej ročný obrat je desať miliónov eur.
„Obrátil som sa naňho, pretože nám ponúkol pomoc už v čase, keď som bol v SMK. Vtedy sme to nepotrebovali, dostávali sme peniaze od štátu. Išiel som teda za ním a spýtal sa, či nám požičia. Povedal, že riadne platí dane, takže sa nemusíme báť,“ povedal Bugár.
V orgánoch elektrární V strane najskôr uvažovali, že si požičajú od banky. Podmienky, ktoré si stanovili, však boli pre stranu neprijateľné. „Bola aj banka, kde bolo možné naviazať pôžičku na súkromnú osobu, čo sme však nechceli, aby nás obviňovali zo spájania sa s ekonomicky silnými ľuďmi.“
Genčík hovorí, že Mostu požičal, pretože veril, že sa dostane do parlamentu. Rozhodli aj priateľské vzťahy s Bugárom, ktorého si nesmierne váži. Členom strany Genčík nikdy nebol, v minulosti bol členom KSS. Počas druhej Dzurindovej vlády bol aj v dozornej rade Slovenských elektrární. Kto ho tam dosadil, Genčík nepovedal, no tvrdí, že nebol nominantom SMK.
„Nevedel som, že bol v orgánoch elektrární. Je to slušný človek, ktorý nepotrebuje vedľajšie príjmy,“ tvrdí Bugár. Genčík hovorí, že za peniaze, ktoré požičal Mostu, nechce nijaké funkcie.
Marek Vagovič
Výpravná SDĽ kľučkuje
Mimoparlamentná SMK minula 800tisíc eur. SDĽ zahmlieva, Únia otázky o kampani ignoruje.
BRATISLAVA. Prvá si bola istá, že bude v parlamente, druhá verila, že sa jej to môže podariť. SMK napokon dostala 4,3 percenta, SDĽ o dve percentá menej. SMK vyšla kampaň na 800-tisíc eur. Financovala ju z peňazí od štátu, zobrala si aj pôžičku 330-tisíc eur. Strana mala 230 bilbordov za 60-tisíc eur. Sama si rozniesla 500-tisíc letákov a 26-tisíc plagátov. Za inzerciu na internete zaplatila šesťtisíc eur.
SDĽ mala jednu z najdrahších kampaní, odhaduje sa na päť miliónov eur. Strana bola v teréne od polovice januára, s autobusom Lavičák absolvovala 500 mítingov. Prenajala si 800 bilbordov. „Ceny sa pohybovali od 20 eur za kus,“ tvrdí Karel Zvolský z tlačového oddelenia strany. K tomu patrí 100 televíznych šotov, jej aktivisti posielali ľuďom SMS správy. Koľko to stálo a kto to platil, strana nepovedala.
„Financujú nás členovia a sympatizanti strany.“ SDĽ zverejnila len jedno meno – predseda strany Marek Blaha jej dal na kampaň 100-tisíc eur.
O výdavkoch na kampaň mlčí aj neúspešná Únia, za ktorou stoja Zuzana Martináková, Branislav Záhradník a Robert Nemcsics. Mali veľké množstvo bilbordov aj šoty v televíziách. „Politici, ktorí sa chceli vymedziť voči štandardným stranám a kritizovať ich, odrazu nedokážu splniť očakávané štandardy. Ich slová boli len floskulami v kampani,“ hovorí Zuzana Wienk z Aliancie fair-play. Marek Vagovič
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
