BRATISLAVA. Pracovná cesta premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) a ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ-DS) do Bruselu, kde chcú rokovať o podmienkach slovenskej pomoci Grécku a tiež o pozícii spolugaranta a podpory európskeho finančného valu, je iba pokusom o dôkladnejší prieskum možností krajiny, ako aj získanie času na zmenu pôvodného postoja niektorých koaličných strán. Pre TASR to povedal politológ Michal Horský.
"V prípade, že Slovensko zotrvá na stanoviskách, ako ich prezentovali strany SaS a SDKÚ-DS vo svojej volebnej kampani, tak budú musieť pripraviť republiku na to, aby rezignovala na solidárne stanoviská v prípade finančnej politiky zo strany Európskej únie (EÚ)," myslí si s tým, že SR by získala v rámci eurozóny štatút nesolidárneho partnera.
Slovensko nemá páky
Politický analytik Rastislav Tóth považuje za nevyhnutné, aby predstavitelia novej exekutívy absolvovali dané rokovania. "Je to nevyhnutné, aby tam zašli, pretože majú iný názor ako Brusel. Malo by sa to zladiť, pretože nie sme v tomto zoskupení veľmocou, aby sme robili samostatnú politiku," podčiarkol a doplnil, že praktický výsledok rokovania považuje za otázny. "Napríklad Čechom sa v minulosti pri rokovaniach podarilo vyrokovať určité úhybné manévre a dodatky k zmluvám, lenže to treba vedieť, nestačí tam len ísť," konštatoval.
Ako ďalej uviedol, veľký priestor na rokovanie nevidí. "Signál z Bratislavy bol dosť neústretový, preto možno očakávať, že aj zo strany Bruselu to bude tvrdšie.
Oni majú viacero nástrojov ako na nás, my nemáme žiadny," pripomenul s tým, že jeden z eurokomisárov pred časom upozornil, že v prípade neakceptovania daných podmienok by Slovensko mohlo mať problémy s ďalším čerpaním eurofondov. "Nie oficiálne, ale rôznymi prieťahmi a slepými uličkami, do ktorých nás možno vmanipulovať," uzavrel Tóth.
Rokovať má s Barrosom
Iveta Radičová dnes popoludní odcestuje na dvojdňovú pracovnú návštevu do Bruselu. Ide o jej prvú zahraničnú cestu od minulotýždňového vymenovania do funkcie predsedníčky vlády SR, na ktorej sa stretne s prezidentom Európskej rady Hermanom Van Rompuyom, s predsedom Európskej komisie (EK) José Manuelom Barrosom, s predsedom euroskupiny Jeanom-Claudom Junckerom, generálnym tajomníkom NATO Andersom Foghom Rasmussenom a s podpredsedom EK pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívu, slovenským eurokomisárom Marošom Šefčovičom.
