BRATISLAVA. Rozhodovanie o stámiliónových majetkoch, ale aj kontrola a politická zodpovednosť. Nová koalícia začne v najbližších dňoch hovoriť o tom, nominanti ktorej strany obsadia miesta v predstavenstvách a dozorných radách firiem s účasťou štátu.
Štát má svojich nominantov v desiatkach podnikov. V poslednom volebnom období ovládali podľa bývalej ministerky pôdohospodárstva za HZDS Zdenky Kramplovej viac ako polovicu z týchto miest ľudia dosadení Smerom.
Za Dzurindových vlád bolo rozdelenie oveľa rovnomernejšie. Firmy si na koaličných rozhovoroch delili aj Mečiarove vlády. V roku 1996 sa napríklad koalícia HZDS–SNS–ZRS takmer rozpadla na nezhodách okolo nominácií do Slovenskej poisťovne.
SaS podniky chce
- Železnice Slovenskej republiky
- Železničná spoločnosť
- Cargo
- Slovenská pošta
- Národná diaľničná spoločnosť
- Letiskové spoločnosti
- Lesy SR
- Teplárenské spoločnosti
- Slovenská elektrizačná a prenosová sústava
- Slovenský vodohospodársky podnik
- Transpetrol
Kde má ešte štát podiely:
- Slovenské elektrárne
- SPP
- distribútori elektrickej energie
- Slovak Telekom
„Nemyslím si, že kto má ministerstvo, ten by mal obsadzovať všetko. Potom už nebude naozaj žiadna kontrola. S tým ja nesúhlasím,“ povedal naopak predseda Mosta–Híd Béla Bugár. V koalícii budú podľa neho skôr hovoriť o rozdelení postov v regionálnej štátnej správe.
„KDH bude v prvom rade prihliadať na kvalitu nominantov,“ odpovedal cez hovorcu predseda KDH Ján Figeľ. „Optimálny model deľby zodpovednosti budeme hľadať na koaličnej rade. Odkazovanie cez médiá o svojich postojoch nepovažujeme za korektné.“
Podľa informácií SME sa v KDH hovorí prinajmenšom o kontrole firiem stranou, ktorá ovláda im nadriadený rezort. Názor premiérky Ivety Radičovej sa nám včera nepodarilo získať.
Rozhovorom o firmách by však mali ešte predchádzať debaty o ústredných orgánoch štátnej správy. Patria medzi ne organizácie ako Správa štátnych hmotných rezerv, Národný bezpečnostný úrad alebo Úrad priemyselného vlastníctva.
SDKÚ by mala najmenej
V najsilnejšej vládnej strane nemajú veľa dôvodov podporovať model jednofarebných ministerstiev a im podriadených firiem. Úrad vlády a ministerstvá financií, zahraničia, školstva a spravodlivosti, ktoré SDKÚ patria, nemajú pod sebou takmer žiadne štátne firmy. Výnimkou je napríklad lotériová spoločnosť Tipos.
Najviac firiem spadá pod ministerstvá SaS a KDH. Ministerstvo hospodárstva pod vedením SaS je akcionárom firiem ako Transpetrol, SPP či elektrárne a teplárne. Prejde pod neho zrejme aj Fond národného majetku s podielom v 80 firmách. Firmy ako Letecké opravovne Trenčín či VOP Nováky patria pod ministerstvo obrany, ktoré tiež ovláda SaS.
„Superministerstvo“ dopravy, ktoré získalo KDH, má zasa formálne pod sebou Slovenskú poštu, Národnú diaľničnú spoločnosť, železnice, letiská, ale aj podiel v Slovak Telekome. KDH má tiež ministerstvo zdravotníctva, pod ktorým sú niektoré najväčšie nemocnice aj Všeobecná zdravotná poisťovňa.
Bez vplyvu na veľké firmy by nezostal ani Most. Podliehal by mu gigant ako Lesy SR, Slovenský vodohospodársky podnik či Vodohospodárska výstavba.
V čiastočne privatizovaných firmách ako SPP či Slovenské elektrárne majú nominanti štátu dobrý plat, ale len malý vplyv. Manažérsku kontrolu nad nimi získali zahraniční vlastníci a zástupcovia štátu v predstavenstve a dozorných radách len kontrolujú.
